„To, čo sa teraz deje na Ukrajine, musí byť pre všetkých budíčkom. Musíme posilniť našu obranu, aby sme zabránili tomu, že sa také niečo stane aj u nás,“ vysvetlil pre agentúru AP nórsky premiér Jonas Gahr Støre.
Jeho vláda v máji zverejnila stratégiu národnej bezpečnosti – vôbec prvú v histórii Nórska. Nikdy predtým taký ucelený dokument nepotrebovala.

Zdôvodnila to tým, že krajina čelí najvážnejšej bezpečnostnej situácii od skončenia druhej svetovej vojny. „Po desaťročiach mieru sa pre Nórsko a Európu začala nová éra,“ citovala zo stratégie agentúra AP. Spomína sa v nej dlhodobá ruská hrozba, no aj neisté vzťahy s USA.
Nórsko v minulosti síce schválilo niekoľko podobných materiálov, napríklad o plánoch obrany či kybernetickej bezpečnosti, ale nikdy nešlo o komplexný dokument, ktorý by pokrýval vojenskú, civilnú, hybridnú aj hospodársku bezpečnosť.
Investície do armády
V nórskej armáde dnes slúži vyše 33-tisíc profesionálnych vojakov, no aj množstvo regrútov v rámci základnej vojenskej služby. Model je podobný, aký chcú zaviesť v Nemecku.
Služba je povinná pre mužov i ženy, ale robí sa výber – zo zhruba 60-tisíc odvedencov ročne asi len 24-tisíc absolvuje testy a po ich vyhodnotení si uniformu oblečie približne 9– až 10-tisíc brancov.

Oslo plánuje, že počet nováčikov zvýši až na 14-tisíc ročne. Nórsky parlament už vlani odhlasoval, že do roku 2036 má povinnú vojenskú službu v trvaní 12 až 19 mesiacov každoročne absolvovať o 4 600 regrútov viac, čo je nárast až o 30 percent.
Škandinávska krajina zvyšuje aj výdavky na obranu. Tento rok na to vyčlenila až 110 miliárd nórskych korún (v prepočte asi 9,3 miliardy eur), čo je viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a tento podiel bude ďalej stúpať.
Od roku 2024 tak súčasná vláda rozpočet na obranu zvýšila takmer o 70 percent v porovnaní s obdobím pred svojím nástupom.

V nasledujúcich dvanástich rokoch by na tento účel malo ísť celkovo 600 miliárd nórskych korún (približne 50,9 miliárd eur). Armáda by sa mala rozšíriť z jednej brigády na tri a zlepší sa i jej výzbroj a vybavenie.
Ráta sa s novým systémom protivzdušnej obrany, vláda objednala nové tanky, stíhačky a drony, šesť fregát a ďalšie plavidlá. Dnes má šesť starších ponoriek, do desiatich rokov by mala dostať šesť nových.
V januári Nórsko tiež oznámilo, že začne s výstavbou protileteckých krytov v nových budovách po tom, čo s tým v roku 1998 prestalo. Na obyvateľov sa úrady obrátili s výzvou, aby si zabezpečili dostatok jedla a vody aspoň na sedem dní.
„Ako by ste si vy a vaša najbližšia rodina poradili, keby na dlhší čas prerušili dodávku elektriny? Čo by ste robili, keby zlyhalo zásobovanie vodou?“ pýtajú sa ľudí v rozdanej príručke.
Hrozba z východu
Podľa Idy Marie Omovej, mimoriadnej profesorky na nórskom Inštitúte pre obranné štúdie, nie sú opatrenia nórskej vlády vôbec prehnané.
Ako uviedla pre nemecký portál Standard.de, je správne, že sa jej krajina spolieha i na spoluprácu v rámci Severoatlantickej aliancie, najmä na pomoc Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, ostatných severských štátov, ako aj Európskej únie, hoci nie je jej členom.
„Bez dôveryhodnej pomoci zvonka by sa Nórsko mohlo len ťažko ubrániť agresii z východu,“ priznala expertka. Ocenila, že sa jej krajina rozhodla rozvíjať i potrebnú infraštruktúru, ako sú letiská, prístavy a cesty – čo by v prípade núdze pomohlo urýchliť príchod spojeneckých vojsk.
Nórsko totiž zatiaľ voči Rusku uplatňuje politiku, ktorá zakazuje, aby boli na jeho území v čase mieru rozmiestnené zahraničné jednotky.
Omová je presvedčená, že kým trvá vojna na Ukrajine, ruská agresia proti jej vlasti nehrozí, pretože by na to Kremeľ nemal silu. Až keby sa uzavrelo prímerie medzi Kyjevom a Moskvou, mohlo by sa vraj Rusko opäť prezbrojiť a pokračovať vo svojej imperialistickej politike.

Aj bývalý generálny tajomník NATO a súčasný minister financií nórskej vlády Jens Stoltenberg pre nórsky denník Aftenposten v máji povedal, že ukrajinská armáda Rusom ničí vojenský materiál, ktorý by inak mohli použiť proti Nórsku.
Omová sa však domnieva, že viac ako jej krajinu Rusko ohrozuje pobaltské štáty, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu.
Keby však v tomto regióne došlo ku konfliktu, Nórsko by sa pre svoju blízkosť a členstvo v NATO stalo jeho súčasťou. Nehovoriac o tom, že na ruskom polostrove Kola v Murmanskej oblasti, neďaleko hraníc s Nórskom, majú Rusi vojenské základne i jadrové zbrane.

Obavy o súostrovie Svalbard
Nórom robí starosti hlavne bezpečnosť ich súostrovia Svalbard, u nás známeho ako Špicbergy, v Severnom ľadovom oceáne. Rusko v tejto oblasti zvyšuje vojenskú aktivitu, more brázdia jeho ponorky, konajú sa tam ruské vojenské cvičenia a pribúda správ o špionáži a sabotážach.
Svalbard síce patrí Nórskemu kráľovstvu, ale toto arktické súostrovie so zhruba 2 500 obyvateľmi má špeciálny medzinárodný status, ktorý upravuje zmluva z roku 1920.
Tá určuje, že musí zostať demilitarizované a v jeho osade Barentsburg môže Rusko ťažiť uhlie. Nórska stratégia národnej bezpečnosti Svalbard dokonca označuje za kľúčový bod pre stabilitu v Arktíde.

V Nórsku teraz narastajú obavy, aby ruský prezident Vladimir Putin Svalbard nevyužil podobne ako predtým Krym či Donbas pri agresii proti Ukrajine. Už v minulých mesiacoch začal Kremeľ hovoriť o hrozbe, že by súostrovie mohli natrvalo obsadiť nórski vojaci, čo by bolo porušením medzinárodnej zmluvy.
Podľa nórskych odborníkov by si tým Putin mohol pripravovať zámienku na obsadenie Svalbardu. Napríklad by vyhlásil, že Nóri ohrozujú Rusov na súostroví, alebo priamo bezpečnosť ruského štátu. Takou provokáciou by zároveň mohol otestovať reakciu NATO.
Niet pochýb, že záujem o kontrolu nad arktickým územím narastá. Súvisí to aj s klimatickými zmenami. Arktída sa totiž otepľuje až trikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty, čo zapríčinilo výrazný úbytok morských ľadovcov.

Následkom toho sa otvárajú nielen nové dopravné trasy, najmä tzv. severná morská cesta popri ruskom pobreží, ale aj možnosti rybolovu či ťažby surovín – ropy, plynu i nerastov.
Keď v roku 2015 nórska televízia začala vysielať seriál Okupácia (Okkupert), v ktorom Rusi pomocou vojska, politického nátlaku a intríg ovládli celé Nórsko, diváci to považovali za zaujímavú fikciu. Dnes sa však začínajú obávať, aby k niečomu podobnému naozaj nedošlo.