Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte už skôr viackrát zdôraznil, že niet pochýb o tom, že Spojené štáty sú aliancii verné, vrátane článku päť, teda záväzku ohľadom vzájomnej obrany.
Štáty Aliancie podľa vyhlásenia zdôraznili svoj záväzok k vzájomnej obrane. „Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy – že útok na jedného je útokom na všetkých,“ uviedli lídri.
Pokiaľ ide o obranné výdavky, 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
V holandskom Haagu sa v stredu 25. júna dopoludnia začalo so zhruba 50-minútovým oneskorením rokovanie prezidentov a premiérov členských štátov Severoatlantickej aliancie. Od summitu sa čaká zhoda na zvýšení záväzkov obranných výdavkov štátov NATO až na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
EÚ bude viac zbrojiť kvôli Rusku
Európa bude investovať viac do svojej obrany, aby dokázala lepšie čeliť ruskej hrozbe. Dnes to na záver summitu Severoatlantickej aliancie podľa agentúry Reuters vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zároveň povedal, že od Európanov nemožno žiadať viac peňazí na armádu, ak povedú obchodnú vojnu so Spojenými štátmi. Macron tak vyzval na rýchle uzavretie obchodných rokovaní medzi Európskou úniou a USA.
„Nemôžeme ako spojenci hovoriť, že musíme míňať viac (…) a potom viesť obchodnú vojnu,“ povedal Macron.
Americký prezident Donald Trump, ktorý európske štáty NATO dlhodobo vyzýva na väčšie výdavky na obranu, v máji oznámil, že na tovar z európskej dvadsaťsedmičky uvalí od júna 50-percentné clá, takzvané recipročné. Krátko potom však odložil ich zavedenie na 9. júla. Trump tvrdí, že clá Spojeným štátom pomôžu znížiť obchodný deficit, ktorý majú s radom krajín sveta. Únia považuje dosiahnutie dohody o zásadách zmluvy do spomínaného dátumu za najlepší možný scenár, ktorý by umožnil ďalšie rozhovory na doladenie detailov.
Zhodli sa všetky členské štáty
Všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) potvrdili záväzok zvýšiť obranné výdavky do výšky piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP) v horizonte desiatich rokov. Na dnešnej tlačovej konferencii po summite NATO v Haagu to povedal český prezident Petr Pavel.
Zhoda spojencov podľa neho znamená návrat k tomu, kvôli čomu aliancia vznikla, teda k princípom kolektívnej obrany, ale aj zodpovednosti jednotlivých krajín za svoju pripravenosť. Hoci výhrady k plánu výdavkov pôvodne vyjadrilo napríklad Španielsko, dnes cieľ na summite nikto explicitne neodmietol, povedal Pavel. Niektorí lídri štátov zdôraznili, že je podstatné, čo za peniaze bude urobené, doplnil.
Ďalšia podpora Ukrajiny
Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa zhodli na potrebe ďalšej podpory Ukrajiny. Na dnešnej tlačovej konferencii po aliančnom summite v holandskom Haagu to povedal český prezident Petr Pavel. Všetky krajiny podľa neho vnímajú ruskú hrozbu s úplnou vážnosťou.
Kvalita a forma mieru, keď ho raz bude na Ukrajine dosiahnutý, bude mať podstatný vplyv na bezpečnosť každého občana v Európe, dodal prezident.
V záverečnej deklarácii summitu sa okrem iného uvádza, že spojenci znovu zdôrazňujú svoje záväzky poskytovať pomoc Ukrajine, ktorej bezpečnosť prispieva k bezpečnosti spojencov. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok zopakoval, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.
Rast výdavkov na obranu nie je podlízavosť Trumpovi
Zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP, na ktorom sa dnes zhodli členské štáty Severoatlantickej aliancie, nie je podlízavosť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Dnes to na tlačovej konferencii po summite vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho aliančné štáty musia výdavky zvýšiť, aby dokázali čeliť hrozbám z Ruska, ktoré je podľa Rutteho hrozbou v krátkodobej i dlhodobej perspektíve.
Trump sa jasne prihlásil k záväzku spoločnej obrany
Americký prezident Donald Trump sa na summite v Haagu jasne prihlásil k záväzku spoločnej obrany v prípade napadnutia. Po skončení vrcholnej schôdzky to podľa agentúry Reuters vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz. Ten novinárom tiež povedal, že na okraj summitu mal príležitosť s Trumpom hovoriť a pritom ho vyzval na sprísnenie sankcií proti Rusku, ktoré vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.
Trump je spokojný, Pavel mu dohováral
Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského pôsobil americký prezident Donald Trump na terajšom summite Severoatlantickej aliancie spokojne. Podarilo sa mu dosiahnuť zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP. Rokovania označil Lipavský za veľmi úspešné. Summit bol prelomový aj z hľadiska armády a obrany jednotlivých členských krajín, povedala českým novinárom v Haagu ministerka obrany Jana Černochová. Na stretnutí sa tiež schvaľovali nové aliančné záväzky, ktorými majú spojenci prispieť k obrane aliancie.
„Myslím, že sa podarilo presvedčiť Donalda Trumpa. A tým, kto ho tiež presviedčal celý večer, včera asi dve hodiny pri večeri, bol prezident Pavel, povedal Lipavský a dodal, že sedeli takmer vedľa seba, od Trumpa ho delil len belgický kráľ. Odvolával sa na utorkovú slávnostnú večeru, ktorú organizoval holandský kráľovský pár. "Myslím, že je to veľký úspech pre celú našu krajinu, môžeme na to byť riadne hrdí,“ dodal s tým, že ide tiež o potvrdenie toho, že Česko robí dobrú zahraničnú politiku. Trump podľa Lipavského chcel počuť, že navyšovanie výdavkov na obranu je reálne, čo sa na summite stalo.
Foto: SITA/AP, Remko de Waal
Americký prezident Donald Trump vyzdvihol záväzok spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie zvýšiť výdavky na obranu a poznamenal, že tieto peniaze musia byť použité na nákup vojenskej techniky, najlepšie zo Spojených štátov, a nie na byrokraciu. Šéf Bieleho domu na tlačovej konferencii v závere summitu NATO v Haagu tiež zopakoval, že nedeľňajší americký útok na iránske jadrové prevádzky zničil iránsky jadrový program, a poznamenal, že 12 dní trvajúca vojna medzi Iránom a Izraelom sa skončila. Zároveň ale pripustil, že konflikt môže znovu prepuknúť.
Spojenci z NATO sa zaviazali vydávať do roku 2035 päť percent HDP na obranné výdavky a výdavky s obranou súvisiace. Trump si na dnešnej tlačovej konferencii pripísal zásluhy za tento prísľub spojencov a zopakoval, že USA platia najviac. „Je to obrovský úspech pre Spojené štáty, pretože sme dávali oveľa viac, ako je náš spravodlivý podiel,“ poznamenal.
Severná Amerika a Európa je víťazná kombinácia
Summit začal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Aliancia sa podľa neho schádza v nebezpečnom čase pre jej miliardu občanov. Spomenul ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či hrozbu v podobe terorizmu. Nové technológie podľa Rutteho prinášajú mnoho príležitostí, ale tiež bezpečnostných výziev.
„Tvárou v tvár týmto hrozbám stojíme spoločne, zjednotení v NATO, najsilnejšej obrannej aliancii v histórii sveta,“ uviedol generálny tajomník. „História nám ukázala, že keď Severná Amerika a Európa spolupracujú, ide o víťaznú kombináciu. Naši protivníci to vedia,“ podotkol Rutte.
NATO je podľa svojho šéfa jednotné a je najsilnejšou obrannou alianciou vo svetovej histórii. Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini.
Aliancia podľa Rutteho prijme historické rozhodnutia, v dôsledku ktorých bude bezpečnejšia, silnejšia, akcieschopnejšia a tiež spravodlivejšia, pretože obranné záväzky budú rovnomernejšie rozdelené medzi Spojené štáty a Európu. Opäť ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho úsilie v tomto smere.
USA príliš dlho niesli bremeno našich záväzkov
Generálny tajomník Aliancie sa tiež vyjadril k obranným záväzkom členských štátov. „Príliš dlho iba jeden spojenec, Spojené štáty, niesol bremeno našich záväzkov. A to sa dnes zmení,“ zdôraznil.
Za potrebné šéf NATO označil tiež zvýšenie produkcie v obrannom priemysle, a to pre bezpečnosť i ekonomiku.
Spojenci sa podľa neho zhodujú na pokračujúcej podpore Ukrajiny a tlaku na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru. „Všetci chceme zastaviť krvipreliatie,“ povedal. Aliančné štáty podľa neho žiadajú Rusko, aby svoju agresiu proti Ukrajine ukončilo.
Čítajte aj Šéf NATO: Vojna vo výrobe zbraní sa už začala, je nemysliteľné, aby nás Rusko predbiehalo. Musíme rátať s tým, že USA odídu, povedal Pavel
Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
Dnes budeme písať históriu
Na úvod zasadnutia vystúpil aj premiér hosťovskej krajiny Dick Schoof. „Budeme písať históriu. Urobíme rozhodnutie, ktoré povedie k bezprecedentnému zvýšeniu našich obranných výdavkov,“ deklaroval.
Schoof s odkazom na knihu amerického ekonóma Francisa Fukuyamu upozornil, že „koniec histórie bol iba ilúziou, ktorú navždy narušila brutálna ruská invázia na Ukrajinu.“ Mier podľa neho nemôže byť braný ako samozrejmosť a musí byť nepretržite a s presvedčením chránený.
Summit je príležitosťou aj pre bilaterálne stretnutia štátnikov. Stretnú sa Trump s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ktorí sa zúčastnili aj utorkovej večere, už pre aliančných lídrov a ďalších prizvaných hostí organizoval holandský kráľovský pár. Prezident Pavel sa dnes stretne s rumunským náprotivkom Nicušorom Danom.
Trumpa vychvaľujú do nebies, spal dokonca u kráľa
Stredobodom summitu Severoatlantickej aliancie v Haagu je americký prezident Donald Trump, ktorého všetci zasypávajú komplimentmi, a dokonca dostal možnosť prenocovať v sídle holandského kráľa Willema-Alexandera. Napísal to holandský denník De Volkskrant. Denník Algemeen Dagblad poznamenal, že fakt, že Trump strávil noc u kráľa a následne spoločne raňajkovali, je jedinečnou udalosťou.
Pôvodne sa predpokladalo, že Trump noc na dnes strávi vo vyhlásenom hoteli Huis ter Duin v Noordwijku. Kráľ ale amerického prezidenta pozval, aby prenocoval v paláci Huis ten Bosch, ktorý je jednou z troch oficiálnych rezidencií holandského panovníka. Podľa Algemeen Dagblad to bola mimoriadna ponuka, ktorú Trump prijal.
„Je to unikátne, stáva sa to len zriedka,“ napísal Algemeen Dagblad. Biely dom na nocovanie v kráľovskom paláci uviedol, že kráľ a kráľovná Máxima s Trumpom tiež spoločne posnídajú.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
De Volkskrant si vo svojej správe všíma, že Trump je na vrcholnom stretnutí zahrnutý lichôtkami. Cituje svojho amerického korešpondenta Thomasa Rueba, podľa ktorého je cieľom summitu priviniť Trumpa tesnejšie do európskej a aliančnej náruče.
Generálny sekretár NATO Mark Rutte poslal Trumpovi správu, v ktorej šéfovi Bieleho domu zablahoželal za rozhodné kroky v Iráne. Napísal mu tiež, že dokáže, čo doteraz iný prezident v posledných desaťročiach nezvládol. „Lichotiť je slabé slovo,“ uviedol korešpondent Rueb, podľa ktorého Rutte vychválil Trumpa do nebies.
Rueb poznamenal, že Trump na lichôtky počuje a že zahrnutie komplimenty sa stalo známou diplomatickou stratégiou voči americkému prezidentovi. Uviedol, že v Holandsku sa mu dostalo nielen príslovečného červeného koberca, ale tiež pocty od kráľa, čo prezidentovi ukázalo, že je na rovnakej úrovni ako panovnícka rodina. „V skutočnosti sa správa ako monarcha, kedy z Oválnej pracovne (Bieleho domu) pokrytej zlatými listami vládne vydávaním dekrétov,“ dodal o Trumpovi.
Čítajte aj Bránil by Trump spojencov? Najskôr hovoril „možno“, po stretnutí s Ruttem vyhlásil, že USA stoja za Alianciou
Zahraničné médiá už v minulosti opakovane uvádzali, že Trump má značný obdiv k britskej kráľovskej rodine. Práve dôrazu na Trumpov vzťah ku kráľovskému lesku využil britský premiér Keir Starmer, keď na februárovej návšteve Bieleho domu odovzdal prezidentovi list, v ktorom ho kráľ Karol III. osobne pozýval k návšteve Británie.
Už zosnulá britská kráľovná Alžbeta II. privítala Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia na trojdňovej štátnej návšteve v júni 2019, keď sa zúčastnil na opulentnom štátnom bankete, súkromnom obede s panovníčkou a tiež čaji s princom Charlesom, ktorý bol vtedy následníkom trónu a ktorý teraz vládne ako Karol III.
