1 218. deň: Zelenskyj a Trump rokovali 50 minút. Výsledok? Dve odlišné verzie. NATO zverejnilo, koľko mužov už padlo za Moskvu

Čítajte viac 1 217. deň: Zelenskyj sa stretne s Trumpom. Kremeľ hovorí o bujnejúcej militarizácii NATO. V Dnipre zabíjal

23:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dnes s Radou Európy dohodu o vytvorení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP. K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí lídri. „Tento podpis je rozhodujúcim krokom k zriadeniu osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine,“ vyhlásil Alain Berset, predseda Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín, vrátane Ukrajiny.

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale v prípade Ukrajiny, proti ktorej Rusko už štvrtým rokom vedie vojnu, nemôže vyšetrovať zločin agresie. Špeciálny tribunál túto medzeru zaplní, uviedla v utorkovom vyhlásení Rada Európy.

„Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel,“ povedal už v máji Zelenskyj. „Tento tribunál zabezpečí, že tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za agresiu proti Ukrajine, budú pohnaní k zodpovednosti,“ poznamenala zase šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.

19:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom diskutovali o kúpe amerických systémov protivzdušnej obrany na ochranu ukrajinských miest, ľudí, chrámov či infraštruktúry. Stretnutie týchto prezidentov sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj na sieti X informoval, že s Trumpom diskutoval o ochrane ľudí a o kúpe amerických obranných systémov. „Ukrajina je pripravená kúpiť toto vybavenie a podporiť amerických výrobcov zbraní. Európa môže pomôcť. Hovorili sme aj o možnej spoločnej výrobe bezpilotných lietadiel. Môžeme sa navzájom posilniť,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Rusko podľa AFP zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a takmer denne vysiela stovky dronov a desiatky rakiet, pričom tieto útoky prinášajú civilné obete, ničia domy a infraštruktúru. Ruský raketový a dronový útok v Dnepropetrovskej oblasti v utorok zabil 21 ľudí a ďalších viac ako 300 zranil.

18:42 Ruský prezident Vladimir Putin budúci mesiac nepocestuje do Brazílie na summit zoskupenia BRICS, oznámil v stredu jeho poradca Jurij Ušakov. Dôvodom je zatykač, ktorý na Putina v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Putin nepoletí na summit BRICS, obáva sa zatykaču ICC

18:20 „Rusko vymieňa dlhodobé ekonomické zdravie za krátkodobé vojenské výdavky,“ upozornil predstaviteľ NATO. Dodal, že hospodársky rast krajiny klesol zo 4 % v roku 2024 na približne 1 % v roku 2025. Ruskí predstavitelia zároveň začínajú otvorene hovoriť o riziku recesie.

Čítajte viac Putin hrá o čas: spaľuje rozpočet v krviprelievaní na úkor budúcnosti. NATO prezradilo, kedy dôjdu Rusku peniaze na vojnu

18:00 Americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj sa dnes zhodli, že ich schôdzka na okraj summitu NATO v Haagu bola veľmi dobrá. Trump však poprel, že by hovorili o tom, ako dosiahnuť prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, čo po stretnutí uviedol Zelenskyj. Šéf Bieleho domu novinárom povedal, že si mieni pohovoriť s ruským vodcom Vladimirom Putinom o možnostiach ukončenia vojny.

„Prebrali sme všetky naozaj dôležité témy,“ uviedol po zhruba päťdesiatminútovej schôdzke Zelenskyj na sieti X. Jeho zámerom bolo podľa informácií agentúry AFP najmä hovoriť s Trumpom o možnom rozšírení sankcií proti Rusku a o ďalších dodávkach zbraní Kyjevu.

Trump vyhlásil, že jeho prvé stretnutie so Zelenským od konca apríla „nemohlo byť lepšie“. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej agresii a Trump sa od svojho januárového nástupu do funkcie snaží docieliť ukončenie vojny. Kým Zelenskyj už skôr súhlasil s vyhlásením nepodmienečného prímeria, Putin si kladie množstvo podmienok a podľa mnohých analytikov o rýchly koniec vojny neusiluje.

„Podľa mňa je skvelá chvíľa to ukončiť. Budem hovoriť s Vladimirom Putinom, aby som videl, či to môžeme ukončiť,“ povedal Trump po dnešnom rokovaní s ukrajinským prezidentom.

Uviedol tiež, že Spojené štáty uvidia, či budú môcť poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot. Práve o ne Kyjev usiluje.

17:47 Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že všetci lídri na summite v Haagu jednoznačne deklarovali potrebu ďalšej podpory napadnutej Ukrajiny. Zdôraznil, že Rusko nesmie túto vojnu vyhrať a že budúcnosť Ukrajiny vidí v transatlantickej komunite. „Veľmi jasne som povedal, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu, že budúcnosť Ukrajiny – hlboko v to verím – je budúcnosť transatlantická," dodal. Vyjadril tiež presvedčenie, že novozvolený prezident Karol Nawrocki bude pokračovať v jeho politike vo vzťahu k Ukrajine.

Čítajte viac Duda ukazuje Rusku zrkadlo: Spojenci sa hrnú do Poľska, NATO chystá silovú odpoveď na rusko-bieloruské manévre

16:45 Schôdzka s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bola veľmi dobrá, o možnostiach prímeria s Ruskom však reč nebola, povedal po rokovaní na okraj summitu NATO americký prezident Donald Trump. Dodal, že si mieni prehovoriť s ruským vodcom Vladimirom Putinom, aby prebrali možnosti ukončenia vojny na Ukrajine. Tú Rusko začalo inváziou vo februári 2022. Zelenskyj krátko pred Trumpovým vyjadrením uviedol, že s šéfom Bieleho domu hovorili o možnostiach dosiahnutia prímeria a trvalého mieru.

Šéf Bieleho domu povedal, že sa chcel len zistiť, ako sa ukrajinskému prezidentovi darí. Trump priznal, že vo vzťahoch medzi USA a Ukrajinou boli isté komplikácie, ale vyhlásil, že Zelenskyj počas stretnutia „nemohol byť milší“. Poznamenal, že na oboch stranách konfliktu zahynuli tisíce ľudí a že zo schôdzky s ukrajinským prezidentom mu vyplynulo, že Zelenskyj chce koniec vojny s Ruskom. Dodal, že bude hovoriť aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby „zistil, či to môžeme ukončiť“.

15:50 Spoločnú deklaráciu, ktorá hovorí o navyšovaní výdavkov na obranu na úroveň piatich percent HDP do roku 2035, dnes jednomyseľne prijalo na summite Severoatlantickej aliancie v Haagu všetkých 32 členských štátov vrátane Slovenska. Spolu 3,5 percenta z toho pôjde na zbrojenie a zvyšných 1,5 percenta do posilnenia infraštruktúry. Ako informoval na tlačovej besede prezident Peter Pellegrini, spoločné závery boli prijaté bez akýchkoľvek výhrad a komentárov zo strany ktorejkoľvek členskej krajiny.

Čítajte viac Pellegrini: Deklaráciu o navyšovaní výdavkov prijali všetky štáty NATO. Slovensko nebolo proti účasti Zelenského

15:25 Prezidenti Ukrajiny a USA, Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump, sa stretli na okraji summitu NATO, ktorý sa dnes koná v Holandsku. Informuje agentúra UNIAN.

Zelenskyj dnes so svojím americkým náprotivkom Trumpom hovoril o možnostiach dosiahnutia prímeria na Ukrajine a o trvalom mieri s Ruskom. Po zhruba päťdesiatminútovej schôdzke usporiadanej na okraj summitu NATO to uviedol Zelenskyj. Prvé stretnutie so šéfom Bieleho domu od konca apríla označil za uspokojivé, píšu tlačové agentúry.

Ide o prvé rokovania lídrov za posledné dva mesiace. Naposledy sa Zelenskyj stretol s Trumpom vo Vatikáne v apríli tohto roku. Spoločne tam prišli na pohreb pápeža Františka.

Ich stretnutie na summite G7 začiatkom júna sa nakoniec neuskutočnilo kvôli Trumpovmu predčasnému odchodu v súvislosti so situáciou na Blízkom východe.

15:10 Rusko podľa popredného predstaviteľa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) už prekročilo hranicu jedného milióna celkových obetí vo vojne proti Ukrajine, z toho približne 250-tisíc zabitých. Referuje o tom web united24media.com.

„Tempo ruských strát zostáva veľmi vysoké,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO, pričom upozornil, že Moskva v ostatných mesiacoch prešla na taktiku menších, mobilnejších útočných skupín využívajúcich motocykle a terénne vozidlá. Tento posun je dôsledkom ťažkých strát a nedostatku sovietskych tankov.

Rusko v prvej polovici roka 2025 utrpelo v priemere takmer 1 300 obetí denne. Hoci sa tempo mierne znížilo, NATO hodnotí, že Rusko je ochotné znášať tieto straty v záujme pomalých a postupných ziskov. „Veríme, že budú v tejto stratégii pokračovať, a že to môže ešte zvýšiť ich ochotu riskovať,“ varoval predstaviteľ aliancie.

Napriek rastúcim stratám NATO nevidí žiadne náznaky, že by Rusko menilo svoje vojnové ciele alebo malo vážny záujem o prímerie. Podľa aliancie je Moskva schopná viesť vojnu na Ukrajine minimálne do roku 2027, a to napriek spomaleniu ekonomiky a zmenšujúcemu sa rezervnému fondu.

Čítajte aj Krvavý míľnik na Ukrajine: Rusko podľa Kyjeva stratilo už viac ako milión mužov. Moskva má stále koho mobilizovať

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v súvislosti s ruskými stratami informoval o prekročení miliónovej hranice ešte 12. júna. Paradoxne sa tak udialo počas ruského národného sviatku – Deň Ruska.

14:48 Česko tento rok dá na register škôd spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine takmer 50-tisíc eur. Vyplýva to z materiálov ministerstva zahraničných vecí, ktoré má ČTK k dispozícii a ktoré dnes schválila vláda. Čr je jedným zo zakladajúcich štátov registra škôd.

Register škôd vznikol predvlani v máji pri príležitosti summitu Rady Európy v Reykjavíku. Ide o orgán, ktorého účastníkmi majú byť nielen členovia organizácie, ale aj pozorovateľské štáty – Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Mexiko – a nečlenské krajiny. Jeho úlohou je evidencia škôd spôsobených v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine.

13:36 Česká republika je pripravená na zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), povedal dnes novinárom po rokovaní vlády premiér Petr Fiala (ODS). Predpokladá, že zvýšenie bude dnes na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Haagu prijaté. Mandát českej delegácie schválený vládou bol, že s navýšením môže súhlasiť, uviedol Fiala. Rokovania prezidentov a premiérov členských krajín NATO sa začali v Holandsku dnes dopoludnia.

13:31 Európska únia sa premieňa na vojenský pakt zameraný proti Rusku, a preto by vstup Ukrajiny do únie predstavoval pre Rusko priame nebezpečenstvo, uviedol dnes bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom bezpečnosti rady, poradného orgánu prezidenta Vladimira Putina. Medvedevovo vyjadrenie citovali ruské a zahraničné médiá. Ukrajina sa s pomocou Západu bráni už štvrtým rokom ruskej ozbrojenej agresii v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny.

„Ešte pred 15– 20 rokmi u nás (v Rusku) nemal nikto nejaké zvláštne námietky proti plánom Kyjeva na vstup do Európskej únie,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti. Vtedy sa podľa neho nezdalo, že by takáto ekonomická spolupráca mohla Rusko nejako ohrozovať, „zvlášť keď ukrajinské šance na vstup do EÚ boli takmer nulové“. Zásadné vraj bolo zabrániť vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, ktorej rozširovanie až k ruským hraniciam „bolo a zostáva priamou hrozbou pre národnú bezpečnosť Ruska“, dodal.

"Ale niekdajšia Európska únia, ktorá svojho času vznikla na základe Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, v podstate neexistuje. Je to spolitizovaná globalistická organizácia, ktorá už nejaký čas zúrivo nenávidí Rusko. Organizácia, ktorá sníva o pomste namierenej proti Rusku, "myslí si Medvedev. Európski politici podľa neho úplne zničili predstavu o EÚ ako o ekonomickom obrovi, ktoré nechce vojny a konflikty. To vraj ale bolo v časoch, keď obchodný obrat krajín EÚ s Ruskom dosahoval takmer 500 miliárd eur.

Čítajte aj Uvažuje Putin o použití jadrovej zbrane? Ruskí jastrabi by privítali, keby s atómkou udrel na Kyjev

V súčasnej EÚ je podľa ruského predstaviteľa hlavnou ideológiou „beštiálna rusofóbia, vytváraná imaginárnou ‚ruskou hrozbou‘, nafukovanou kvôli vyriešeniu malicherných problémov“. EÚ sa tak vraj pomaly, ale isto mení na sebestačný vojenský pakt a konkurenciu NATO. „Škaredá metamorfóza EÚ“ má za cieľ aj vyzbrojiť „kyjevský režim, aby sa stal nezraniteľným“.

Krajiny Európskej únie, z ktorých rad je zároveň členmi NATO, posilňujú svoje obranné schopnosti od chvíle, keď Rusko prepadlo susednú Ukrajinu.

Prvé sankcie ale EÚ spustila už po tom, ako Moskva v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila proruských separatistov na východe Ukrajiny.

„Brusel je dnes skutočným nepriateľom Ruska,“ tvrdí Medvedev a vyzval na zmenu prístupu Moskvy v situácii, keď sa EÚ stáva „priamou hrozbou“. a teda aj „takzvaná Ukrajina v EÚ je pre našu krajinu nebezpečenstvom“. Sú podľa neho vraj len dve možnosti riešenia, buď si EÚ uvedomí, že „kyjevský pseudoštát nepotrebuje“, alebo „jednoducho nebude nikto, kto by sa k EÚ pripojil, a to by určite bolo ešte lepšie“.

13:21 Ruská agresia na Ukrajine, dramatická situácia na Blízkom východe, európska obrana a bezpečnosť, konkurencieschopnosť EÚ a migrácia budú hlavnými témami summitu Európskej únie, ktorý sa začína vo štvrtok v Bruseli. Okrem oficiálnych záverov, ktoré budú pravdepodobne predjednané vopred, ale všetci upínajú zrak najmä k tomu, čo sa bude diať za zatvorenými dverami. Očakáva sa totiž, že únioví prezidenti a premiéri by sa mohli zhodnúť na 18. súbore sankcií proti Rusku a rovnako na predĺžení protiruských sankcií o ďalších šesť mesiacov. Doteraz tieto dva kroky blokovalo Maďarsko a Slovensko.

Predseda Európskej rady António Costa dúfa, že by sa mohlo podariť, aby bol summit iba jednodňový. V prípade, že sa diskusie pretiahnu, sa ale štátnici stretnú tiež v piatok.

Na stretnutí by sa malo v užšom kruhu úniových štátov diskutovať aj o efektívnych návratoch migrantov a ďalších inovatívnych riešeniach nelegálnej migrácie. Účastníci stretnutia, ktorých má byť podľa zdrojov ČTK asi 12, majú tiež vyzvať na rýchle schválenie nedávno zverejnených návrhov týkajúcich sa migrácie a azylu. Ide najmä o návratové nariadenie, smernicu o bezpečných krajinách pôvodu a o bezpečných tretích krajinách.

„Európska rada dôrazne odsudzuje pokračujúce bombardovanie civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry Ruskom a vyzýva na úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie,“ stojí v návrhu záverov nadchádzajúceho summitu, ktorý má ČTK k dispozícii. „Európska rada vyzýva Rusko, aby prejavilo skutočnú politickú vôľu ukončiť svoju agresívnu vojnu, súhlasilo s prímerím a aby sa zapojilo do zmysluplných rokovaní,“ dodáva dokument s tým, že Európska únia je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom nového robustného balíka sankcií.

Podľa zdrojov ČTK zatiaľ nie je jasné, či sa k časti záverov o Ukrajine pripojí Maďarsko aj Slovensko. Pôjde teda možno len o zhodu 26, či 25 štátov. Rovnako má Bratislava a Budapešť výhrady práve k navrhovaným sankciám proti Rusku. Slovenský premiér Robert Fico už skôr uviedol, že jeho krajina zablokuje prijatie 18. sankčného balíka, ak únia vopred nevyrieši záležitosť ohľadom navrhovaného ukončenia dovozu ruských energií. Fico v tejto súvislosti kritizoval plán Európskej komisie postupne zastaviť všetok dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Ten je súčasťou projektu REPowerEU s cieľom odbúrať závislosť európskeho bloku od energií z Ruska.

12:22 Ukrajina hlási viac ako 50 zneškodnených dronov. Ministerstvo obrany v Moskve dnes oznámilo, že ruské vojská dobyli obec Jalta v ukrajinskej Doneckej oblasti. Dedina sa nachádza juhozápadne od mesta Pokrovsk, ktorého okolie je už niekoľko mesiacov dejiskom prudkých bojov.

11:55 Americký prezident Donald Trump po ceste na summit NATO v Haagu vniesol určitú neistotu do otázky, či Spojené štáty dodržia záväzok ohľadom vzájomnej obrany. Napísala to agentúra AP, podľa ktorej by komentáre šéfa Bieleho domu mohli oživiť dlhodobé obavy európskych spojencov ohľadom záväzkov Washingtonu voči Severoatlantickej aliancii.

Čítajte viac Bránil by Trump spojencov? Najskôr hovoril „možno“, po stretnutí s Ruttem vyhlásil, že USA stoja za Alianciou

11:35 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu pre portál Politico vyhlásil, že Spojené štáty neplánujú zaviesť ďalšie sankcie proti Rusku, keďže si chcú zachovať priestor pre prípadné mierové rokovania, informuje TASR.

„Ak by sme urobili to, čo od nás všetci tu chcú, a to je zasiahnuť a zničiť ich ďalšími sankciami, pravdepodobne by sme stratili možnosť rokovať s nimi o prímerí, a kto by potom s nimi hovoril?“ povedal Rubio na okraj summitu Severoatlantickej aliancie v Haagu.

Doplnil, že šéf Bieleho domu Donald Trump bude „vedieť správny čas a miesto“ pre nové ekonomické opatrenia proti Rusku, a že administratíva spolupracuje s Kongresom, aby zabezpečila Trumpovi primeranú flexibilitu. „Ak sa nám naskytne príležitosť niečo zmeniť a dostať ich (Rusko) k rokovaciemu stolu, využijeme ju,“ uzavrel Rubio.

Čítajte aj Devastačné sankcie sú na stole, Putin má už len pár dní, varuje Senát Spojených štátov

11:00 Severoatlantická aliancia bude po zvýšení obranných výdavkov k piatim percentám HDP veľmi silná. Vyhlásil to dnes americký prezident Donald Trump pred novinármi pri stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom. Zišli sa krátko pred dnešným rokovaním summitu aliancie v Haagu.

Trump na otázku ohľadom pohľadu terajšej americkej administratívy na záväzky k vzájomnej obrane aliančných krajín vyplývajúce z článku päť zmluvy NATO povedal: „Sme úplne s nimi.“ podľa agentúr Trump po ceste na summit opäť vniesol určitú neistotu, či Spojené štáty dodržia za každých okolností záväzok ohľadom vzájomnej obrany, teda kľúčový pilier fungovania aliancie.

10:55 Maďarský premiér Viktor Orbán dnes pri príchode na summit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu povedal, že Rusko nepredstavuje skutočnú hrozbu, pretože NATO je oveľa silnejšie. Poznamenal tiež, že Ukrajina nie je vecou aliancie, pretože nie je jej členom.

Novinári sa Orbána pri príchode na rokovanie pýtali, či sa bude dnes o Rusku hovoriť ako o hrozbe. Maďarský premiér odpovedal, že je to tak vždy. Keď sa ho opýtali, či s týmto označením súhlasí, s odpoveďou váhal, nakoniec však uviedol, že NATO je oveľa silnejšie.

10:50 Rusko je hrozbou pre bezpečnosť európskeho kontinentu, vyhlásil dnes nemecký kancelár Friedrich Merz pri príchode na summit Severoatlantickej aliancie. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že štátnici na vrcholnej schôdzke rozhodnú o výraznom navýšení výdavkov na zbrojenie. Väčšie investície do armády sú jednou z reakcií aliancie na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.

„Tieto rozhodnutia nerobíme kvôli tomu, aby sme niekomu robili láskavosť, ale z presvedčenia, že musíme našu obranu posilniť,“ povedal Merz. Poznamenal, že investície do obrany stúpnu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalších 1,5 percenta výkonu ekonomiky pôjde do vojensky využiteľných oblastí, ako sú napríklad infraštruktúra či kybernetická bezpečnosť.

Súčasný cieľ v podobe dvoch percent HDP dlhodobo kritizuje ako nedostatočný napríklad americký prezident Donald Trump. Ten zároveň upozorňuje aj na to, že niektoré krajiny tento záväzok neplnia. Nemecko rovnako ako Česko dvojpercentný cieľ investícií do armády splnilo prvýkrát v minulom roku.

10:45 Rusko je po viac ako troch rokoch agresie voči Ukrajine vyčerpané. Nie je tak teraz pripravené zaútočiť na inú krajinu, do budúcnosti ale predstavuje skutočné riziko, povedal novinárom končiaci poľský prezident Andrzej Duda pri príchode na rokovania lídrov členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Haagu. Aliancia sa podľa neho musí na potenciálnu hrozbu pripraviť a zvýšiť obranné výdavky.

„Je to absolútne nevyhnutné pre našu bezpečnosť a budúcnosť,“ poznamenal prezident krajiny, ktorá od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 napadnutú Ukrajinu výrazne podporuje.

Duda povedal, že za Poľsko, ktoré vydáva na obranu najviac peňazí v pomere k HDP z aliancie, by bol za dosiahnutie cieľa už v roku 2030. Sám podľa svojich slov tému položil ako prvý na stôl už skôr, hovoril o tom s predchádzajúcim americkým prezidentom Joom Bidenom aj s terajšou hlavou štátu Donaldom Trumpom, ktorý bol vtedy prezidentským kandidátom.

Uviedol, že vtedy presadzoval to, aby krajiny NATO vydávali rovnaké peniaze na obranu ako za čias studenej vojny. "Je to nutné. Vidíme hrozbu ruskej potenciálnej agresie, ruskej imperialistickej politiky, "povedal dnes. Verí, že na navýšení záväzkov nájdu spojenci zhodu.

10:35 Zdroj agentúry AFP z prezidentskej kancelárie ukrajinského prezidenta v stredu dopoludnia potvrdil, že popri summite lídrov Severoatlantickej aliancie (NATO) v holandskom Haagu sa Volodymyr Zelenskyj stretne so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, informuje osobitný spravodajca TASR.

Očakáva sa, že stretnutie sa uskutoční okolo 13.30 hod. po zasadnutí Severoatlantickej rady, na ktorej by lídri členských štátov mali potvrdiť výrazné zvýšenie výdavkov na obranu až na päť percent HDP.

Zelenskyj je v mieste konania summitu už od utorka. Rokoval s viacerými lídrami členských štátov Aliancie a vystúpil aj v holandskom parlamente. Bol pozvaný aj na štátnu večeru lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Na pracovnom zasadnutí lídrov Aliancie sa však nezúčastní.

10:30 Holandský premiér Dick Schoof si je istý, že NATO na dnešnom summite v Haagu dosiahne jednotu ohľadom zvýšenia obranných výdavkov na päť percent HDP. Podľa Schoofa bude dnešok pre alianciu historickým dňom. „Pracujeme na posilnení obrany a odstrašení. Chceme dnes dosiahnuť jednotu a navýšiť tiež obrannú produkciu,“ povedal Schoof novinárom pri príchode na summit. Doplnil, že navýšenie obranných výdavkov súvisí s aliančnými záväzkami, ku ktorým sa jednotlivé krajiny zaviazali.

Fínska ministerka zahraničia Elina Valtonenová novinárom povedala, že aliancia je najsilnejšia v histórii a navýšením výdavkov na obranu sa stane ešte silnejšou. Za zásadné považuje posilnenie aliančnej odolnosti či snahu dotlačiť Rusko, aby súhlasilo s prímerím, na čom musia podľa nej pracovať jednotlivé štáty, Európska únia aj Spojené štáty.

Na zvýšenie výdavkov na obranu až na päť percent HDP je podľa Valtonenovej jednota. Podotkla tiež, že americký prezident Donald Trump nepochybne stojí za alianciou a to vrátane článku päť paktu NATO o vzájomnej obrane, teda záväzku ohľadom vzájomnej obrany.

„Estónsko dosiahne na budúci rok zvýšenie obranných výdavkov na 5,4 percenta HDP. Nie sú to len prázdne slová,“ povedal novinárom estónsky premiér Kristen Michal. Pobaltská krajina tak podľa neho môže byť príkladom pre ostatných. „NATO musí navýšiť obrannú produkciu, Rusko vyrobí za tri mesiace rovnaké množstvo munície, ako NATO za rok,“ dodal premiér.

Česko je podľa prezidenta Petra Pavla, ktorý ČR na summite zastupuje, záväzok pripravené podporiť, námietky vyjadrili Španielsko či Slovensko. Španielsky premiér Pedro Sánchez tvrdí, že krajine stačí dávať 2,1 percenta na dosiahnutie cieľov, ktoré od Madridu NATO žiada. Podľa odhadov Severoatlantickej aliancie Španielsko v roku 2024 vydalo na obranu 1,24 percenta svojho HDP.

„Chcem zdôrazniť, že všetci spojenci sa zaviazali k rovnakej deklarácii zo summitu NATO, nie sú žiadne výnimky, nikto nemá žiadne špeciálne zaobchádzanie, je to len otázka interpretácie,“ uviedol belgický premiér Bart De Wever. Aliancia podľa neho nie je „hlúpa“ a vie, o čom hovorí, keď stanovila, že pre splnenie súčasných aliančných záväzkov je potrebných 3,5 percenta HDP. „Ak to Sánchez dokáže urobiť za menej, je génius,“ dodal De Wever. Dosiahnuť 3,5 percenta HDP, pokiaľ ide o obranné výdavky, do roku 2035 je podľa neho pre Belgicko realistický cieľ.

10:20 Španielsko neočakáva žiadne následky za svoje rozhodnutie nevynakladať na obranu požadovaných päť percent HDP. V stredu to povedal španielsky minister hospodárstva Carlos Cuerpo. Očakáva sa, že lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v stredu na summite v holandskom Haagu definitívne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Španielsko však avizovalo, že svoje obranné výdavky do takejto vysokej miery nezvýši.

„Španielsko bude zodpovedným spojencom,“ deklaroval Cuerpo a zdôraznil, že Madrid splní svoje vojenské záväzky voči NATO. „Z plnenia našich záväzkov a z toho, že sme spoľahlivým spojencom NATO, by nemali plynúť žiadne dôsledky, pretože pokrývame spôsobilosti, ku ktorým sme sa zaviazali a ktoré sú potrebné na obranu NATO pred rôznymi hrozbami,“ vysvetlil.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v nedeľu uviedol, že jeho krajina nebude na obranu vynakladať viac ako 2,1 percenta svojho HDP, keďže takáto miera výdavkov bude stačiť na splnenie španielskych záväzkov voči Aliancii. Premiér vyhlásil, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

Nesúhlas so španielskym postojom v utorok vyjadril aj americký prezident Donald Trump, podľa ktorého je nespravodlivý voči ostatným členským štátom NATO.

10:15 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok večer pri stretnutí so svojím americkým náprotivkom na okraj summitu NATO v holandskom Haagu privítal dosiahnuté prímerie medzi Iránom a Izraelom. Súčasne vyzval na úzky dialóg s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko.

Vojna na Ukrajine je jednou z kľúčových tém dvojdňového summitu Aliancie, ktorý začal v utorok štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch.

Prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X zverejnil príspevok s fotografiou všetkých lídrov a napísal: „Spoločne budeme určite schopní chrániť životy a dosiahnuť skutočnú bezpečnosť a mier“.

Erdogan na schôdzke s Trumpom podľa vyhlásenia svojej kancelárie zdôraznil význam úzkej spolupráce pri mierovom urovnaní rusko-ukrajinskej vojny a čo najskoršom ukončení „humanitárnej tragédie“ v Pásme Gazy. Rovnako „vyjadril spokojnosť s prímerím dosiahnutým medzi Izraelom a Iránom vďaka úsiliu prezidenta Trumpa“ a dúfa, že bude trvalé.

Lídri zároveň podčiarkli dôležitosť prijatia opatrení na posilnenie schopnosti odstrašenia NATO. Turecký prezident tiež vyzval na zintenzívnenie spolupráce s USA v oblasti obranného priemyslu, ktorá by podľa neho mohla výrazne podporiť vzájomný obchod.

Na okraj summitu NATO prebehlo aj stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Trojica podľa Starmerovej kancelárie vyzvala Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a pomohol tak znížiť napätie na Blízkom východe. Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri rokovali o potrebe vyvinúť väčší tlak na Moskvu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií.

Okrem tejto trojstrannej schôdzky absolvoval Macron bilaterálne stretnutie so Zelenským. Na sieti X potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Francúzska a dôrazne odsúdil ruský útok na Dnipro, ktorý si vyžiadal 17 obetí, a tiež údery na ukrajinské mestá v posledných týždňoch.

„Hoci Ukrajina pred viac ako tromi mesiacmi súhlasila s prímerím, ktoré navrhol prezident Trump, Rusko mier naďalej odmieta. Bombarduje, zabíja a porušuje medzinárodné právo bez toho, aby za to nieslo zodpovednosť. Rusku nemožno dovoliť, aby naďalej beztrestne zabíjalo,“ uviedol Macron.

Zelenskyj predtým v prejave v holandskom parlamente uviedol, že Rusko od začiatku vojny zaútočilo na Ukrajinu 28.743 dronmi Šáhid iránskej výroby. Iba v júni bolo zaznamenaných 2736 takýchto útokov.

Ruská armáda podľa Zelenského využíva tieto bezpilotné lietadlá predovšetkým pri nočných útokoch, ktoré opakovane zasahujú obytné oblasti. Bez „iránskeho režimu“ by to Moskva nebola schopná robiť, podotkol Zelenskyj.

Témou rozhovoru s Macronom bola podľa Zelenského aj možnosť rozšírenia ukrajinskej leteckej flotily o ďalšie francúzske stíhačky Mirage. Zaoberali sa aj spoločnou výrobou a investíciami do dronov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým v utorok večer podľa agentúry TASS informovalo o zostrelení 22 ukrajinských dronov.

10:00 V návrhu spoločného vyhlásenia, ktoré sa chystajú v stredu prijať lídri členských štátov NATO na summite v Haagu, sa nepotvrdzuje perspektíva členstva Ukrajiny v Aliancii. Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Zasadnutiu bude podľa očakávaní dominovať otázka zvýšenia obranných výdavkov. Spojenci by sa mali zhodnúť na tom, že budú na obranu vynakladať aspoň päť percent HDP, pričom tento cieľ splnia do roku 2035. Text spoločného vyhlásenia už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA.

Trump a jeho administratíva verejne vylúčili, že Ukrajina vstúpi do NATO. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte napriek tomu v pondelok potvrdil, že jej cesta je stále „nezvratná“ a povedal, že zo summitu v Haagu vzíde komuniké, ktoré by malo obsahovať „dôležitú formuláciu“, ktorá by viazala nový záväzok Aliancie dávať päť percent HDP na obranu s podporou Ukrajiny.

V Haagu je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa médií je možné, že sa na okraj summitu stretne s Trumpom. Na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa však už nezúčastní.

8:50 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte v stredu pred stretnutím lídrov v Haagu vyhlásil, že vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu zo strany Ruska neexistuje alternatíva k zvýšeniu výdavkov na obranu. Zároveň uistil, že Spojené štáty zostávajú pevne oddané záväzkom voči Aliancii.

„Vzhľadom na dlhodobú hrozbu zo strany Ruska, ale aj masívne budovanie armády v Číne a skutočnosť, že Severná Kórea, Čína a Irán podporujú vojnové úsilie na Ukrajine, je naozaj dôležité, aby sme vynakladali viac prostriedkov. Takže to bude dnes bod číslo jeden na programe,“ povedal Rutte pred novinármi.

Okrem nevyhnutnosti zvýšiť obranné výdavky upozornil aj na potrebu rozvoja obranného priemyslu. „Máme fantastické spoločnosti, ale je nutné pridať ďalšie výrobné linky… a zabezpečiť, aby sme vyrábali muníciu a všetky ostatné veci, ktoré potrebujeme,“ konštatoval šéf Aliancie.

Rutte doplnil, že na stretnutí sa bude diskutovať aj o Ukrajine. Podľa jeho slov je potrebné uistiť, že Kyjev môže aj v nasledujúcich rokoch počítať s podporou NATO v boji proti Rusku a v snahe o trvalý mier.

Zdôraznil tiež, že Spojené štáty sú podľa neho „absolútne oddané“ Severoatlantickej aliancii a jej kľúčovému záväzku kolektívnej obrany zakotvenému v článku päť Severoatlantickej zmluvy.

Agentúra AFP pripomína, že americký prezident Donald Trump mal viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku 5,“ povedal Trump pred odletom na summit. „Pre mňa je úplne jasné, že Spojené štáty sú plne oddané NATO a plne oddané článku 5,“ reagoval však Rutte.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

Na summite v Haagu chce Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch na päť percent HDP: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach – na projekty takzvaného duálneho využitia.

8:43 Protivzdušná obrana zničila v noci na dnes desiatky ukrajinských dronov nad rôznymi oblasťami Ruska. Uviedli to tamojšie úrady. Viac ako 50 zneškodnených dronov hlási tiež Ukrajina.

Gubernátor ruskej Voronežskej oblasti Alexander Gusev na Telegrame uviedol, že nie sú žiadni zranení a že nad oblasťou bolo zničených viac ako 40 dronov.

V Rostovskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, gubernátor Jurij Sljusar uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany odrazili rad útokov v troch okresoch a že drony poškodili štadión v meste Taganrog a sklad obilia v meste Azov. Ani tento útok si podľa Sljusara nevyžiadal zranených. Gubernátor Uljanovskej oblasti na Volze napísal, že bolo odrazených osem útočiacich dronov.

Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že od utorkového popoludnia do dnešného rána zničila ruská protivzdušná obrana 62 ukrajinských dronov.

Desiatky zničených nepriateľských dronov hlási tiež Ukrajina. Jej letectvo uviedlo, že Rusko zaútočilo 71 bezpilotnými lietadlami. Z toho 32 bolo zostrelených a 20 zneškodnených prostriedkami elektronického boja.

7:15 Politik, ktorému ukrajinský prezident zveril jednu z hlavných úloh, čelí veľkej korupčnej afére. Polícia obvinila vicepremiéra Oleksija Černyšova zo zneužitia právomocí verejného činiteľa s tým, že podľa nej získal neoprávnenú výhodu. Inak povedané: vyšetrovatelia dospeli k názoru, že sa dal korumpovať.

Čítajte viac Ukážkový prípad korupcie v škandále ukrajinského vicepremiéra. Kšefty s pozemkami obrali štát o obrovské peniaze

7:00 Británia nakúpi dvanásť nových amerických bojových lietadiel F-35A schopných niesť taktické jadrové zbrane a pripojí sa k vzdušnej jadrovej misii Severoatlantickej aliancie (NATO). Podľa agentúr AFP, Reuters a stanice BBC o tom v utorok informovala kancelária premiéra Keira Starmera, ktorý tento zámer Londýna oznámi v stredu na summite NATO v Haagu.

Čítajte viac Británia nakúpi 12 lietadiel F-35A schopných niesť taktické jadrové zbrane, prvýkrát od studenej vojny

6:30 Spravodajské služby NATO naznačujú, že ruský prezident Vladimir Putin bude pokračovať v útokoch na Ukrajine aj napriek stratám, lebo verí, že ruská armáda zvládne prielom na fronte. Novinárom to na summite NATO povedal vysokopostavený predstaviteľ Aliancie, ktorý si želal zostať v anonymite.

Čítajte viac Putinovi klamú, Ukrajincov čaká ťažké leto, varuje NATO. Aliancia neverí v obkľúčenie Sumy

6:25 Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na summite NATO zúčastní iba neformálnej večere a nebude prítomný na rokovaní. Podľa Viktora Orbána to nie je náhoda, ale skôr koniec jednej éry, uviedol maďarský denník Magyar Nemzet.

Podľa Viktora Orbána je jedným z najvýznamnejších momentov summitu NATO to, že sa Volodymyr Zelenskyj oficiálne nezúčastňuje na podujatí. „V diplomacii nie je otázkou, kde som, ale kde nie som. To je dôležitejšie. A presne to je teraz tento prípad,“ povedal pre Magyar Nemzet. Podľa maďarského premiéra neprítomnosť ukrajinského prezidenta vysiela jasný signál, že sa uzavrela jedna kapitola.

„Američania, Turci, Slováci a my sme dali jasne najavo, že nechceme sedieť za jedným stolom s pánom Zelenským, pokiaľ ide o NATO,“ uviedol. Zároveň si myslí, že „je v národnom záujme Maďarska nebyť v žiadnom integračnom spoločenstve s Ukrajinou. Ani v NATO, ani v Európskej únii“.