Cloudové služby predstavujú základný pilier digitálneho fungovania spoločností, verejnej správy aj priemyslu. Ako upozorňuje pre Politico Alexander Windbichler, riaditeľ rakúskej cloudovej firmy Anexia, „odvetvie príliš dlho uprednostňovalo technologickú konkurencieschopnosť pred lobingom a politikou“.
Politické napätie okolo digitálnej závislosti sa prehĺbilo po tom, ako hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan prišiel o prístup k svojmu e-mailu hosťovanému na platforme Microsoft, a to po tom, čo Washington uvalil sankcie v súvislosti s vydaním zatykača na izraelského premiéra. Microsoft k prípadu uviedol iba: „Nikdy sme nepozastavili služby ICC,“ bez ďalších podrobností.
Obavy z „vypnutia cloudu“ sa tak stali novým bezpečnostným scenárom, píše Politico. „Cloud je ako kohútik s vodou. Čo ak ho niekto v istom momente zavrie?“ upozornil šéf francúzskeho poskytovateľa OVHcloud Benjamin Revcolevschi. Podobne nemecký europoslanec Matthias Ecke vyhlásil: „Nie je už rozumné predpokladať, že sa môžeme úplne spoľahnúť na nášho amerického partnera.“
Americké spoločnosti reagujú na tlak upokojením klientov. Microsoft oznámil, že do zmlúv s európskymi vládami pridá záväzné doložky na zaistenie dostupnosti služieb a sľúbil, že v prípade zásahu americkej vlády podnikne právne kroky. Amazon zaviedol novú správnu štruktúru pre svoj „suverénny cloud“ v Európe a deklaroval, že „urobí všetko prakticky možné pre zabezpečenie kontinuity služieb“.
Čítajte aj Prekvapivé zbližovanie Trumpa s Lukašenkom. Očakáva od neho, že presvedčí Putina, aby sa stretol so Zelenským?
Aj napriek týmto opatreniam viacerí odborníci pochybujú, že firmy dokážu odolať priamemu politickému tlaku. „Ak sa politické vzťahy zhoršia, je otázne, akú silu budú mať spoločnosti na vzdor proti vlastnému prezidentovi,“ uviedla ekonómka Cristina Caffarra z University College London.
Európske krajiny preto čoraz hlasnejšie volajú po digitálnej suverenite. Iniciatíva „EuroStack“, podporovaná technologickými firmami a odborníkmi, má ambíciu vybudovať vlastnú digitálnu infraštruktúru s cieľom „Kupovať európske, predávať európske, financovať európske“. Odhadované náklady na vybudovanie plne nezávislej infraštruktúry sa však pohybujú na úrovni 300 miliárd eur.
„Európa slepo dôverovala, že USA tu vždy budú a budú na jej strane. Situácia sa dnes cíti úplne inak,“ konštatovala profesorka Francesca Bria z University College London.
Čítajte aj Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO