„Polícia zabránila veľkému a zákernému plánu ‚zločinného oligarchického duchovenstva‘ na destabilizáciu Arménskej republiky a uchopenie moci,“ napísal Pašinjan.
Odvolal sa pri tom na vyjadrenie vyšetrovateľov z kriminálnej ústredne, podľa ktorých opozičné hnutie, na čele ktorého arcibiskup stojí, chystalo teroristické útoky s cieľom chopiť sa moci.
Policajti a agenti tajnej služby práve vykonávajú u arcibiskupa a asi troch desiatok jeho spolupracovníkov domové prehliadky. „Je to počínanie diktátorského režimu,“ vyhlásil podľa ruskej agentúry TASS prelátov poradca a poslanec Garnik Danijeljan. Tvrdenie úradov odmietol ako vykonštruované obvinenia proti arcibiskupovi.
Arménsko a Azerbajdžan sa stretli v dvoch vojnách, na začiatku 90. rokov a v roku 2020, kvôli horskej enkláve Náhorný Karabach, ktorú Azerbajdžan v septembri 2023 bleskovo obsadil po tom, čo ju po tri desaťročia ovládali arménski separatisti.
Vzápätí odtiaľ utiekli skoro všetci Arméni, viac ako 100-tisíc ľudí. Arménsko počas tejto azerbajdžanskej operácie nezasiahla. Vlani v máji Pašinjan v snahe dosiahnuť mierovú dohodu s Baku vrátil pod správu Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré o desiatky rokov predtým obsadili arménske jednotky.
Tento rok na jar arménski a azerbajdžanskí predstavitelia oznámili, že dokončili rokovania o texte mierovej dohody. Jej podpis je ale neistý, pretože Baku vyhlásilo, že nevyhnutným predpokladom je zmena arménskej ústavy, ktorá si podľa neho robí nepriamo nároky na azerbajdžanské územie.

