1 219. deň: Sikorski: Preteky v zbrojení by mohli viesť k pádu Putinovho režimu, rovnako ako viedli k zrúteniu Sovietskeho zväzu

Čítajte viac 1 218. deň: Zelenskyj a Trump rokovali 50 minút. Výsledok? Dve odlišné verzie. NATO zverejnilo, koľko mužov už padlo za Moskvu

23:15 Ukrajinský dron pri nálete na dedinu Korenevo v pohraničí Kurskej oblasti na západe Ruska zranil tridsaťšesťročného čínskeho novinára z televízie Phoenix, oznámil dnes na sociálnej sieti gubernátor oblasti Alexander Chinštejn. Na gubernátorov príspevok upozornil server BBC News.

Gubernátor najprv tvrdil, že čínsky žurnalista utrpel vážne poranenie hlavy, ale ubezpečoval, že ruskí lekári urobia všetko, aby mu zachránili život a zdravie. Neskôr ale uviedol, že v nemocnici sa ukázalo, že žurnalista má na hlave len poranenú kožu a nič vážne sa mu nestalo.

„Pripomínam, že pohraničná oblasť je stále extrémne nepokojná. Láskavo sa vyvarujte ciest do týchto miest, môže to byť nebezpečné,“ varoval Chinštejn.

23:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie prihovoril lídrom 27 členských krajín Európskej únie počas summitu v Bruseli. Vo svojom prejave apeloval na urýchlené sprísnenie sankcií proti Rusku a na pokrok v prístupovom procese Kyjeva, informuje z Bruselu osobitný spravodajca TASR.

Okrem iného tiež navrhol výrazné zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Podľa portálu stanice Euronews je schválenie tohto návrhu takmer nereálne po tom, čo USA odmietli podporiť túto iniciatívu na summite krajín G7.

„Fakty sú jasné: aby sa zmenšil ruský apetít po vojne, musia sa znížiť jeho príjmy z ropy. Preto, prosím, podporujte ďalšie kroky na zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Strop 45 dolárov by samozrejme mohol pomôcť na ceste k mieru,“ povedal s odkazom na predošlé návrhy Európskej komisie. Pre skutočný a trvalý mier je však podľa jeho slov potrebný strop 30 dolárov za barel. V súčasnosti to je 60 dolárov za barel.

20:33 Lídri 26 členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli pripojili k spoločnému vyhláseniu predsedu Európskej rady (ER) Antónia Costu o pokračovaní v podpore Ukrajiny. So spoločnými jednomyseľnými závermi podľa informácií TASR nesúhlasilo len Maďarsko.

Čítajte viac Lídri 26 krajín EÚ sa zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny, nesúhlasilo iba Maďarsko

18:33 Súd Permského kraja na východe európskej časti Ruska vo štvrtok uznal 35-ročného fotografa Grigorija Skvorcova za vinného a odsúdil ho na 16 rokov väzenia. Súdny proces sa konal s vylúčením verejnosti, takže podrobnosti o obvinení Skvorcova nie sú známe. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Z rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistami, ktoré Skvorcov absolvoval počas vyšetrovania, vyplýva, že bol zrejme stíhaný za to, že americkému novinárovi poskytol knihu historika Dmitrija Jurkova o bunkroch zo sovietskej éry, ako aj ďalšie architektonické plány a dobové fotografie. Daná kniha i ďalšie materiály boli pritom verejne dostupné v kamenných predajniach i na internete a obsahovali len odtajnený materiál.

Od rozpútania vojny proti Ukrajine vo februári 2022 sa v Rusku vystupňovali represie proti kritikom súčasného vedenia. Úrady sú čoraz podozrievavejšie aj voči novinárom, vedcom a akademikom s väzbami na Západ, poznamenáva AFP.

Skvorcov, ktorý sa špecializuje na fotografovanie architektúry, sa verejne vyjadril proti ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine. Uviedol tiež, že príslušníci ruskej tajnej služby FSB ho v čase zadržania v novembri 2023 zbili. Tvrdil aj, že sa snažili vynútiť si jeho priznanie k vlastizrade.

Čítajte aj Starenka, ktorá prežila blokádu Leningradu, volala po ľudskosti. Moskva jej to spočítala. Na súde nestála sama

18:18 Takmer 56 % Ukrajincov si želá ukončenie ruskej vojny prostredníctvom kompromisu, ktorý by dohodli zahraniční lídri. Zhruba 17 % Ukrajincov je za dočasné prímerie a 21,4 % chce pokračovať v boji za obnovenie hraníc z roku 1991 alebo 2022.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Janusov inštitút strategických štúdií a prognóz, Centrum pre sociálny a marketingový výskum SOCIS a publikácia Barometer verejnej mienky.

Prieskum uskutočnili od 6. do 11. júna. Celkovo bolo osobne oslovených 2-tisíc respondentov vo veku od 18 rokov na celej Ukrajine okrem okupovaných území a území, kde prebiehajú vojenské akcie.

18:05 Rusko vo štvrtok oznámilo, že nebude brať do úvahy rozhodnutia nového osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Dohodu o jeho vytvorení v stredu v Štrasburgu podpísali generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné. Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ vyhlásila hovorkyňa ruského zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii v Moskve.

Agentúra TASS doplnila, že podľa Zacharovovej budú proti „takýmto nástrojom justície na objednávku prijaté reštriktívne opatrenia“ v súlade s legislatívou Ruskej federácie.

17:20 Rusko a Ukrajina dnes dokončili ďalšiu výmenu zajatcov. Oznámili to obe krajiny s tým, že ide o súčasť dohody, ktorú nedávno uzavreli v Istanbule.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram informoval, že Ukrajina dopravila domov skupinu vojakov z ruského zajatia. „Dnes sa vojaci ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže vracajú domov,“ oznámil Zelenskyj, ktorý rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nespresnil počet navrátených zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry TASS oznámilo návrat skupiny ruských vojakov „z územia kontrolovaného Kyjevom“ výmenou za vrátenie ukrajinských vojakov.

17:00 Rozhodnutie NATO zvýšiť výdavky na obranu až na päť percent HDP výrazne neovplyvní ruskú bezpečnosť. Vyhlásil to dnes podľa agentúry Reuters ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

Krajiny NATO sa v stredu na aliančnom summite uzniesli, že do roku 2035 zvýšia výdavky na armádu a zbrane na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta má ísť na aktivity súvisiace s obranou. Tento cieľ odôvodňujú predovšetkým dlhodobou hrozbou, ktorú predstavuje Rusko. Len Španielsko vyhlásilo, že nebude zvyšovať svoje výdavky na obranu nad dve percentá HDP.

„Pokiaľ ide o dopad tohto päťpercentného cieľa, nemyslím si, že bude významný,“ povedal Lavrov na dnešnej tlačovej konferencii. „My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami týchto cieľov vždy dosiahneme,“ cituje Reuters šéfa ruskej diplomacie.

16:20 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v štvrtkovom rozhovore pre agentúry PAP, DPA a AFP označil tohtotýždňový summit NATO v Haagu za úspešný a vyzdvihol, že Rusko bolo vo vyhlásení označené za dlhodobú hrozbu. Zdôraznil tiež dohodu spojencov na zvýšení obranných výdavkov a spoluprácu vlády s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorú označil za spoločný úspech. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Sikorski upozornil, že ruský prezident Vladimir Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu. Európske štáty počas poľského predsedníctva v Rade EÚ podľa neho prijali argumenty Varšavy, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu.

Šéf poľskej diplomacie ocenil postoj USA a prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho chápe, že Rusko nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že zvýšenie výdavkov zo strany Európy bolo pre Trumpa uspokojivé.

15:59 Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vo štvrtok oznámila, že v siedmich vzorkách získaných z oblastí bojov v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti opäť našla zakázaný slzotvorný plyn. Vzorky poskytol Kyjev, správa OPCW ale neviní Ukrajinu ani Rusko z použitia látky, ktorá je vo vojnových zónach zakázaná. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

OPCW tak už tretíkrát potvrdila použitie CS-plynu v oblastiach na Ukrajine, kde prebiehajú boje. Predtým sa tak stalo vlani v novembri a potom vo februári tohto roka.

Zakázaná látka bola podľa najnovšej správy prítomná vo vzorkách z dvoch granátov, dvoch vzoriek pôdy, dvoch vzoriek vegetácie a zvyškov dronu. Organizácia sídliaca v holandskom Haagu zhromaždila aj dokumenty, digitálne súbory a priame svedectvá.

12:45 Turecký prezident Recep Rayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že mu americký prezident Donald Trump na summite NATO povedal, že by sa zúčastnil na potenciálnych mierových rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, pokiaľ by s účasťou súhlasil aj ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a TASS.

„(Trump) povedal, že ak ruský prezident Vladimir Putin príde do Istanbulu alebo Ankary s cieľom nájsť riešenie, príde potom aj on,“ citovala kancelária tureckého prezidenta Erdoganove slová novinárom počas spiatočného letu zo summitu NATO.

„Naším cieľom je usporiadať v našej krajine summit popredných predstaviteľov a dosiahnuť dlho očakávaný mier. Budeme udržiavať potrebné kontakty a s Božou pomocou sa toto stretnutie uskutoční čo najskôr,“ dodal.

12:31 Lídri Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy a Švédska – známi ako Seversko-baltická šestka – sa vo štvrtok v Bruseli pred začiatkom summitu Európskej únie stretli so zástupcami Írska, Poľska a Nemecka. Hlavnými témami spoločného rokovania bola podpora Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii a posilňovanie obranyschopnosti Európy, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Krajiny pri tomto stole patria medzi lídrov v podpore Ukrajiny a vo zvyšovaní výdavkov na vlastnú bezpečnosť. Vyzývame všetky členské štáty, aby robili viac a rýchlejšie,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson. Ak členské krajiny berú ruskú hrozbu vážne, nemôžu si dovoliť neposilňovať ich vlastné obranné schopnosti a zároveň posilňovať Ukrajinu, spresnil.

12:12 Pražský mestský súd dnes uložil Lukášovi Paškuliakovi trojročný podmienečný trest za to, že chcel v Iraku bojovať v radoch Strany kurdských pracujúcich (PKK) a na Ukrajine sa zapojil do vojny proti Rusku. Uznal ho vinným z trestných činov podpora a propagácia terorizmu a služba v cudzích ozbrojených silách. Rozsudok nie je právoplatný, Paškuilak aj prokurátor si ponechali lehotu na prípadné odvolanie. Muž od začiatku zámer vstúpiť do jednotiek PKK odmieta, službu na Ukrajine nepovažuje za trestnú.

Súd mužovi podľa predsedníčky Trestného senátu Veroniky Cukerovej neuveril, že chcel bojovať iba za YPG (Ľudové obranné jednotky). „Pán obžalovaný do Iraku vycestoval s určitou naivitou a bolo mu v podstate jedno, ku ktorým jednotkám sa pridá,“ uviedla. Dokazujú to najmä správy, ktoré získala polícia z jeho mobilných telefónov. Z jeho vtedajšej komunikácie podľa sudkyne vyplynulo aj to, že muž vedel o tom, že je PKK vedená v Európskej únii ako teroristická organizácia.

11:58 Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius vyzval Európsku úniu, aby si vytvorila vlastnú armádu dronov na obranu pred potenciálnou hrozbou zo strany Ruska. V rozhovore pre Sky News uviedol, že Európa bude na sebaobranu potrebovať milióny dronov: „Rusko by mohlo mať okolo päť miliónov dronov, takže na víťazstvo potrebujeme viac.“

Kubilius upozornil, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila revolúciu v používaní dronov a Ukrajinci s obmedzenými zdrojmi dokázali efektívne využívať lacné a adaptívne technológie. Po návšteve frontu na Ukrajine opísal situáciu na 1 200 kilometrov dlhej línii ako „Údolie smrti“, kde „sa nič nemôže pohnúť“ a „všetko je riadené dronmi“. Podľa Kubiliusa tradičný tank v tejto zóne prežije len šesť minút.

Ako príklad uviedol Litvu, ktorá má s Ruskom a Bieloruskom hranicu dlhú 900 kilometrov: „Ak Ukrajinci potrebujú štyri milióny dronov na 1 200 km, my potrebujeme niečo viac ako tri milióny dronov na jeden rok, ak sa začne vojna,“ povedal. Podľa neho by EÚ mala namiesto hromadenia dronov vytvoriť tímy pilotov, inžinierov a výrobcov pripravených v prípade potreby rýchlo spustiť výrobu.

11:53 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj vo štvrtok nariadil urýchlené budovanie obranných línií v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Podľa Syrkého sa síce Kyjevu podarilo zastaviť postup ruských vojsk v tomto pohraničnom regióne, naďalej však predstavujú hrozbu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Reuters.

„Postup ruských vojsk v pohraničných častiach Sumskej oblasti bol zastavený a bojová línia sa stabilizovala,“ vyhlásil Syrskyj.

Napriek tomu Kyjev tvrdí, že Rusko zhromaždilo približne 50-tisíc vojakov s cieľom postúpiť hlbšie do Sumskej oblasti. „Práce pokračujú, ale vzhľadom na požiadavky modernej vojny ich treba urýchliť,“ dodal ukrajinský veliteľ odkazujúc na budovanie obranných línií.

11:48 Ukrajinskí vojaci z 420. práporu bezpilotných systémov predstavili inovatívnu zbraň – FPV dron vybavený granátometom.

Čítajte viac VIDEO: Ukrajinci vypustili smrtiace sršne: montujú granátomety na drony, pozrite si ich v akcii

11:00 Fínsky premiér Petteri Orpo pri príchode na rokovanie EÚ novinárom povedal, že Európska únia musí pre sankcie proti Rusku dostať Maďarsko a Slovensko na palubu.

10:40 Holandský premiér Dick Schoof dúfa, že nový súbor sankcií proti Rusku bude schválený napriek tomu, že sa proti nemu teraz stavia Maďarsko a Slovensko. Schoof to povedal novinárom pred začiatkom dnešného summitu EÚ v Bruseli.

Šéf holandskej vlády pripustil, že uvalenie reštriktívnych opatrení na Rusko býva často „veľmi ťažké“ vzhľadom na to, že sankcie musia byť v Rade EÚ schválené jednomyseľne. Európska únia teraz pripravuje v poradí už 18. súbor sankčných opatrení súvisiacich s ruskou agresiou voči Ukrajine.

10:35 Český premiér Petr Fiala neočakáva, že závery po rokovaní Európskej rady, ktoré sa v Bruseli začína vo štvrtok, prijme EÚ ako celok. Reálne podľa neho je, že sa Maďarsko nepripojí, povedal pred odletom na summit. S európskymi kolegami chce riešiť najmä výraznú úpravu systému emisných povoleniek, na ktorú už podľa jeho slov získal kvalifikovanú väčšinu štátov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V prípade rokovania Európskej rady neočakávam, že by sme závery, ktoré sa týkajú Ukrajiny, schválili so všetkými štátmi. Skôr sa obávam, že to bude tak, ako sme toho boli svedkami už asi dvakrát, že sa Maďarsko nepripojilo. Uvidíme, ako sa zachová Slovensko. Tu to nemá žiadny faktický dôsledok, ale v prípade sankcií potrebujeme hlasy aj týchto štátov,“ podotkol Fiala.

Dodal, že o 18. balíku protiruských sankcií bude výbor stálych zástupcov rokovať zrejme v piatok. „Zatiaľ sú informácie také, že Maďarsko aj Slovensko neboli pripravené finálnu podobu 18. sankčného balíčka podporiť. Ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zhodu nájsť, tak verím, že sa to podarí aj v tomto prípade. Tu je skutočne potrebná jednomyseľnosť,“ podotkol český premiér.

10:25 Politici a historici v Moskve si prečítali, čo sa učia školáci v niekdajších sovietskych republikách, pokúsia sa preto zmeniť ich učebné osnovy. Nepáči sa im totiž, aké veci sa títo žiaci dozvedajú o Rusku a o bývalej komunistickej ríši.

Čítajte viac Babrák Gorbačov, prívetivé Rusko, smútok nad rozpadom komunistickej ríše. Putinov človek chce zmeniť dejepis v zahraničí

10:20 Začlenenie Ukrajiny do Európskej únie znamená podľa maďarského premiéra Viktora Orbána začlenenie vojny. Maďarsko nechce byť v rovnakom spolku ako krajina vo vojne, je to nebezpečné, dodal premiér, ktorý dnes ako prvý prišiel na rokovanie prezidentov a premiérov EÚ v Bruseli.

„Problémom je vojna. Keď začleníme Ukrajinu do EÚ, začleníme vojnu, nechceme byť v rovnakom spolu ako krajina vo vojne,“ povedal Orbán novinárom. Maďarsko, ktorého premiér je v únii považovaný za spojenca ruského vodcu Vladimira Putina, sa dlhodobo stavia odmietavo ako k budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ, tak k uvaleniu sankcií proti Rusku.

Očakáva sa totiž, že lídri EÚ budú na dnešnej schôdzke diskutovať o novom súbore sankcií proti Rusku a tiež na predĺžení protiruských sankcií o ďalších šesť mesiacov. Tieto dva kroky zatiaľ blokujú práve Maďarsko a rovnako Slovensko. Slovenský premiér Robert Fico dnes pred odletom do Bruselu zopakoval, že Bratislava bude nové sankcie odmietať do vyriešenia záležitosti okolo navrhovaného ukončenia dovozu ruských energií, s ktorým nesúhlasí.

10:10 Severná Kórea možno v júli alebo auguste pošle ďalších vojakov do Ruska, aby bojovali proti Ukrajine; naďalej tiež dodáva Rusku zbrane. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámila Južná Kórea s odvolaním sa na informácie vlastnej rozviedky.

KĽDR je už dlho dôležitým ruským spojencom v agresii Moskvy proti Ukrajine. Pchjongjang už poskytol nielen obrovské množstvo munície, rakiet a ďalších zbraní, ale aj tisíce severokórejských vojakov. Tí sa zapojili do bojov proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti, pripomenula agentúra.

V polovici júna navštívil Severnú Kóreu tajomník bezpečnostnej rady ruského prezidenta a exminister obrany Sergej Šojgu, ktorý po rokovaní so severokórejským vodcom Kim Čong-unom oznámil, že KĽDR vyšle tisícku ženistov a 5 000 armádnych stavebných robotníkov na obnovu poničenej infraštruktúry v Kurskej oblasti.

Čítajte viac Začne sa tretia svetová vojna v Tichomorí? Expert vysvetľuje úlohu Severnej Kórey a Ruska

9:40 Traja ľudia v noci na dnes zomreli a jeden utrpel zranenia pri ruských útokoch na ukrajinskú Chersonskú oblasť. Rusko tiež pokračovalo v útokoch na Dnepropetrovskú oblasť, kde sa stali terčom okrem iného mesta Nikopol a Pokrovsk. Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že počet obetí ruského raketového útoku na Dnipro z 24. júna stúpol na 20; doterajšia bilancia uvádzala 17 mŕtvych, napísal server Ukrajinska Pravda.

Rusko dnes opäť oznámilo, že čelilo ukrajinským dronovým útokom. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zlikvidovala 50 ukrajinských bezpilotných strojov, z ktorých viac ako polovica útočila na Kurskú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Zvyšok bol zlikvidovaný nad niekoľkými ďalšími časťami Ruska vrátane troch dronov v Moskovskej oblasti, dodalo ministerstvo, ktoré citovala agentúra Reuters.

Oblastný šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin podľa servera Ukrajinska pravda uviedol, že ruské letectvo uskutočnilo vzdušné údery na obytné oblasti, zahynuli pri nich traja muži a jedna žena utrpela zranenia.

Podľa Lysaka ruská armáda pokračovala v útoku na okres Nikopol s využitím ťažkého delostrelectva a dronov. „Zasiahnuté boli centrá miest Nikopol, Pokrovske, Myrove a Marhanec. Jedna kaviareň začala horieť. Poškodená bola infraštruktúra, tri domy, dve budovy a auto,“ dodal Lysak.

9:18 Rusko v noci tiež pokračovalo v útokoch na Dnepropetrovskú oblasť, kde sa stali terčom okrem iného mestá Nikopol a Pokrovsk. Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že počet obetí ruského raketového útoku na Dnipre z 24. júna stúpol na 20; doterajšia bilancia uvádzala 17 mŕtvych, napísal server Ukrajinska Pravda.

Podľa Lysaka ruská armáda pokračovala v útoku na okres Nikopol s využitím ťažkého delostrelectva a dronov. „Zasiahnuté boli centrá miest Nikopol, Pokrovsk, Myrove a Marhanec. Jedna kaviareň začala horieť. Poškodená bola infraštruktúra, tri domy, dve budovy a auto,“ dodal Lysak.

9:00 Poľsko pripravuje plány na prevoz najvýznamnejších umeleckých diel do zahraničia v prípade ruskej invázie, uviedla poľská ministerka kultúry Hanna Wróblewská v rozhovore s britským denníkom Financial Times.

Čítajte viac FT: Poľsko vytvára plány na evakuáciu umeleckých diel pre prípad vojny

8:53 Lídri členských krajín Európskej únie sa dnes zídu na summite Európskej rady v Bruseli. Na rokovaniach budú dominovať štyri hlavné témy – vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, európska bezpečnosť a obrana a globálne postavenie Únie vrátane konkurencieschopnosti a vzťahov so svetovými partnermi. Slovensko bude na zasadnutí zastupovať predseda vlády Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.

Stretnutie sa začne o 11.00 h tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, nasledovať bude dialóg prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskusia o Ukrajine sa sústredí na komplexnú podporu Kyjevu – od vojenskej a finančnej pomoci cez úsilie o spravodlivý a trvalý mier až po zvyšovanie tlaku na Rusko.

V tejto súvislosti Únia pripravuje 18. balík sankcií proti Moskve. Maďarsko a Slovensko však jeho prijatie spochybňujú, pričom vláda Roberta Fica spája podporu s vyriešením únijnej iniciatívy REPowerEU, ktorá počíta s ukončením dovozu energetických surovín z Ruska. Podľa nej by negatívne ovplyvnila životnú úroveň občanov aj konkurencieschopnosť celej EÚ.

Väčšina lídrov dvadsaťsedmičky sa podľa vysokopostaveného predstaviteľa EÚ bude zároveň snažiť vyslať Ukrajine jasný signál podpory, pokiaľ ide o jej pokrok v procese vstupu do EÚ a potrebu ďalšieho napredovania. Cieľom ER je dosiahnuť jednotný postoj všetkých členských krajín, no môže sa stať, že sa vydá iba vyhlásenie, ku ktorému sa pridá väčšina štátov.

8:29 Traja ľudia v noci na dnes zomreli a jeden utrpel zranenia pri ruských útokoch na ukrajinskú Chersonskú oblasť. Rusko ráno oznámilo zostrelenie 50 ukrajinských dronov, informovali médiá.

Oblastný šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin podľa serveru Ukrajinska pravda uviedol, že ruské letectvo uskutočnilo vzdušné údery na obytné oblasti, zahynuli pri nich traja muži a jedna žena utrpela zranenia.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynulo viac ako 12 000 civilistov, vrátane žien a detí.

Rusko dnes opäť oznámilo, že čelilo ukrajinským dronovým útokom. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana zlikvidovala 50 ukrajinských bezpilotných strojov, z ktorých viac ako polovica útočila na Kurzkú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Zvyšok bol zlikvidovaný nad niekoľkými ďalšími časťami Ruska vrátane troch dronov v Moskovskej oblasti, dodalo ministerstvo, ktoré citovala agentúra Reuters.

6:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu podpísal dohodu s Radou Európy (RE) o zriadení osobitného tribunálu na stíhanie najvyšších ruských predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters a televízie France 24.

„Musíme jasne ukázať, že agresia vedie k trestu a musíme to urobiť spoločne – celá Európa,“ vyhlásil Zelenskyj po podpise dohody s generálnym tajomníkom RE Alainom Bersetom v Štrasburgu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu už v marci 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s údajnou nezákonnou deportáciou ukrajinských detí po začiatku invázie. ICC však nemá právomoc stíhať Rusko za „zločin agresie“.

Podľa Rady Európy nový osobitný tribunál „vyplní medzeru“, ktorá vznikla v dôsledku „jurisdikčných obmedzení“ Medzinárodného trestného súdu.

Berset uviedol, že ďalším krokom k zriadeniu tribunálu, ktorý by podľa RE mohol začať vykonávať činnosť už budúci rok, má byť rozšírená dohoda. Tá by mala umožniť čo najväčšiemu počtu krajín pripojiť sa, podporiť jeho činnosť a podieľať sa na jeho riadení.

Zatiaľ nepadlo konkrétne rozhodnutie, kde bude tribunál sídliť, ale Zelenskyj sa vyjadril, že Haag by bol „ideálny“, píše AFP. „Ešte je pred nami dlhá cesta. Spravodlivosť si vyžaduje čas, ale musí nastať (…) Bude si to vyžadovať silnú politickú a právnu odvahu, aby každý ruský vojnový zločinec vrátane Putina čelil spravodlivosti,“ povedal Zelenskyj.

Je to prvýkrát, čo bol takýto tribunál zriadený pod záštitou Rady Európy. Európski ministri zahraničných vecí podporili jeho vznik na stretnutí v meste Ľvov na západe Ukrajiny 9. mája.

Rada Európy, pod ktorou tribunál vzniká, je samostatná medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Združuje 46 štátov vrátane kľúčových európskych krajín mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Turecko či Ukrajina. Rusko bolo z organizácie vylúčené po invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Ukrajinský prezident zároveň po osobnom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpm na summite NATO v Haagu zdôraznil, že kľúčom k porazeniu ruskej invázie sú úzke väzby medzi Európou a Spojenými štátmi. „Potrebujeme s ním (Trumpom) silné spojenie… Potrebujeme jednotu medzi Európou a Spojenými štátmi a zvíťazíme,“ povedal Zelenskyj, no zároveň dodal: „V prvom rade potrebujeme jednotu v Európe,“ dodal.

5:55 Podľa informovaného zdroja agentúry Bloomberg americký prezident Donald Trump počas neverejného stretnutia na summite NATO povedal, že s Ukrajinou „treba niečo urobiť“, keďže situácia je „úplne mimo kontroly“. „Hoci nezachádzal do detailov, komentár bol vnímaný ako pozitívny signál, že americký prezident sa bude angažovať vo vzťahu k Ukrajine,“ napísala agentúra Bloomberg.

„Pozrite sa, Vladimir Putin musí naozaj ukončiť tú vojnu,“ povedal podľa Reuters Trump po stretnutí s Volodymyrom Zelenským popri summite NATO. Zelenskyj podľa poľskej agentúry PAP popísal Trumpovi situáciu na frontovej línii a rastúci počet masívnych ruských útokov na civilnú infraštruktúru a ľudí.

„Diskutovali sme o situácii na bojisku. Putin určite nevyhráva. Prezidentovi som predstavil fakty o tom, čo sa v teréne skutočne deje," uviedol Zelenskyj.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa zložitejší ako ktorýkoľvek iný na svete, uviedla ruská štátna agentúra TASS. Na tlačovej konferencii v Haagu po summite NATO sa amerického lídra pýtali, prečo nedokáže ukončiť ukrajinský konflikt.

"Pretože je to ťažšie, než si ľudia dokážu predstaviť. S (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom sa to ukázalo byť ťažšie. Úprimne povedané, mal som nejaké problémy s (Volodymyrom) Zelenským. Možno ste o tom čítali. Tento (konflikt na Ukrajine – poznámka TASS) je ťažší ako iné vojny,“ povedal.

Ako už skôr uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, Západ teraz prosí o prímerie pre Ukrajinu bez ďalších podmienok, čo Zelenskyj pred pár rokmi kategoricky odmietol. Podľa neho sa na rozdiel od Západu prístup Ruska k urovnaniu konfliktu na Ukrajine nikdy nezmenil, uviedla agentúra TASS.