Pellegrini poznamenal, že o dôležitej časti návrhu záverečnej deklarácie členských krajín Severoatlantickej aliancie sa rokovalo niekoľko týždňov. Týka sa záväzku dávať na obranu výrazne viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Po novom to má byť až 5 % HDP. „Nebudeme brániť hľadaniu konsenzu o 3,5 % a 1,5 % HDP na obranu," povedal prezident. Prvý údaj sa spája priamo so zbrojením, druhý súvisí s takzvanými duálnymi projektmi. Ide napríklad o výstavbu nemocníc a mostov, respektíve o ich rekonštrukciu.
Prezident zdôraznil, že Slovensko sa nechystá masívne zbrojiť. „Primárne budeme preferovať duálne projekty, ktoré slúžia občanom aj v mierových časoch," ozrejmil. Pokračoval, že na východnom krídle NATO, kam zemepisne Slovensko patrí, je potrebné investovať do infraštruktúry. Ako príklad uviedol medicínske zariadenia, aby boli funkčné v prípade ozbrojeného konfliktu a, samozrejme, aj počas normálneho života.
Pellegrini podčiarkol, že Slovensko v budúcom roku takmer určite nezvýši svoje výdavky na obranu. Dodal, že keby sa niečo v tomto smere zmenilo, peniaze by sa použili na duálne projekty.
Prezident dal najavo spokojnosť, že viac peňazí na účely obrany je záležitosť dlhšieho času. Poukázal na to, že plán 5 % HDP sa mal podľa pôvodných zámerov v NATO dosiahnuť do piatich rokov. Následne sa lehota posunula o dva roky a nakoniec to má byť ešte o tri roky viac, čiže ide o horizont desiatich rokov. „S tým sme spokojní," konštatoval Pellegrini o pláne dostať sa v členských krajinách aliancie na úroveň 5 % HDP okolo roku 2035.
Poukázal na to, že v roku 2029 sa NATO pozrie na plnenie svojich cieľov, respektíve či majú opodstatnenie. „Možno sa plány budú revidovať," upozornil. O slovenských ozbrojených silách povedal, že štát chce garantovať plnenie svojich záväzkov v rámci aliancie: „Nejdeme sa pretekať o percentá. Slovensko chce dosiahnuť svoje spôsobilosti v budovaní ťažkej mechanizovanej brigády a protivzdušnej obrany," podčiarkol Pellegrini na tlačovke pred odletom do Haagu.
Čítajte viac Slovensko viac peňazí na zbrane v roku 2026 nedá, avizuje Fico: Viac sa hovorí o zbrojení ako o mieri
Požiadavka na 5 % HDP prišla od šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, ktorý obviňuje väčšinu európskych členov NATO, že dávajú na obranu málo peňazí. Čo sa týka horizontu desiatich rokov, o ktorom sa zmienil Pellegrini, niektoré krajiny aliancie dávajú najavo obavu, že rok 2035 je príliš vzdialený: nazdávajú sa totiž, že Rusko s prihliadnutím na tempo svojho zbrojenia by sa potenciálne mohlo odhodlať napadnúť niekoho v NATO už okolo roku 2030.
Účastníci summitu v Haagu majú, pochopiteľne, v programe aj debatu o ruskej vojne proti Ukrajine. Otázne je, aký postoj zaujmú k Rusku v záverečnej deklarácii. Dá sa predpokladať, že Trump nebude súhlasiť s tým, aby ho NATO označilo za svoju najväčšiu bezpečnostnú hrozbu.
Dá sa predpokladať, že Pellegrini si počas neformálnych rozhovorov v Haagu vypočuje otázku o tom, ako vidí budúcnosť Slovenska v NATO. Premiér a šéf Smeru Robert Fico, ktorého podporil predseda koaličnej SNS Andrej Danko, sa totiž nedávno vyjadril v zmysle, že sa treba zamyslieť nad opodstatnenosťou členstva v aliancii. Poznamenal, že by bolo vhodné venovať sa aj otázke možnej neutrality štátu. Naopak, koaličný Hlas s tým jednoznačne nesúhlasí, podobne sa vyslovil aj Pellegrini a tiež parlamentné opozičné strany.
Kým Pellegrini odcestoval na summit NATO do Haagu, Fico má dnes večer v pláne rokovať vo Viedni. Stretne sa so spolkovým kancelárom Christianom Stockerom. O programe slovenského premiéra informovala agentúra ČTK. Lídri sa stretnú o 17.30, potom budú mať spoločnú tlačovú konferenciu. Otázne je, či sa Fico chystá hovoriť na tlačovke aj o tom, že Rakúsko nie je člen nijakého vojenského zoskupenia, respektíve o možnom prínose neutrality pre alpskú krajinu. Jeho prípadné ďalšie reči o téme neutrality Slovenska by z Viedne mali takmer určite ohlas až v Haagu.
