1222. deň: Kyjev prišiel o pilota a F-16, útočil na Krym. Ukrajina odstúpi od Ottawského dohovoru

Čítajte viac 1221. deň: Putin priznáva, že na vojnu ide veľa peňazí. Chce zosekať náklady

19:57 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul varoval pred podceňovaním hrozby, ktorú Rusko predstavuje pre Nemecko. „Rusko priamo ohrozuje náš pokojný a slobodný život v Nemecku,“ uviedol Wadephul v komentároch zverejnených v nedeľu pre mediálnu skupinu Funke.

Vojnu Ruska proti Ukrajine označil za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť v Európe a najdôležitejšiu tému nemeckej zahraničnej politiky. Wadephul zároveň privítal nedávne rozhodnutia NATO na samite v Haagu, kde sa členské štáty dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a označil tento krok za „správny a potrebný“.

Vysokopostavený člen konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza skritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za „útok na morálku ukrajinského ľudu nevyberavým bombardovaním“ a dodal, že „sloboda Ukrajiny je najdôležitejšou skúškou nášho odhodlania ako Európanov“. Medzitým sa v sociálnodemokratickej strane (SPD) rozvíja diskusia o tom, ako pristupovať k Rusku.

Manifest podpísaný významnými predstaviteľmi SPD vrátane bývalých lídrov, ako boli Rolf Mützenich, Norbert Walter-Borjans a Ralf Stegner, vyzval na priame diplomatické rozhovory s Moskvou a kritizoval plány vlády na zbrojenie.

Na víkendovej straníckej konferencii SPD však predseda strany Lars Klingbeil zopakoval, že je potrebné urobiť všetko na ochranu pred Putinovým Ruskom, a odmietol akúkoľvek zmenu politiky voči Moskve. (dpa)

18:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu podpísal dekrét, podľa ktorého by jeho krajina mala odstúpiť od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Rozhodnutie musí ešte potvrdiť parlament. „Týmto nariaďujem uviesť do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny z 29. júna 2025 o odstúpení Ukrajiny (od dohovoru),“ vyhlásil Zelenskyj.

Okrem potvrdenia parlamentom musí Kyjev o takomto kroku taktiež informovať Organizáciu Spojených národov (OSN). Ukrajina dohovor ratifikovala v roku 2005. „Podporujem návrh ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny na odstúpenie Ukrajiny od Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z 18. septembra 1997,“ stálo vo výnose zverejnenom na oficiálnej internetovej stránke ukrajinského prezidenta.

„Je to krok, ktorý si realita už dlho vyžaduje. Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru a míny proti našej armáde a civilistom používa vo veľkom,“ napísal na sociálnej sieti Facebook ukrajinský poslanec a tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Roman Kostenko.

„Nemôžeme zostať nečinní v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ napísal a dodal, že toto rozhodnutie prispeje k obnove práva Ukrajiny efektívne brániť svoje územie. Kostenko neuviedol, kedy sa začne tejto otázke parlamente venovať.

Čítajte viac Litva chce zamínovať svoju hranicu s Ruskom a Bieloruskom. Prioritou bude strategický Suwalský koridor

V uplynulých mesiacoch už oznámili plány na odstúpenie od dohovoru Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko či Poľsko. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 – takzvaný Ottawský dohovor – ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín, nie však Spojené štáty alebo Rusko. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. Rusko tieto míny už použilo v aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine. (tasr, reuters, afp)

16:50 Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nemá vojenské riešenie. Potrebné je vrátiť sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a hľadať aj komunikáciu s Ruskou federáciou. V nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.

Konflikt podľa neho môže byť vyriešený jedine mierovou cestou. Podpredseda zahraničného parlamentného výboru a podpredseda PS Tomáš Valášek varoval, že otvorenie rokovaní s Ruskom vojnu neukončí.

„Náš prístup je taký, že je potrebné predchádzať konfliktom diplomatickými riešeniami a dodržiavaním medzinárodného práva,“ uviedol Blanár. Upozornil, že v súčasnosti sme svedkami erózie medzinárodného práva, a to nielen v prípade Ukrajiny, ale aj v konflikte medzi Izraelom a Irakom. „Vráťme sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a poďme hľadať aj komunikáciu s Ruskou federáciou,“ vyhlásil.

Valášek zopakoval, že Rusko nemá záujem o mier. Konflikt by bol inak podľa neho už dávno ukončený. „Pokiaľ Rusko bude úspešné na bojisku, nebude rokovať, bude ďalej zabíjať, znásilňovať a unášať deti, za čo, mimochodom, je Vladimir Putin obžalovaný a hľadaný medzinárodnými súdmi. Jediné, čo ho zastaví, je, keď zistí, že narazil, že na bojisku už nemá ďalej šancu napredovať,“ doplnil s tým, že až potom bude Putin pripravený rokovať. (tasr)

12:35 Ukrajinská tajná služba (SBU) na platforme Telegram oznámila, že dronovými útokmi zničila tri ruské helikoptéry a systém protivzdušnej obrany Pancir-S1 na vojenskej leteckej základni pri obci Kirovske na Ruskom okupovanom polostrove Krym.

„Dostupné údaje svedčia o zničení viacúčelových a útočných vrtuľníkov Mi-8, Mi-26 a Mi-28, ako aj samohybného protilietadlového raketového a delostreleckého systému Pancir-S1,“ uviedla SBU o útoku, ktorý podnikla v noci na sobotu. Útok podľa SBU spôsobil aj škody na muničných skladoch a prieskumných a útočných bezpilotných lietadlách nepriateľa.

SBU tiež uviedla, že sa systematicky usiluje o zníženie ruskej schopnosti podnikať údery na ukrajinskom území. Na satelitných snímkach americkej vesmírnej agentúry NASA boli vidieť rozsiahle požiare, ktoré na ruskej leteckej základni vypukli, napísal spravodajský web Ukrajinska pravda.

Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny oznámil, že jednotky ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) v spolupráci s ďalšími zložkami ozbrojených síl v sobotu udreli na muničné sklady v ruskej Brjanskej oblasti.

Rusko v noci na dnešok podniklo doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu od začiatku vojny. (čtk)

11:49 Rusko spustilo v noci svoj najväčší letecký útok proti Ukrajine ako súčasť eskalujúcej bombardovacej kampane, ktorá ešte viac zmarila nádeje na prielom v úsilí o ukončenie 3-ročnej vojny. Rusko počas noci vypálilo na Ukrajinu celkovo 537 leteckých zbraní vrátane 477 dronov a návnad a 60 rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Z nich bolo 249 zostrelených a 226 sa stratilo, spresnil pre AP Jurij Ihnat, vedúci komunikácie ukrajinského letectva.

Regionálny guvernér Chersonu Oleksandr Prokudin uviedol, že pri útoku zomrela jedna osoba. Podľa regionálneho guvernéra Igora Taburetsa bolo v Čerkasoch zranených šesť ľudí vrátane jedného dieťaťa. Nočný útok bol „najmasívnejším leteckým útokom“ na krajinu a bol zameraný aj na regióny ďaleko od frontovej línie. Zasiahnuté boli napríklad mestá Kremenčuk, Ľvov alebo Mykolajiv.

Poľské letectvo v nedeľu uviedlo, že Poľsko a spojenecké krajiny vyslali lietadlá, aby zabezpečili bezpečnosť poľského vzdušného priestoru.

Najnovšie útoky nasledujú po piatkovom vyhlásení ruského prezidenta Vladimira Putina, že Moskva je pripravená na nové kolo priamych mierových rozhovorov v Istanbule. Vojna však nevykazuje žiadne známky útlmu a medzinárodné mierové úsilie pod vedením USA doteraz neprinieslo žiadny prelom. Aj dve nedávne kolá rozhovorov medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule boli krátke a nepriniesli pokrok. (ap, tasr)

10:13 Rusko v noci na dnešok zaútočilo na Ukrajinu 477 dronmi a 60 raketami rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 211 dronov a 38 rakiet. Pri odrážaní rozsiahleho ruského útoku prišiel o život ukrajinský pilot a bojové stíhacie lietadlo F-16, ktoré pilotoval, bolo stratené. Informuje o tom ukrajinská armáda.

„Pilot použil všetky zbrane, ktoré mal k dispozícii, a zostrelil sedem vzdušných cieľov. Pri zostrelení toho posledného bolo jeho lietadlo poškodené a začalo strácať výšku,“ oznámila ukrajinská armáda na platforme Telegram. Pilot podľa nej urobil všetko, čo mohol, a nasmeroval stíhacie lietadlo preč od obývanej oblasti. Nestihol sa však katapultovať.

Ide o tretí stroj F-16, o ktorý Ukrajina od začiatku ruskej invázie prišla.

Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu 24. februára 2022, v posledných týždňoch zosilnilo drónové a raketové útoky na ukrajinské mestá, zatiaľ čo diplomatické snahy o ukončenie takmer tri a pol roka trvajúcej vojny uviazli na mŕtvom bode.

Napadnutá krajina sa od začiatku konfliktu so západnou pomocou bráni a podniká aj vzdušné údery na ruskom území. (čtk, reuters)

7:40 Rusko zo soboty na nedeľu masívne útočilo na Ukrajinu. Ľvovská oblasť bola napadnutá napadnutá prvýkrát po dlhom čase, uviedla ukrajinská agentúra Unian. Na miesto zaútočili nepriateľské bojové drony a strely s plochou dráhou letu, uviedol Maksym Kozicky, predseda Ľvovskej regionálnej vojenskej správy (OVA). Poznamenal, že cieľom bola kritická infraštruktúra regiónu. Podľa predbežných údajov však nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam.

„Nepriateľ sa pokúsil zasiahnuť kritickú infraštruktúru. Napriek zložitosti tohto nočného kombinovaného útoku nebola v Ľvove zranená ani jedna osoba ani (zničená) civilná budova,“ napísal starosta Ľvova Andrij Sadovyj.

Unian píše, že na ruských útokoch sa mohlo zúčastniť 450 dronov a 40 rakiet.

7:30 Pre Ukrajinu, ktorá čelí ruskej invázii, je nesmierne dôležité udržať si podporu Poľska, svojho suseda a verného spojenca, vyhlásil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský líder o tom hovoril v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ktorého na jeho poste na začiatku augusta vystrieda nacionalistický víťaz poľských prezidentských volieb Karol Nawrocki. Píše o tom agentúra AFP.

„Poľsko poskytlo Ukrajine významnú pomoc v oblasti obrany“ v rámci Európskej únie a NATO," povedal Zelenskyj. Je pre nás nesmierne dôležité zachovať povahu týchto vzťahov, udržať túto podporu a dialóg charakterizovaný vzájomným rešpektom, zdôraznil Zelenskyj pred novinármi a ubezpečil, že Kyjev urobí všetko pre posilnenie vzťahov s Varšavou.

Poľský prezident Duda v sobotu vyjadril presvedčenie, že Nawrocki „nadviaže čo najlepšie vzťahy“ medzi susednými krajinami, a to napriek kritike, ktorú v minulosti voči Ukrajine vyslovil. „Svet spoza prezidentského stolca vyzerá trochu inak ako ten, ktorý človek vidí…z pozície kandidáta,“ vyhlásil Duda s tým, že je možné, že Nawrocki po nástupe do úradu zmení svoj postoj voči ukrajinským predstaviteľom a utečencom.

Dudov nasledovník Nawrocki, ktorý na začiatku júna vyhral prezidentské voľby, počas kampane vyhlasoval, že chce znížiť podporu ukrajinských utečencov v krajine. Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov, avšak v časti poľskej spoločnosti sa postupne začali rozvíjať protiukrajinské nálady. Tie počas prezidentskej volebnej kampane ešte zosilneli.

Konzervatívec Nawrocki, ktorého podporil americký prezident Donald Trump, sa tiež niekoľkokrát odmietavo vyjadril k plánom Ukrajiny na vstup do EÚ a NATO. Zelenského tiež obvinil z „drzosti“. Nový poľský prezident sa úradu ujme 6. augusta.

Nawrocki v minulosti viedol poľský Inštitút národnej pamäti (IPN) a dlhodobo vyvíjal tlak na Ukrajinu, aby povolila exhumáciu tisícov Poliakov zavraždených počas druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na Volyni, čo je teraz územie na západe Ukrajiny. Ide o tému, ktorá už dlho vyvoláva napätie medzi Varšavou a Kyjevom, píše AFP.