TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
„Musíme urobiť viac… Musíme vynakladať viac prostriedkov, aby sme zabránili vojne. Musíme vyhrať túto novú vojnu vo výrobe (zbraní),“ dodal Rutte.
Rusko, ktoré je už viac ako tri roky vo vojne s Ukrajinou, masívne zvýšilo svoju zbrojársku výrobu, čo u západných politikov vyvoláva obavy, že by mohlo byť v priebehu niekoľkých rokov pripravené zaútočiť na územie NATO, píše DPA.
Čítajte aj Pellegrini na summite NATO s podmienkami podporí zvýšenie výdavkov na obranu. Fico cestuje do neutrálneho Rakúska
V utorok sa v Haagu začal 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu mala ísť suma rovnajúca sa 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta HDP má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Pavel: Je čas prebrať zodpovednosť. Musíme rátať s tým, že USA odídu
Cieľ päťpercentných výdavkov na obranu je odrazom potrieb, ktoré najmä Európa po desiatky rokov zanedbávala, povedal dnes český prezident Petr Pavel v rozprave na takzvanom NATO Public Foru v Haagu. Viaceré európske krajiny doteraz vynakladali na obranu menej, ako bolo potrebné, preto ciele výstavby schopností kontinent plnil z 50 či 60 percent, myslí si prezident.
Foto: SITA/AP, Omar Havana
Otázkou podľa Pavla je, ako dlho budú Spojené štáty schopné udržať doterajšiu úroveň angažovania sa v Európe. S americkými spojencami je podľa neho potrebné diskutovať o tom, aký by bol rozsah sťahovania ich síl z Európy, ak by sa k tomu rozhodli, a vytvoriť plány pre prípadnú takúto situáciu. Európske krajiny musia zároveň podľa českého prezidenta pri tvorbe obranných plánov spolupracovať.
Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu, ale aj za budúcnosť Ukrajiny, povedal Pavel. Uviedol tiež, že je potrebné pomýšľať na väčšiu inštitucionalizáciu európskeho piliera NATO, aby bol menej závislý od USA a aby bola Európa schopná viesť vlastné operácie. Zároveň považuje za dôležitú väčšiu koordináciu medzi NATO a Európskou úniou, čo by viedlo k efektívnejšej obrannej výrobe.
„Chýba nám väčší obraz. Hovoríme o Ukrajine a Rusku, ale mali by sme viac hovoriť o globálnych záležitostiach a o tom, ako sa svet mení. To, čo vidíme, je skôr ako stret civilizácií stret demokracie na jednej strane a rôznych foriem autokracií na strane druhej,“ povedal. Rusko, Čína, Severná Kórea či Irán spoločne pracujú na zmene globálneho systému, myslí si Pavol. Ak tomu Západ nebude venovať pozornosť, nemôže podľa hlavy štátu uspieť.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte už skôr navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. Česko je podľa Pavla takýto záväzok pripravené podporiť, námietky v minulých dňoch vyjadrovalo napríklad Španielsko či Slovensko.
Čítajte aj Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v diskusii podotkla, že termín dosiahnutia týchto výdavkov v roku 2035 je podľa nej veľmi neskorý. Sama by navrhovala rok 2030. Európa sa potrebuje prezbrojiť, aby bola schopná brániť sa a odstrašiť Rusko, podotkla.
Tiež poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski poznamenal, že Rusko je hlavnou hrozbou. Za zásadné považuje nielen kupovať armádne vybavenie, ale tiež nové typy tohto vybavenia. Európa by sa podľa neho mala učiť od Ukrajiny a zamerať sa napríklad na drony. „Nemusíme byť takí dobrí ako USA, ale musíme byť lepší ako Rusi. A oni sa učia veľmi rýchlo,“ dodal.
Berlín: Bezpečnosť a obrana sú opäť absolútnou prioritou
Cieľom záväzku členských krajín NATO zvýšiť výdavky na obranu podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza nie je potešiť amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Nerobíme to, ako niektorí tvrdia, aby sme preukázali Spojeným štátom a ich prezidentovi láskavosť,“ povedal Merz v nemeckom parlamente pred odchodom na samit Severoatlantickej aliancie v Haagu.
„Robíme to na základe vlastných pozorovaní a presvedčenia. Rusko aktívne a agresívne ohrozuje bezpečnosť a slobodu“ v celej Európe, vyhlásil. „Musíme sa obávať, že Rusko bude pokračovať vo svojej vojne aj za hranicami Ukrajiny," dodal.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok povedal, že na summit NATO pôjde s odkazom, že „vonkajšia bezpečnosť a obranné spôsobilosti sú opäť absolútnou prioritou (nemeckej) vládnej politiky“.
Szijjártó: NATO je obranná aliancia a summit bude konečne o tom
Summit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu by mohol byť prelomom, pretože členstvo Ukrajiny v NATO nefiguruje v programe schôdzky a pozornosť sa sústreďuje na posilnenie kolektívnej obrany, a nie na eskaláciu vojny. Podľa servera index.hu to pred summitom povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„NATO je obranná aliancia a teraz je summit konečne o tom,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Agendu aliancie od roku 2022 určuje vojna na Ukrajine, avšak podľa jeho slov tentokrát sa pozornosť nevenuje ďalšej podpore Ukrajiny, ale posilneniu kolektívnej obrany. „Zvíťazila racionalita“, konštatoval Szijjártó s poznámkou, že otázka členstva Ukrajiny v NATO bola jasne odstránená z oficiálneho programu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol tak pozvaný iba na utorkovú neformálnu večeru a na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa už nezúčastní. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí toto rozhodnutie zvýši svetovú bezpečnosť. „Ak by Ukrajina bola členom NATO, znamenalo by to priamu konfrontáciu s Ruskom. A to by znamenalo tretiu svetovú vojnu,“ dodal.
Ďalšou významnou témou 34. summitu hláv štátov a vlád členských krajín NATO je zvyšovanie výdavkov na obranu. Szijjártó pripomenul, že americký prezident Donald Trump sa prvýkrát zúčastnil na summite NATO pred ôsmimi rokmi, počas svojho prvého prezidentského obdobia, a už vtedy dôrazne naliehal na členské štáty, aby vynakladali viac na obranu. „V súlade s Trumpovým návrhom si spojenci môžu stanoviť cieľ vynaložiť päť percent svojho HDP na obranu do desiatich rokov,“ konštatoval minister.
Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v tejto oblasti už teraz vzorom, pretože dvojpercentný záväzok plní už tri roky a vlani na rozvoj armády vynaložilo 45 percent celkového vojenského rozpočtu, čo je štvrtá najlepšia hodnota v celej Aliancii. Posilnenie maďarského zbrojárskeho priemyslu znamená aj ekonomické príležitosti, pretože sa zvýši dopyt po modernej vojenskej technike, zdôraznil.
Maďarsko nekoná len v záujme svojej bezpečnosti, ale aktívne sa podieľa aj na obrane iných spojeneckých krajín. Maďarské vzdušné sily v súčasnosti chránia vzdušný priestor Slovenska, Chorvátska a Slovinska, pričom od augusta sa opäť vydajú na štvormesačnú misiu do Pobaltia. „Po štvrtýkrát poskytujeme ochranu vzdušného priestoru v Pobaltí štyrmi lietadlami a 80 príslušníkmi, ďalšie kolo bude v roku 2028,“ spresnil.
Minister zahraničných vecí tiež podotkol, že maďarská vláda stále považuje mierové úsilie amerického prezidenta Trumpa za najpravdepodobnejší spôsob ukončenia vojny na Ukrajine.