Predseda vlády tvrdí, že 18. balík opatrení proti Rusku, ktoré pokračuje vo vojne proti Ukrajine, nie je pre Slovensko problémom. Fico však na parlamentnom výbore pre európske záležitosti povedal, že je ochotný ho zablokovať. Ešte na začiatku týždňa šéf diplomacie Juraj Blanár tvrdil, že Slovensko proti nemu nebude.
Koniec energií z Ruska
„Kým nedostaneme od EÚ odpoveď, čo s plynom pre Slovákov, nebudeme hlasovať za 18. balík sankcií,“ vyhlásil premiér. Fico aj s von der Leyenovou diskutoval o únijnej legislatíve REPowerEU, ktorá od 1. januára 2028 zakáže dovoz všetkého plynu z Ruska do členských štátov EÚ a obmedzí aj import jadrového paliva.
Fico tvrdí, že tento krok by ohrozil slovenský priemysel a mohol by viesť aj k súdnym sporom s ruskými dodávateľmi energií. Preto Bratislava potrebuje záruky, aby k tomu nedošlo. „Opäť sa pýtame, kto nám zaplatí, ak dôjde k rozhodnutiu arbitráže vo výške 16 až 20 miliárd eur?“ povedal premiér na výbore s tým, že vyriešenie tejto otázky by malo byť aj v záujme Nemcov, ktorí na Slovensku veľa investovali. „Asi nechcú, aby im kľakli fabriky, asi nechcú, aby im subdodávateľské nemecké firmy, ktoré sú tu, kľakli,“ uviedol Fico, ktorý sa v Bruseli stretol aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
Čítajte viac Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO
Predseda vlády tvrdí, že Slováci by nemali platiť viac za plyn kvôli Ukrajine, no zároveň dodal, že únia by nebola v tejto situácii, keby režim Vladimira Putina nezačal vojnu. V tejto súvislosti je faktom aj to, že Kyjev už 11. marca súhlasil s prímerím, zatiaľ čo Moskva len stupňuje útoky.
„Chcem oceniť vcelku konštruktívny prístup pani predsedníčky a na budúci týždeň príde na Slovensko špeciálna misia Európskej komisie,“ povedal Fico po stretnutí s von der Leyenovej. Potvrdil však, že Slovensko bude vetovať 18. balík sankcií, ak nebudú vyriešené požiadavky Slovenska. Fico uviedol, že Slovensko musí mať jasno v tom, aká bude cena plynu, ako budú vyzerať tranzitné poplatky, keď na Slovensku nebude prúdiť plyn z východu, aké kompenzácie by mohli dostať domácnosti a firmy pri zvýšení ceny plynu a zdôraznil aj už spomenutý problém arbitráží.
Slovenskí opoziční politici pripomínajú, že do súdneho sporu by sa v skutočnosti mal pustiť Slovenský plynárenský priemysel, keďže ruský Gazprom mu nedodáva dohodnuté objemy plynu. Okrem toho by arbitráže nemuseli byť problémom, pretože ukončenie dodávok by bolo založené na platných zákonoch – argumentovalo by sa vyššou mocou (vis maior). Fico však tento argument spochybňuje.
Čítajte viac Vstúpilo už Rusko do vojny budúcnosti? Zaostáva za ním Európa? Odpovedá bývalý šéf obrany EÚ
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v Bruseli povedal, že keby bola jeho strana pri moci, bola by lepšie pripravená na diverzifikáciu energetických zdrojov. „Robert Fico nemá okrem Viktora Orbána nijakého partnera a búra vzťahy so spojencami. Keby sa naozaj ukázalo, že Slovensko na REPowerEU stratí, rokoval by som nielen s komisiou, ale aj s kolegami v rámci únie a Európskej rady. Mohlo by to byť o kompenzáciách alebo o nejakom predĺženom období. Všetko toto sú veci, ktoré sú na debatu – len na to musíme mať vzťahy s partnermi, aby nám boli ochotní vyjsť v ústrety,“ uviedol Šimečka.
Kým na postoj Slovenska k sankciám sa netrpezlivo čakalo, už vopred bolo jasné, že jednotu EÚ naruší Maďarsko. Premiér Viktor Orbán na summite, ktorý sa skončil po uzávierke tohto vydania denníka Pravda, odmietol podporiť závery týkajúce sa Ukrajiny. Budapešť tak blokuje začiatok rokovaní s Kyjevom o budúcom vstupe do únie.
Čítajte viac Európska banka posúdi Kaliňákovu nemocnicu v Prešove. Dá na ňu peniaze?
Jeden hlas
„Ruská agresia proti Ukrajine je výstižným príkladom toho, že keď EÚ hovorí jedným hlasom, môže byť spoľahlivým a predvídateľným aktérom. Je tiež efektívna v tom zmysle, že dokáže dodržať svoje sľuby a môže podporovať Kyjev tak dlho, ako bude potrebné. Keďže je to však únia 27 členských štátov, je ťažké udržať jednotu,“ reagovala na súčasnú situáciu Isabel Camisaová, odborníčka na medzinárodné vzťahy z univerzity v portugalskej Coimbre.
„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vzhľadom na okolnosti to EÚ na globálnej scéne zvláda dobre. Únia sa dokázala vyrovnať s niektorými výzvami, ktoré sa týkajú jej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. EÚ vie robiť rýchle rozhodnutia a na dosiahnutie svojich cieľov vie nájsť peniaze a rôzne politické nástroje. Stala sa z nej principiálna pragmatička, ktorá efektívne manažuje krízy. Táto úloha EÚ je evidentná napríklad v tom, ako rieši vzťahy s USA v rámci NATO i na bilaterálnej úrovni,“ povedal pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na európsku politiku z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii.
Odborník však aj varuje: „Keď sa stretne viacero kríz, alebo keď majú členské štáty príliš rozdielne názory na to, čo sa deje, EÚ postupne stráca vplyv. Nezabúdajme však, že únia je jedným z mála celosvetových hráčov, ktorý sa môže zapojiť do riešenia najrôznejších problémov – od vojny na Ukrajine, po Juhočínske more, či od Iránu po Venezuelu. Kritici často prehliadajú rozsah toho, čo únia robí na globálnej scéne,“ pripomenul Georgiev.
Dimitris Tsarouhas z Centra pre výskum Európskej únie a transatlantických vzťahov je menej optimistický. Podľa neho nie je problémom len to, že EÚ neraz zložito hľadá spoločný postup. „Boli časy, keď bola Európa považovaná za slabého globálneho hráča. Bolo to pre nerovnováhu medzi silnou ekonomickou úlohou a slabou zahraničnou politikou, ktorá nedokázala hovoriť jedným hlasom. Hoci sa to z inštitucionálneho hľadiska za posledné dve desaťročia zlepšilo, obávam sa, že konečný výsledok je teraz ešte horší. EÚ sa už nedá opísať ako neefektívna alebo slabá. Je bezvýznamná,“ uviedol Tsarouhas pre Pravdu.
„Nikto z hlavných hráčov v oblasti si nemyslí, že Európa by mohla hrať významnú úlohu pri hľadaní prímeria v konfliktoch alebo pri mierových rozhovoroch. A problémom nie je to, že únia nemá vojenskú silu. Hovorím o tom, čo by malo byť každodennou agendou európskej integrácie – snaha dostať znepriatelené strany za jeden stôl a hľadať kompromisy, hoci sa môže zdať, že je to nemožné. Izraelsko-iránska vojna sa po zásahu USA možno čoskoro skončí, ale nestabilita na Blízkom východe sa šíri minimálne od roku 2011, keď sa začala občianska vojna v Sýrii. Za ten čas si nepamätám jediný príklad, keď Európa v regióne niečo skutočne zmenila – ak nerátame jednorazové migračné dohody s problematickými režimami, ktorých cieľom je zadržať novodobých bedárov mimo brán únie,“ uzavrel Tsarouhas, ktorý pôsobí aj ako profesor programu bezpečnostných štúdií na Georgetownskej univerzite.
Summit EÚ sa tiež zaoberá migráciou, konkurencieschopnosťou, obranou a bezpečnosťou, geoekonomickými výzvami a západným Balkánom.
