A už teraz jeho Fidesz vo väčšine prieskumov pomerne jasne zaostáva za stranou Tisza, pričom voľby sa budú konať v apríli na budúci rok. „Orbán je mimoriadne nervózny,“ povedala pre Pravdu Zsuzsanna Véghová, analytička z organizácie German Marshall Fund.
Viktor Orbán je maďarský premiér. V Poľsku vyhral prezidentský súboj konzervatívno-nacionalistický kandidát Karol Nawrocki. Slovensko má vládu Roberta Fica a v Česku sa na jeseň vo voľbách očakáva víťazstvo Andreja Babiša. Smeruje stredná Európa k neliberálnej Visegrádskej štvorke, ktorá môže hrať podstatnú úlohu v európskej politike?
Narastajúci počet neliberálov vo výkonných pozíciách naznačuje, že áno. Myslím si, že kľúčové voľby budú v Maďarsku. Tie sa konajú na jar budúceho roku a ako ste spomenuli, ešte predtým sa hlasuje v Česku. Očividne to vyzerá tak, že tam vyhrá Babiš. Potom budú naozaj rozhodujúce maďarské voľby. Ak sa v nich maďarskej vládnej strane Fidesz podarí zvíťaziť, budú vo V4 pri moci tri neliberálne vlády. Čo sa týka ich vplyvu, sme v citlivom období, pretože práve vstupujeme do fázy rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci Európskej únie. Krajiny V4 teda budú mať v EÚ vplyv na prideľovanie rozpočtových prostriedkov na najbližších sedem rokov. Aj preto budú maďarské voľby skutočne dôležité, pretože sa očakáva, že vyjednávania o dlhodobom rozpočte únie sa uzavrú niekedy po maďarskom hlasovaní.
Aký vplyv by mohli mať vlády V4 na rozdeľovanie peňazí?
Uvidíme, či sa skutočne prejaví. Spomenula som, že vo Visegrádskej štvorke by mohli byť tri neliberálne vlády. Nebude ich teda veľa, ale napríklad aj niektoré centristické sily v EÚ presadzujú, aby išlo menej peňazí na podporu občianskej spoločnosti a demokracie. Vo všeobecnosti však platí, že neliberáli môžu mať v únii priamy vplyv skôr v oblastiach, kde je na dosiahnutie rozhodnutí potrebná jednomyseľnosť. V prípade, že sa niečo rieši kvalifikovanou väčšinou, neliberálov môžu prehlasovať. Sme však svedkami toho, akoby sa stredná Európa menila na bojisko medzi prodemokratickými a proeurópskymi progresívnymi silami a neliberálnym a nacionalistickým táborom. Je to dosť zarážajúce.
Prečo?
Je to časť Európy, ktorá vstúpila do únie ako posledná, no predsa vedela, čo si vyrokovala. Podľa mňa je to preto veľmi zaujímavý vývoj. Ale pridám k tomu ešte jeden postreh. Vplyv na EÚ je kľúčový, ale vzostup neliberálnych síl v regióne má, samozrejme, priamy dosah na domáci demokratický rozvoj týchto krajín. A to je problém. Môže nastať situácia, keď nebudeme čeliť len jednej krajine spochybňujúcej demokratické základy EÚ, ale viacerým. A náznaky toho vidíme aj na Slovensku napríklad pri zákone o mimovládkach. Tieto trendy znamenajú, že otázky spojené s kvalitou demokracie v členských štátoch únie sa budú v budúcnosti v európskej agende objavovať častejšie.
Hovorili ste o rokovaniach o viacročnom finančnom rámci a s výsledkom musia súhlasiť všetci. Neznamená to, že napriek silným slovám, napríklad aj od kancelára Friedricha Merza, sa krajiny ako Maďarsko a Slovensko nemusia príliš obávať, že sa dostanú pod skutočný tlak Európskej komisie či Berlína?
Je dobrá poznámka. A je naozaj otázne, či sa skutočne nájde vôľa na riešenie toho, čo s kvalitou demokracie v únii. Ale myslím si, že je tiež nesporné, že inštitúcie EÚ sa budú musieť pripraviť na situáciu, keď neliberálne sily budú transakčne využívať rozhodovacie procesy únie. Teda budú žiadať niečo za niečo. Tu je už v popredí Maďarsko. V EÚ narastá aj frustrácia z toho, ako sa vysporiadať s antidemokratickými procesmi v krajine. Nie je to totiž len vnútorný problém. Orbánova vláda spochybňuje autoritu európskych inštitúcií a právo EÚ a zároveň stále hrozí vetom vo veciach týkajúcich sa Ukrajiny.
Ak sme sa dostali k Ukrajine, za posledné týždne sme boli svedkami série vzájomných obvinení zo špionáže medzi Budapešťou a Kyjevom. Ako hodnotíte túto aféru?
Je to bezprecedentná a veľmi vážna situácia. Ale treba sa na to pozrieť aj v kontexte dlhodobo sa zhoršujúcich bilaterálnych vzťahov medzi Maďarskom a Ukrajinou. Ťahá sa to už od roku 2017, takže to nie je len otázka posledného obdobia. Objavili sa obvinenia, že na Ukrajine pôsobí maďarská špionážna sieť, ktorá zbiera spravodajské informácie o protileteckej obrane, pohybe vojsk a podobne. Ak je to pravda, potom by také niečo mohlo slúžiť predovšetkým ruským záujmom. To, diplomaticky povedané, nezvyšuje dôveru v maďarskú vládu a jej spravodajské služby. A to nielen v očiach Ukrajiny, ale, samozrejme, ani v očiach maďarských spojencov Budapešti. Je to veľmi vážne, keďže už predtým sme videli správy, že Rusko získalo prístup k informačným systémom ministerstva zahraničných vecí a túto záležitosť maďarská vláda riešila nedostatočným spôsobom. No zverejnenie informácií o špionážnej sieti je aj politický krok Kyjeva, ktorým sa usiluje vyslať odkaz Budapešti.
Čo tým odkazuje Ukrajina Maďarsku?
Orbánova vláda za posledné tri roky zaujala skutočne obštrukčný postoj voči Ukrajine. Kyjev však teraz ukázal Budapešti silu a urobil to v čase, keď maďarské úrady začali silnú protiukrajinskú kampaň pod názvom Voks 2025. (Orbán spustil konzultácie, v ktorých sa 95 percent hlasujúcich vyjadrilo proti tomu, aby Ukrajina vstúpila do EÚ, ale účasť bola napriek masívnej kampani ledva 30 percent, pozn. red.). Sme svedkami toho, ako vláda krajiny EÚ vedie doma aktívnu kampaň proti členstvu kandidátskeho štátu. Je to bezprecedentný krok. V modernej histórii ešte nikdy neboli vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom také zlé.
Parlamentné voľby v Maďarsku sa teda majú konať už na jar budúceho roka a strana Pétra Magyara Tisza vedie v prieskumoch. Nakoľko je to dôležité a je z toho premiér Orbán nervózny?
Je to veľmi dôležité a Orbán je mimoriadne nervózny. Je to prvýkrát, čo čelí opozičnému vyzývateľovi, ktorému sa skutočne už dlhodobo darí vyhrávať prieskumy verejnej mienky. Tisza je pritom nová strana, veď ju vybudovali len za rok. Samozrejme, na jej súčasnom úspechu sa podieľa viacero vecí, nezávisí len od Magyarovho politického talentu. Maďarsko sa dostalo do situácie, ktorá spochybňuje tvrdenia, že v krajine neexistuje žiadna iná sila ako Fidesz, ktorá by mohla mať verejnú podporu a politickú moc na to, aby bola zvolená a vládla. Je to významný posun a preniklo to aj do verejnosti, ktorá už možno začala strácať nádej na zmenu a bola apolitická, hoci nepodporovala Orbána. Nová politická sila však ľudí mobilizuje.
Ako sa prejavuje Orbánova nervozita?
Vládna rétorika rýchlo eskalovala. Pred pár mesiacmi sa posunula k veľmi konfrontačnému a dehumanizujúcemu tónu, ktorým však Fidesz možno prestrelil. Zdá sa, že vláda trochu zmiernila vyjadrenia, keď kritikov v podstate označovala za chrobáky, ktoré už žili príliš dlho. Mám pocit, že takéto slová neprijala dobre širšia verejnosť, ale ani niektorí podporovatelia Fideszu. Na druhej strane sa stupňuje tlak na občiansku spoločnosť a médiá. Najnovší dodatok ústavy umožňuje pozastavenie občianstva ľuďom s dvojitým občianstvom, ak by boli považovaní za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Nie je jasné, čo to presne znamená, ale nové pravidlá zámerne používajú veľmi nejasné pojmy. Videli sme tiež, že vláda predložila takzvaný zákon o transparentnosti, ktorým sa snaží obmedziť zdroje pre občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, aby mali problém získať finančnú podporu zo zahraničia vrátane peňazí EÚ. Hlasovať sa o tom však bude až na jeseň. Z môjho pohľadu to naznačuje, že Fidesz je veľmi nervózny a vidí, že ak sa niečo nezmení, mohol by voľby skutočne prehrať.
Naozaj? Pretože mnoho ľudí by povedalo, že Orbán si vytvoril systém, v ktorom nemôže prehrať.
Preto hovorím, že ak sa niečo nezmení. Samozrejme, pokiaľ má Orbán dvojtretinovú ústavnú väčšinu, môže urobiť čokoľvek. Musíme byť pripravení na to, že Fidesz opäť upraví legislatívu a opozícia bude čeliť novým prekážkam. Roku 2013 vláda zaviedla úplne nový volebný systém, ktorý zvýhodňuje Fidesz. Za súčasných okolností sa opozícia môže pripraviť na jednu vec, ale nevie, čo ju naozaj môže čakať. Samozrejme, Fidesz sa môže spoľahnúť aj na mediálnu dominanciu. Opozícii sa momentálne darí ľudí mobilizovať a Tisza v prieskumoch vedie, ale Fidesz urobí všetko pre to, aby zostal pri moci a podriadi tomu aj zahraničnú politiku. Pre Orbána by bolo ideálne, keby si udržal ústavnú väčšinu. Preto môžeme očakávať volebné manipulácie a vidíme, ako narastá politický tlak na Magyara a jeho spolupracovníkov, ako je Romulusz Ruszin-Szendi, ktorý velil maďarskej armáde, ale odvolali ho.
Viete si predstaviť situáciu, že by Orbánova vláda za pomoci súdov, ktoré v podstate kontroluje, zrušila výsledok volieb, keby Magyar vyhral?
Nedá sa to vylúčiť, ale nemyslím si, že by to bol najpravdepodobnejší scenár. Fidesz sa bude veľmi snažiť, aby si zaistil výhru akýmkoľvek spôsobom – či pri tom využije volebné manipulácie a médiá, alebo vyvinie tlak na opozíciu. Kľúčové bude dianie v deň hlasovania. Do Maďarska by mala prísť veľká misia volebných pozorovateľov. Za súčasných okolností by bolo jej pôsobenie jednoznačne opodstatnené – práve preto, aby sa predišlo scenáru, že by Orbán jednoducho z nejakého dôvodu v spolupráci so súdnictvom a s volebnou komisiou zrušil výsledky. Pre Fidesz by to však bolo riskantné rozhodnutie. Zrušenie volieb by vláde v EÚ prešlo len ťažko a ani maďarskí občania by to len tak neprijali. Bol by to krok, ktorý by posunul Maďarsko zo súčasného hybridného režimu alebo volebnej autokracie k autoritárstvu.