Čítajte viac Jadrové zariadenia sú totálne zničené, nástojí Trump. USA chcú po bombardovaní "vzkriesiť" Irán (online)
Čítajte viac Čo by Irán urobil s atómovou bombou, keby ju mal? A čo jadrový program Izraela? Odpovedá expert
22:44 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok povedal, že vidí príležitosť rozšíriť mierové dohody po 12-dňovej vojne s Iránom. Podľa agentúry AFP odkazoval Netanjahu na abrahámovské dohody z roku 2020, ktoré normalizovali vzťahy Izraela s Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi a Marokom, píše TASR.
„Proti Iránu sme bojovali s odhodlaním a dosiahli sme veľké víťazstvo. Toto víťazstvo otvára novú cestu k výraznému rozšíreniu mierových dohôd,“ povedal Netanjahu vo videoposolstve.
Spomínané dohody z roku 2020 sprostredkovali Spojené štáty počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa.
19:46 Keby bol Izrael mal príležitosť počas 12 dní trvajúcej vojny s Iránom zabiť jeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, spravil by to, vyhlásil vo štvrtok izraelský minister obrany Jisrael Kac. Chameneí podľa neho smrti unikol tým, že sa ukryl do podzemia a prerušil kontakty s veliteľmi, takže zabiť ho napokon nebolo možné. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Konflikt medzi Iránom a Izraelom sa začali leteckými útokmi Izraela 13. júna na viaceré ciele v Iráne s deklarovaným cieľom zabrániť krajine získať jadrovú zbraň. Izrael pri náletoch zabil špičky ozbrojených síl aj jadrových vedcov. Teherán odpovedal odvetnými raketovými útokmi.
„Odhadujem, že keby sme mali Chameneího na muške, zlikvidovali by sme ho,“ povedal Kac v rozhovore pre izraelskú verejnoprávnu televíziu Kan.
Ajjatoláh si údajnú hrozbu uvedomoval, a preto „zašiel veľmi hlboko do podzemia a prerušil kontakty s veliteľmi, ktorí nahradili tých, ktorí boli odstránení, takže to nakoniec nebolo reálne“, povedal na margo jeho možného zabitia šéf rezortu izraelskej obrany.
19:45 Azerbajdžan poprel správy o tom, že umožnil Izraelu využiť svoj vzdušný priestor na útoky počas 12-dňovej vojny s Iránom. Iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi to údajne v štvrtkovom telefonickom rozhovore povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, informuje Pezeškijánova kancelária, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Izrael začal 13. júna s rozsiahlymi útokmi na Irán, pričom sa zameriaval na tamojšie jadrové a vojenské zariadenia a zabil viacerých popredných iránskych vedcov i armádnych veliteľov. Teherán útoky opätoval. Konflikt ukončilo prímerie; začalo platiť v utorok.
V médiách sa objavili správy, že Izrael zaútočil na Irán „dronmi a mikrolietadlami“ aj cez vzdušný priestor Azerbajdžanu. Pezeškiján podľa vyhlásenia svojej kancelárie Baku vyzval, aby tieto správy preverilo. Alijev ich však údajne poprel s tým, že „azerbajdžanská vláda v nijakom prípade nedovolí“, aby sa jej vzdušný priestor zneužíval „proti priateľskej a bratskej krajine“.
16:50 Dvaja najvyšší predstavitelia amerických spravodajských služieb v administratíve Donalda Trumpa v stredu 25. júna oznámili, že podľa nových spravodajských informácií boli iránske jadrové zariadenia počas víkendových amerických náletov „zničené“.
Čítajte viac Je iránsky jadrový program na kolenách? Americké tajné služby hovoria o nových zisteniach
14:37 Iránska Rada dohľadu ratifikovala parlamentom schválený zákon pozastavujúci spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol iránsky spravodajský server Klub mladých novinárov (YJC), ktorý je prepojený so štátnou televíznou stanicou IRIB. Iránsky parlament zákon odhlasoval v stredu.
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf v stredu zákon zdôvodnil tým, že MAAE odmietla odsúdiť izraelské a americké útoky na iránske jadrové zariadenia. Štátna Iránska organizácia pre jadrovú energiu (AEOI) podľa neho pozastaví spoluprácu s MAAE dovtedy, kým nebude zaručená bezpečnosť jadrových zariadení. Jeden z poslancov iránskej agentúry ISNA v stredu povedal, že zákon zakazuje vstup na iránske územie inšpektorom MAAE, ak nedostanú výnimku od Najvyššej rady národnej bezpečnosti, napísala agentúra AFP.
Po odstúpení Spojených štátov od jadrovej dohody z roku 2015 začal Irán obmedzovať spoluprácu s inšpektormi MAAE a tiež začal obohacovať urán na úroveň, ktorá ho podľa MAAE približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Teherán napriek tomu dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely.
13:50 Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul dnes vyzval Teherán, aby pokračoval v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), píše agentúra AFP. Iránsky parlament v stredu odhlasoval pozastavenie spolupráce s MAAE pre nedostatočnú reakciu na útoky izraelských a amerických síl na iránske jadrové zariadenia.
„Prerušenie spolupráce s MAAE, o ktorom rozhodol iránsky parlament, vysiela veľmi zlý signál. Žiadam iránsku vládu, aby sa touto cestou nevydávala,“ povedal nemecký minister zahraničia po stretnutí so svojou kanadskou kolegyňou Anitou Anandovou novinárom.
Wadephul okrem toho uviedol, že prímerie medzi Izraelom a Iránom je úľavou pre situáciu na Blízkom východe, vyjadril tiež nádej, že by mohli pokračovať rokovania medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom jadrovom programe. „Vedenie v Teheráne musí jasne a transparentne povedať, že sa neusiluje o jadrovú zbraň,“ povedal.
V stredu večer vyjadril svoj nesúhlas s hlasovaním iránskeho parlamentu aj riaditeľ MAAE Rafael Grossi. „To, že s nami Irán spolupracuje, nie je žiadna láskavosť, ale právna povinnosť za predpokladu, že Irán zostane signatárom zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ uviedol.
13:48 Pápež Lev XIV. vo štvrtok vyhlásil, že konflikty na Blízkom východe dosahovali bezprecedentnú „diabolskú intenzitu“ a vyzval na väčšie rešpektovanie medzinárodného práva. Svoje slová adresoval katolíckemu biskupovi a humanitárnym agentúram pôsobiacim v regióne.
Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi na stretnutí vo Vatikáne povedal, že krajiny v regióne sú „ničené vojnami, drancované špeciálnymi záujmami a zahalené mrakom nenávisti, ktorý vytvára nedýchateľný a toxický vzduch“. „Dnes sa zdá, že násilný konflikt zúri… s diabolskou intenzitou, akú sme doposiaľ nepoznali,“ skonštatoval Lev. Humanitárnu situáciu v palestínskej enkláve označil ako „tragickú a neľudskú“.
Pápež pôvodom z Ameriky už v máji vyzval Izrael, aby umožnil prísun väčšieho množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Vo štvrtkových vyjadreniach sa o Izraeli nezmienil a priamo nespomenul ani nedávne prímerie medzi Teheránom a Tel Avivom, pripomenul Reuters.
„Je naozaj skľučujúce vidieť, že v toľkých situáciách dnes prevláda princíp ‚sila tvorí právo‘, a to všetko v záujme legitimizácie presadzovania vlastných záujmov,“ povedal Lev. „Je znepokojujúce vidieť, že sila medzinárodného práva a humanitárneho práva už zrejme nie je záväzná a že ju nahrádza údajné právo na donucovanie ostatných,“ dodal pontifik.
13:30 Lídri Španielska, Írska a Slovinska vo štvrtok v Bruseli vyzvali na zvýšený tlak na Izrael pre jeho kroky v Pásme Gazy a zároveň kritizovali nedostatočnú reakciu Európskej únie, informuje osobitný spravodajca TASR.
Španielsky premiér Pedro Sánchez označil dianie v palestínskej enkláve za „katastrofálnu situáciu genocídy“ a vyzval EÚ, aby okamžite pozastavila dohodu o pridružení s Izraelom. Pred začiatkom summitu Európskej rady poukázal na nedávnu internú správu EÚ, ktorá odhaľuje „náznaky“ porušovania ľudských práv zo strany Tel Avivu.
Slovinský premiér Robert Golob vyzval na vyvinutie „skutočného tlaku“ na Izrael. „Už nejaký čas EÚ ako celok nemôže kázať o dodržiavaní zásad právneho štátu pre neadekvátnu reakciu na zverstvá, ktoré sa dejú v Gaze,“ skonštatoval Golob pred novinármi „Mali by sme urobiť oveľa viac ako v minulosti, ale nikdy nie je neskoro,“ dodal.
Írsky premiér Micheál Martin upozornil na „rozsah masakru a ničenia“, ako aj na „smrť a zranenia detí“ v Pásme Gazy, ktoré podľa neho vyžadujú „silnú humanitárnu a politickú reakciu“ zo strany EÚ.
Španielsko, Írsko a Slovinsko patria k členským krajinám, ktoré vyzývajú Európsku úniu na prijatie opatrení proti Izraelu. Interné hodnotenie EÚ spochybňuje kroky Tel Avivu v Pásme Gazy a ich súlad s rešpektovaním ľudských práv, na ktorých je založená asociačná dohoda medzi oboma stranami. Tá definuje základné rámce obchodných a politických vzťahov.
12:42 Iránsky duchovný vodca Alí Chameneí dnes zablahoželal na sieti X Iránu k víťazstvu nad Izraelom a USA, ktoré podľa neho svojimi útokmi na Irán nič nezískali.
Izrael bol podľa Chameneího názoru v podstate zrazený na kolená a rozdrvený Iránom. Spojené štáty sa podľa neho do konfliktu zapojili po tom, ako si uvedomili, že inak bude Izrael úplne zničený.
12:27 Podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza je viac ako zrejmé, že Izrael porušuje článok 2 asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Madrid sa bude usilovať o jej pozastavenie, povedal Sánchez novinárom pred začiatkom dnešného summitu EÚ. Práve dramatické dianie na Blízkom východe bude jednou z hlavných tém zasadnutia úniových prezidentov a premiérov, ktoré sa dnes v Bruseli začalo.
Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová oznámila na konci mája, že Európska únia pre katastrofálnu situáciu v palestínskom Pásme Gazy prehodnotí asociačnú dohodu s Izraelom, najmä pokiaľ ide o porušenie článku 2, ktorý sa týka ľudských práv. Medzinárodný tlak na Izrael sa v posledných týždňoch zvýšil po tom, ako izraelská armáda ešte zosilnela a rozšírila vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy.
Tento týždeň v pondelok Kallasová predstavila ministrom zahraničia výsledok preskúmania, z ktorého vyplynulo, že postup Izraela v Pásme Gazy mohol porušiť podmienky asociačnej dohody. Ďalšie kroky by mali byť prerokované v júli až na júlovom stretnutí ministrov zahraničných vecí bloku.
„Máme 18 sankčných balíčkov proti Rusku kvôli jeho agresii a Európa so svojimi dvojitými štandardmi nie je schopná pozastaviť asociačnú dohodu,“ citoval Sáncheza server Euractiv.
11:30 Slovensko obnovilo repatriačné lety z Blízkeho východu, ktoré sa začali minulý týždeň po vypuknutí nového konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Vládny letecký špeciál v stredu prepravil z jordánskej Akaby do Bratislavy 24 ľudí a ďalší let na tejto trase Slovensko vypraví dnes, uviedlo vo vyhlásení slovenské ministerstvo zahraničných vecí. V utorok začalo medzi Izraelom a Iránom platiť prímerie.
Slovensko doteraz zvláštnymi rokmi z Blízkeho východu evakuovalo celkovo 248 ľudí. Medzi nimi boli podľa skorších informácií tiež zhruba tri desiatky českých občanov. Slovenské letecké špeciály prepravovali záujemcov o repatriačné lety z Jordánska alebo z Cypru, kam časť cestujúcich dopravilo slovenské armádne lietadlo z jordánskych letísk.
10:42 Iránske spravodajské služby aj po ohlásení prímeria s Tel Avivom zatkli ďalších 26 ľudí obvinených zo spolupráce s Izraelom. V stredu o tom informovala štátna tlačová agentúra Fars.
„Tieto osoby, identifikované ako operatívci a podvedení účastníci nedávnej vojny nariadenej sionistickým režimom (Izraelom, pozn. TASR), boli zatknuté spravodajskými službami,“ napísala v stredu agentúra Fars. „Väčšina z nich sa priznala ku svojim činom vrátane protibezpečnostných aktivít, šírenia znepokojenia v spoločnosti a sabotáží,“ citovala vyhlásenie služieb.
K zatknutiam došlo po tom, čo náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir v stredu vyhlásil, že jeho pozemné komando počas 12-dňového konfliktu medzi Teheránom a Tel Avivom tajne operovalo vo vnútri Iránu. „Dosiahli sme plnú kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom, ako aj v každej oblasti, v ktorej sme sa rozhodli operovať. Dokázali sme to mimo iného vďaka koordinácii a taktickému zavádzaniu, ktoré vykonávali naše vzdušné sily a pozemné komando,“ vyhlásil Zamir.
„Jednotky operovali v utajení hlboko na území nepriateľa a poskytli nám tým operatívnu slobodu konania,“ dodal. Riaditeľ izraelskej tajnej služby Mosad David Barnea sa za pomoc pri spoločných operáciách poďakoval aj americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA).
Irán v stredu uviedol, že popravil troch mužov obvinených zo špionáže pre Izrael. Krajina často oznamuje zatknutia a následné popravy agentov podozrivých zo spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami.
9:55 Irán v stredu opätovne otvoril svoj vzdušný priestor nad východom krajiny. Stalo sa tak v nadväznosti na dohodnuté prímerie s Izraelom, ktoré prerušilo 12-dňový letecký konflikt.
„Vzdušný priestor nad východnou polovicou krajiny bol opäť otvorený pre medzinárodné prelety, ako aj pre vnútroštátne a medzinárodné lety, ktoré majú štart alebo cieľ na letiskách vo východnom Iráne,“ cituje ministerstvo dopravy iránska štátna agentúra IRNA.
Rezort uvádza, že znovu otvorí letiská Čáhbahár, Zahedan, Džask, tiež letisko Mašhad, na ktoré Tel Aviv počas konfliktu útočil. „Vnútroštátne a medzinárodné lety v ostatných častiach Iránu vrátane hlavného mesta Teherán nie sú až do odvolania povolené,“ dodalo ministerstvo.
Teherán uzavrel svoj vzdušný priestor 13. júna po tom, ako Izrael spustil rozsiahlu leteckú kampaň, na ktorú Irán reagoval odvetnými raketovými útokmi. V utorok vstúpilo do platnosti prímerie. Obe strany ho dosiaľ dodržiavajú.
9:10 Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea v stredu poďakoval americkej CIA za pomoc pri „spoločných“ operáciách počas nedávnej 12-dňovej vojny s Iránom.
Vo videu, ktoré zverejnili izraelské médiá na druhý deň krehkého prímeria, Barnea vyzdvihol prácu svojich agentov, ktorí podľa neho robia Izrael „bezpečnejším, silnejším a lepšie pripraveným na budúcnosť“.
„Chcem vyjadriť vďaku a uznanie nášmu kľúčovému partnerovi – CIA – za spoločné akcie a úspešné operácie, ako aj jej riaditeľovi, ktorý Mosad podporil pri správnych rozhodnutiach,“ uviedol Barnea, ktorý zriedkavo vystupuje na verejnosti.
Izraelské útoky na Irán od 13. júna zasiahli nielen raketové a jadrové zariadenia, ale aj vysokopostavených vojenských predstaviteľov a jadrových vedcov. Analytici tvrdia, že údery ukázali, ako hlboko sa izraelské spravodajské služby dostali do iránskeho štátu, hoci rozsah pomoci CIA nie je známy.
Americká armáda pomáhala zostreľovať iránske rakety a prezident Donald Trump sa napokon pripojil k izraelskej kampani útokmi na iránske jadrové zariadenia.
„Budeme naďalej pozorne sledovať všetky iránske aktivity – projekty, ktoré detailne poznáme – a budeme tam, ako vždy,“ dodal Barnea. Po začiatku prímeria premiér Benjamin Netanjahu prisľúbil, že Izrael zmarí akýkoľvek pokus Iránu obnoviť jadrový program.
Náčelník izraelského generálneho štábu Ejal Zamir zároveň v stredu oznámil, že izraelské komandá počas 12-dňovej vojny tajne pôsobili priamo na území Iránu. „Dosiahli sme plnú kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom a na každom mieste, kde sme sa rozhodli pôsobiť,“ uviedol Zamir v televíznom prejave.
„Bolo to možné vďaka koordinácii a taktickému klamaniu našich vzdušných a pozemných jednotiek. Sily operovali v utajení hlboko na nepriateľskom území a vytvorili nám operačnú voľnosť.“
8:36 Irán v stredu opätovne otvoril svoj vzdušný priestor nad východom krajiny. Stalo sa tak v nadväznosti na dohodnuté prímerie s Izraelom, ktoré prerušilo 12-dňový letecký konflikt, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Vzdušný priestor nad východnou polovicou krajiny bol opäť otvorený pre medzinárodné prelety, ako aj pre vnútroštátne a medzinárodné lety, ktoré majú štart alebo cieľ na letiskách vo východnom Iráne,“ cituje ministerstvo dopravy iránska štátna agentúra IRNA.
Rezort uvádza, že znovu otvorí letiská Čáhbahár, Zahedan, Džask, tiež letisko Mašhad, na ktoré Tel Aviv počas konfliktu útočil. „Vnútroštátne a medzinárodné lety v ostatných častiach Iránu vrátane hlavného mesta Teherán nie sú až do odvolania povolené,“ dodalo ministerstvo.
Teherán uzavrel svoj vzdušný priestor 13. júna po tom, ako Izrael spustil rozsiahlu leteckú kampaň, na ktorú Irán reagoval odvetnými raketovými útokmi. V utorok vstúpilo do platnosti prímerie. Obe strany ho dosiaľ dodržiavajú.
8:10 Lídri členských krajín Európskej únie sa dnes zídu na summite Európskej rady v Bruseli. Na rokovaniach budú dominovať štyri hlavné témy – vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, európska bezpečnosť a obrana a globálne postavenie Únie vrátane konkurencieschopnosti a vzťahov so svetovými partnermi. Slovensko bude na zasadnutí zastupovať predseda vlády Robert Fico.
V otázke Blízkeho východu bude pozornosť zameraná najmä na vojnu v Pásme Gazy. Lídri vyzvú okrem prímeria medzi Izraelom a hnutím Hamas zrejme aj na zabezpečenie neobmedzeného toku humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy a bezpodmienečné prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov. ER sa bude tiež zaoberať hodnotením, či Izrael plní záväzky podľa článku 2 asociačnej dohody s EÚ týkajúce sa dodržiavania ľudských práv.
Ďalšou témou z regiónu bude situácia v Iráne. Hoci boje utíchli, EÚ si podľa informácií TASR zachová jasnú pozíciu: Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň a riešenie konfliktu musí byť diplomatické.
Podľa navrhovaných záverov by lídri mali zdôrazniť, že proces posilňovania obranyschopnosti Únie je v súlade s cieľmi NATO. EÚ v posledných mesiacoch zaznamenala v tejto oblasti pokrok. Medzi kľúčové míľniky patrí schválenie iniciatívy SAFE (Security Action for Europe) či dosiahnutie obranných partnerstiev s Kanadou a Britániou.
6:15 Americký prezident Donald Trump nalieha na izraelskú justíciu, aby okamžite zastavila proces s premiérom Benjaminom Netanjahuom kvôli korupcii. Podľa Trumpa si to Netanjahu zaslúži po operácii Spojených štátov a Izraela proti Iránu.
Trump, ktorého prípady zamestnávali americkú justíciu a bol sám odsúdený v trestnom procese, v príspevky na sociálnej sieti Truth Social napísal, že sa dozvedel, že Bibi (Netanjahu) bol na pondelok predvolaný na súd. „Taký HON NA Čarodejnice proti človeku, ktorý toho toľko dáva, je pre mňa niečo nemysliteľné,“ uviedol tiež Trump. Za hon na čarodejnice označoval aj procesy, ktoré sa týkali jeho, a tvrdil, že sú politicky motivované.
„Bibi a ja sme spoločne zažili PEKLO, keď sme bojovali proti Iránu, tvrdému a výnimočnému nepriateľovi Izraela,“ napísal šéf Bieleho domu. Izrael od 13. júna útočil na ciele v Iráne spojené s jeho jadrovým programom a armádou, v nedeľu sa do bojov zapojili Spojené štáty, keď bombardovali tri iránske jadrové prevádzky. V noci na utorok Trump vyhlásil prímerie.
Trump aj Netanjahu hovoria o tom, že sa podarilo zničiť kľúčové časti iránskeho jadrového programu. Americké médiá pritom informovali, že ho útoky nezničili, ale pravdepodobne ho o niekoľko mesiacov spomalili.
„Proces s Bibim Netanjahuom by mal byť ZRUŠENÝ, OKAMŽITE, alebo by Veľký Hrdina mal dostať milosť,“ napísal Trump. Agentúra Reuters píše, že právomoc Netanjahua omilostniť má prezident Jicchak Herzog, avšak podľa izraelských médií sa nechal počuť, že takáto vec nie je na programe dňa a že mu žiadna takáto žiadosť neprišla.
Netanjahuov proces, v ktorom čelí obvineniu z korupcie, podvodu a zneužitia dôvery, sa začal v máji 2020. Premiér o jeho odklad žiadal najskôr v súvislosti s vojnou proti teroristickému hnutiu Hamas v Pásme Gazy a neskôr kvôli ťaženiu proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Netanjahu obvinenia odmieta a tvrdí, že je obeťou nepriateľsky zameraných médií a súdov.
„Boli to Spojené štáty, kto zachránil Izrael, a teraz to budú Spojené štáty, kto zachráni Bibiho Netanjahua,“ tvrdí Trump.
