1223. deň: Zelenskyj žiada od Berlína viac systémov IRIS-T. EÚ predĺžila platnosť protiruských sankcií

Čítajte viac 1222. deň: Kyjev prišiel o pilota a F-16, útočil na Krym. Ukrajina odstúpi od Ottawského dohovoru

23:12 Poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski v pondelok skritizoval Európsku komisiu (EK) za uzavretie novej obchodnej dohody s Ukrajinou. Podľa jeho slov tak urobila bez predchádzajúcich konzultácií s členskými štátmi Európskej únie a poľnohospodárskymi organizáciami.

„Bol som sklamaný spôsobom, akým Európska komisia informovala členské štáty – v posledný deň poľského predsedníctva v Rade EÚ,“ uviedol Siekierski na margo dohody. Podľa ministra bolo v celom procese nedostatok transparentnosti a poľnohospodári neboli do procesu zapojení, aj napriek opakovaným výzvam z Poľska.

Medzi kľúčové prvky dohody patrí podľa eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča záväzok Ukrajiny postupne zosúladiť normy poľnohospodárskej výroby s normami EÚ do roku 2028 (dobré životné podmienky zvierat, používanie pesticídov). Zároveň dohoda predpokladá liberalizáciu obchodu s niektorými produktmi, ako sú sušené mlieko, huby a hroznová šťava.

Poľské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že kľúčové podrobnosti dohody, vrátane nových úrovní colných kvót, zatiaľ neboli zverejnené. Po ich sprístupnení vláda návrh analyzuje a zaujme k nemu stanovisko. (pap, tasr)

19:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok po rokovaní s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom požiadal Berlín o dodávku ďalších systémov protivzdušnej obrany IRIS-T s cieľom účinnejšie odrážať ruské dronové a raketové útoky.

Wadephul sa počas svojej prvej návštevy Kyjeva od nástupu do funkcie bol pozrieť na jeden zo systémov IRIS-T, ktorý už Ukrajinci využívajú. Nemecko do apríla tohto roku poskytlo Ukrajine šesť takýchto systémov a prisľúbilo dodávku ďalších desiatich.

Šéfa nemeckej diplomacie na zahraničnej ceste sprevádzali aj zástupcovia zbrojárskych firiem. Zelenskyj na rokovaní s Wadephulom vyjadril záujem o rozšírenie obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Spomenul, že by v nasledujúcich dňoch mohlo byť uzavretých okolo 20 nových obchodných partnerstiev, no neposkytol žiadne podrobnosti.

Wadephul vyzdvihol už prebiehajúcu spoluprácu medzi nemeckými zbrojárskymi firmami a Ukrajinou a možnosť jej prehĺbenia označil za výhru pre obe strany. „Učíme sa z toho. Obe strany z toho profitujú a dokazujú, že naša bezpečnosť je vzájomne prepojená a môžeme z toho profitovať aj ekonomicky. To je dobrá vec a chceme ju celkovo rozšíriť,“ dodal minister. (dpa, tasr)

18:08 Predseda vlády Robert Fico (Smer) telefonoval s nemeckým spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom o ruskom plyne a protiruských sankciách. Premiér ocenil konštruktívny prístup Európskej komisie (EK), ako aj nemeckého kancelára k slovenským výhradám súvisiacim s navrhovaným ukončením dovozu plynu z Ruska od roku 2028.

„Návrh EK zastaviť dodávky ruského plynu považujem za ideologický a škodlivý pre celú EÚ a osobitne pre Slovensko, ktoré sa po desaťročiach tranzitu ruského plynu ocitlo na konci rúry bez plynu a priameho prístupu k terminálom skvapalneného plynu. Tento návrh EK, na schválenie ktorého stačí kvalifikovaná väčšina, ešte viac poškodí konkurencieschopnosť celej EÚ a bude viesť k nárastu cien plynu pre slovenské domácnosti a priemysel,“ pripomenul Fico.

Premiér dodal, že pokiaľ nebudeme mať na Slovensku dostatočné garancie na minimalizáciu a kompenzáciu škôd spôsobených návrhom EK zastaviť toky ruského plynu, Slovensko bude žiadať odklad hlasovania o 18. protiruskom sankčnom balíku, na schválenie ktorého je potrebný súhlas všetkých členských krajín EÚ. „O tomto slovenskom postoji som jasne a bez akéhokoľvek zahmlievania informoval v dnešnom telefonickom rozhovore aj nemeckého spolkového kancelára,“ dodal Fico.

17:33 Rusko platí mladým Ukrajincom, aby nevedomky podnikali samovražedné útoky, tvrdí podľa serveru The Guardian ukrajinská tajná služba SBU. Tá zadržala od začiatku roka 2024 vyše 700 ľudí kvôli sabotáži, podpaľačstvu alebo terorizmu, asi štvrtina z nich sú násťroční.

Ruská sabotážna kampaň začala na Ukrajine minulú jar, uviedol hovorca SBU Artem Dechtjarenko. Najprv zahŕňala podpaľačské útoky na vojenské vozidlá, odvodové úrady a miestne pošty, a to prevažne na západe krajiny, ďaleko od frontu.

Ruskí sprostredkovatelia lákali na sieti Telegram často aj maloletých Ukrajincov, aby za úplatu zaútočili na vopred určené ciele. Na konci roka 2024 podľa Dychtjarenka ruské aktivity v tomto smere nabrali na intenzite. „Začali masový nábor Ukrajincov, aby nastražili bomby: V autách, pri odvodových úradoch, policajných službách a tak ďalej,“ uviedol.

Rusko buduje siete Ukrajincov, uviedla SBU. Jeden člen siete vyrobí bombu a potom ju nechá na vopred určenom mieste. Ďalší človek potom balík vyzdvihne bez toho, aby vedel, čo v ňom je. Ruskí sprostredkovatelia tak môžu zasiahnuť Ukrajinu hlboko na jej území bez toho, aby na ňu vstúpili.

Devätnásťročnému Olehovi, ktorého meno The Guardian pre jeho ochranu zmenil, ponúkli na sieti Telegram 1 000 dolárov (okolo 850 eur), aby v meste Rivne na západe Ukrajiny vyzdvihol batoh s kanistrom s farbou a postriekal s ním miestnu policajnú stanicu.

Miesto farby v ňom ale našiel bombu s rozbuškou, ktorú išlo odpáliť na diaľku. Po zásahu SBU teraz čaká vo väzbe a môže byť odsúdený až na 12 rokov väzenia. Podľa ukrajinskej polície sa už odohrala viac ako desiatka útokov, pri ktorých bol atentátnik zranený alebo zabitý.

Rusko podniká podobné podpaľačské útoky a sabotáže aj v ďalších európskych krajinách, uvádzajú ich tajné služby. Napríklad v Česku boli podľa vyšetrovania Rusi zapojení do výbuchu muničných skladov vo Vrbeticiach v roku 2014.

17:19 Európska únia a Ukrajina dosiahli predbežnú dohodu o budúcom vývoze poľnohospodárskych produktov do terajšej dvadsaťsedmičky, oznámil eurokomisár Maroš Šefčovič. Dohodu označil za vyváženú, spravodlivú a realistickú.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť týchto opatrení však vypršala tento rok 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Prechodné opatrenia pritom de facto znamenali návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačili na Európsku komisiu (EK), aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

„Vďaka tejto modernizovanej dohode zabezpečíme obchodné toky z Ukrajiny do Európy a na globálne trhy. Zároveň aj naďalej chránime záujmy našich poľnohospodárov, "okomentovala dohodu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. "Ukrajina patrí do našej rodiny,“ dodala s tým, že EÚ bude aj naďalej podporovať rast a stabilitu krajiny na jej ceste k jej plnému začleneniu do Európskej únie.

15:58 Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul dnes prišiel do Kyjeva na rokovania o ďalšej podpore Ukrajiny. Po stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihou uviedol, že obe krajiny posilnia spoluprácu vojenského priemyslu. Informovala o tom agentúra DPA.

„Naďalej stojíme po boku Ukrajiny, aby sa mohla úspešne brániť,“ vyhlásil Wadephul. Dodal, že nemecká pomoc sa bude týkať vzdušnej obrany aj iných zbraní a že Berlín rovnako Kyjevu poskytne ekonomickú a humanitárnu podporu.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň obvinil Moskvu, že nemá záujem riešiť situáciu rokovaním a že sa snaží iba o ukrajinskú kapituláciu. Podľa neho sú sloboda a budúcnosť Ukrajiny najdôležitejšími úlohami nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Wadephul po rokovaní so Sybihou uviedol, že Nemecko a Ukrajina posilnia spoluprácu vo vojenskom priemysle. Označil ju za „trumf“ a „logické pokračovanie našich materiálnych dodávok“. Cieľom podľa neho je, aby Ukrajina mohla „vyrábať viac a rýchlejšie pre vlastnú obranu“. Nemecké podniky podľa neho môžu naopak ťažiť z ukrajinských skúseností.

Podľa Sybihu sa dnešná ruská armáda líši od tej z roku 2022, keď krajinu v plnom rozsahu napadla. „Získavajú skúsenosti, na bojisku používajú aj nové technológie a testujú prototypy,“ uviedol s tým, že to predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Ukrajinu, ale tiež pre krajiny NATO.

Pre Wadephula, ktorý je členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ide o druhú oficiálnu návštevu Ukrajiny. Prvýkrát krajinu navštívil pri neformálnom stretnutí ministrov na začiatku mája. Nemecko patrí medzi dôležitých spojencov Ukrajiny.

15:20 Ukrajinu čaká už budúci mesiac rekonštrukcia vlády, počas ktorej odstúpi premiér Denys Šmyhaľ a nahradí ho doterajšia vicepremiérka Julija Svyrydenková. Uviedli to dnes viaceré ukrajinské médiá. Ministerské posty získajú predovšetkým členovia vládnej administratívy.

Čítajte viac Ukrajinu čaká rekonštrukcia vlády. Šmyhaľa zrejme nahradí vicepremiérka Svyrydenková

14:45 Nemecko očakáva, že 18. balík sankcií EÚ voči Rusku, proti ktorému sa stavia Slovensko i Maďarsko, bude prijatý tento týždeň. Uviedol to v pondelok hovorca spolkovej vlády v Berlíne. Táto otázka sa podľa neho bude opäť riešiť na úrovni stálych predstaviteľov členských krajín EÚ a prehodnotí sa po návšteve delegácie Európskej komisie na Slovensku koncom tohto týždňa, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.

Magazín Politico v pondelok s odvolaním sa na nemenovaného diplomata EÚ napísal, že Slovensko očakáva 3. júla návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“, ktorá zrejme nadviaže na Ficov rozhovor so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Slovensko sa podľa diplomata teraz snaží od EK získať tri záruky v prípade jej plánu postupne zastaviť dovoz energetických zdrojov z Ruska.

13:46 Členské štáty Európskej únie v pondelok oficiálne predĺžili platnosť sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu o ďalších šesť mesiacov, teda do 31. januára 2026. Lídri sa na tom dohodli ešte počas minulotýždňového summitu Európskej rady v Bruseli, informuje TASR.

Rada Európskej únie vo svojom vyhlásení uviedla, že prvýkrát boli hospodárske sankcie voči Rusku uplatnené v roku 2014 a potom výrazne rozšírené vo februári 2022 za nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Sankcie EÚ v súčasnosti pozostávajú zo širokého spektra sektorových opatrení, okrem iného obmedzení obchodu, financií, energetiky, technológií a tovaru dvojakého použitia, priemyslu, dopravy či luxusného tovaru.

Brusel takisto zakázal dovoz alebo prepravu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyňal niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a pozastavil vysielanie niekoľkých médií, ktoré označuje za dezinformačné kanále podporované Kremľom. Okrem toho sú zavedené osobitné opatrenia, ktoré umožňujú EÚ vysporiadať sa s obchádzaním sankcií.

„Pokiaľ bude Ruská federácia svojím protiprávnym konaním naďalej porušovať základné pravidlá medzinárodného práva vrátane najmä zákazu použitia sily, je vhodné ponechať v platnosti všetky opatrenia uložené EÚ a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia,“ uviedla Rada EÚ – orgán, ktorý združuje ministrov vlád členských krajín Únie.

Členské štáty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 17. balíkov protiruských sankcií. Posledný z nich, ktorý sprísňuje obmedzenia proti tzv. tieňovej flotile lodí, ktoré Moskva využíva na prepravu ropy a ropných produktov, prijali v máji.

V poradí 18. sankčný balík predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Proti jeho prijatiu sa momentálne stavia Slovensko a Maďarsko.

13:35 Ostravská firma Leseft International s.r.o. sa podieľa na sprostredkovaní dodávok súčiastok do ruských rakiet. Od začiatku plošnej ruskej invázie objednala pre ruského odberateľa tovar v prepočte za bezmála pol miliardy českých korún. Vyplýva to zo zistení, ktoré dnes zverejnil denník Ukrajinska pravda.

Čítajte viac Česká firma údajne sprostredkováva dodávky súčiastok pre ruské rakety. Spoločnosť to označila za nezmysel

12:00 Slovensko sa snaží od Európskej komisie získať tri záruky v prípade jej plánu postupne zastaviť dovoz energetických zdrojov z Ruska, informoval v pondelok magazín Politico s odvolaním sa na nemenovaného diplomata Európskej únie. SR žiada uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska.

Čítajte viac Slovensko žiada tri záruky od eurokomisie výmenou za podporu sankcií proti Rusku

11:48 Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nemá vojenské riešenie. Potrebné je vrátiť sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a možno Moskve aj odpustiť. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer). Na tieto vyjadrenia následne ostro reagoval šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Čítajte viac Rusku by sme možno mali odpustiť, vyhlásil Blanár. Na jeho slová ostro reagoval šéf ukrajinskej diplomacie

11:05 Dopravu na moste spájajúcom Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym v noci na pondelok podľa telegramových kanálov úplne zastavili pre útok dronov. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Po polnoci sa na sociálnych sieťach objavili správy, podľa ktorých ruská protivzdušná obrana reagovala v blízkosti mesta Kerč. Miestni obyvatelia uviedli, že z leteckej základne Kača vyštartovali ruské vojenské vrtuľníky. Zároveň úplne zastavili dopravu na Krymskom moste a vypli jeho osvetlenie. Oficiálne správy o zostrelených dronoch alebo spôsobených škodách sa však hneď neobjavili.

11:00 Ruské jednotky dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti na východe centrálnej časti Ukrajiny, tvrdia ruské štátne médiá a provojnoví blogeri. Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Ruskí vojaci dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti, Kyjev mlčí

10:55 Najmenej dvoch mŕtvych a ôsmich zranených, vrátane šesťročného chlapca, si počas noci na dnes vyžiadal nálet ruských dronov na Charkovskú oblasť na východe krajiny. Oznámil to šéf oblastnej správy Oleh Syněhubov. Na rôznych miestach drony poškodili civilnú infraštruktúru, vypukli požiare. Z ďalších častí Ukrajiny úrady informujú o ďalšom zabitom civilistovi a štyroch ranených. Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 107 dronov, z ktorých sa 74 podarilo zneškodniť, uviedlo ukrajinské letectvo. Zásahy boli zaznamenané na 15 miestach, dodalo.

Troch ranených si dnes vyžiadal útok ruských dronov na Kryvyj Rih, informoval šéf obrany tohto priemyselného mesta Oleksandr Vilkul. Ruské delostrelectvo pri rannom ostreľovaní dediny Dmytrivka zabilo 49-ročného muža a zranilo 37-ročnú ženu, uviedol šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

10:45 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa domnieva, že rozhodnutie členských štátov NATO radikálne zvýšiť výdavky na obranu by mohlo v konečnom dôsledku viesť k rozpadu samotnej Aliancie. Povedal to v pondelok po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, informovala agentúra TASS.

Čítajte viac Zvýšenie vojenských výdavkov NATO povedie k jeho rozpadu, mieni Lavrov

9:58 Takmer 44 percent Poliakov sa obáva vypuknutia vojny v najbližších mesiacoch. Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS pre portál Onet, informuje varšavský spravodajca TASR.

Na otázku, či sa respondenti obávajú vypuknutia svetovej vojny, odpovedalo kladne 43,6 percenta opýtaných. Z toho takmer 14 percent uviedlo, že sa rozhodne obávajú a ďalších necelých 30 percent zvolilo možnosť skôr sa obávam.

Naopak, vyše šesť percent respondentov odpovedalo, že sa rozhodne neobáva a takmer 40 percent uviedlo, že sa skôr neobáva. Neistotu v tejto otázke vyjadrilo vyše 16 percent účastníkov prieskumu.

Medzi ženami pociťuje určitý stupeň obáv z vojnového konfliktu 47 percent, zatiaľ čo 34 percent ich nevníma a 19 percent sa nevedelo vyjadriť. Medzi mužmi sa obáva vojny 40 percent, 47 percent sa nebojí a 13 percent sa nevedelo rozhodnúť.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 23. až 24. júna 2025 na reprezentatívnej vzorke 1070 osôb.

9:36 Najmenej dvoch mŕtvych a ôsmich zranených, vrátane šesťročného chlapca, si počas noci na dnes vyžiadal nálet ruských dronov na Charkovskú oblasť na východe krajiny. Oznámil to šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Na rôznych miestach drony poškodili civilnú infraštruktúru, vypukli požiare. Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 107 dronov, z ktorých sa 74 podarilo zneškodniť, uviedlo ukrajinské letectvo. Zásahy boli zaznamenané na 15 miestach, dodalo.

Rusko sa k náletom nevyjadrilo, poznamenal server BBC News.

O noc skôr Rusko podniklo doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu od začiatku vojny, so 477 dronmi a 60 raketami a strelami rôznych typov.

Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu 24. februára 2022, v posledných týždňoch zosilnelo dronové a raketové útoky na ukrajinské mestá, zatiaľ čo diplomatické snahy o ukončenie takmer tri a pol roka trvajúcej vojny uviazli na mŕtvom bode. Napadnutá krajina sa od začiatku konfliktu so západnou pomocou bráni a podniká tiež vzdušné údery na ruskom území.

8:30 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu uviedol, že tempo rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine závisí od postoja Kyjeva, účinnosti sprostredkovania Spojených štátov a situácie na bojisku.

Americký prezident Donald Trump ešte počas predvolebnej kampane prisľúbil rýchle ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Dosiaľ sa uskutočnili dve kolá rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska, avšak strany sa na nich nedohodli na prímerí vo viac než tri roky trvajúcej vojne.

„Prirodzene, veľa závisí od postoja kyjevského režimu,“ povedal Peskov pre bieloruskú televíziu Belarus 1. „Závisí to od toho, ako efektívne bude pokračovať sprostredkovateľské úsilie Washingtonu,“ uviedol. Dodal, že ďalším faktorom, ktorý nemožno ignorovať, je situácia v teréne.

Peskov podľa Reuters nespresnil, čo očakáva od Washingtonu alebo Kyjeva. Rusko podľa neho dúfa, že v blízkej budúcnosti sa strany dohodnú na dátume ďalšieho kola rozhovorov o konflikte.

Predošlé kolá spomínaných mierových rokovaní sa konali v tureckom Istanbule 16. mája a následne 2. júna. Delegácie sa na nich dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a návratu tiel padlých vojakov.

Reuters konštatuje, že nedošlo k pokroku v súvislosti s prímerím. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že mierové návrhy, ktoré si vymenili Rusko a Ukrajina na rokovaniach v Turecku, sú podľa očakávania absolútne protichodné. Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov.

Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia a naďalej pokračuje v územných ziskoch. V uplynulých týždňoch sa mu podarilo získať územie v Doneckej a Dnipropetrovskej oblasti. Ruské sily zároveň zintenzívnili svoje útoky na Ukrajine.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v piatok povedal, že Turecko – hostiteľ prvých dvoch kôl rusko-ukrajinských rokovaní – je pripravené opäť hostiť rokovania medzi stranami konfliktu.

7:20 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval v pondelok v ranných hodinách do ukrajinskej metropoly Kyjev.

„Sloboda a budúcnosť Ukrajiny sú najdôležitejšími úlohami našej zahraničnej i bezpečnostnej politiky," uviedol Wadephul pri príležitosti návštevy Kyjeva, kam pricestoval mimoriadnym vlakom. Z bezpečnostných dôvodov išlo o vopred neohlásenú návštevu.

Budeme „pevne stáť po boku Ukrajiny, aby sa mohla naďalej úspešne brániť – modernou protivzdušnou obranou a inými zbraňami, humanitárnou a ekonomickou pomocou,“ dodal.

V rámci návštevy sú naplánované rokovania s vysokopostavenými predstaviteľmi vrátane zástupcov tamojšieho rezortu hospodárstva, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí v Berlíne.

Wadephul navštívil Ukrajinu ako nový šéf nemeckej diplomacie už 9. mája, pripomína DPA. Vtedy sa zúčastnil na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ v západoukrajinskom Ľvove. Na pondelkovej návšteve Kyjeva ho sprevádzajú vysokopostavení predstavitelia nemeckého zbrojárskeho priemyslu.

„Na Ukrajine sa rozhoduje o tom, či naša Európa zostane miestom, kde záleží na slobode a ľudskej dôstojnosti – alebo kontinentom, kde násilie posúva hranice,“ vysvetlil Wadephul. Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nechce mier, ale dobývanie a podmaňovanie si za každú cenu. „Preto budeme naďalej sústrediť svoju plnú pozornosť na podporu Ukrajiny,“ dodal s tým, že to demonštruje „našu neochvejnosť ako Európanov“.

V Kyjeve sa nemecký šéf diplomacie stretne aj s rezortným kolegom Andrijom Sybihom. Spoločne navštívia pamätník Babyn Jar a pripomenú si obete masového vraždenia židovského obyvateľstva v čase nemeckej okupácie z roku 1941.

V úzkej rokline Babyn Jar na niekdajšom okraji Kyjeva zastrellili nacisti 29. a 30. septembra 1941 viac než 33.000 židovských mužov, žien a detí, pripomína DPA.

7:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 020 010, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 980 tankov, 22 922 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 718 delostreleckých systémov a 1 427 raketometov.

6:15 Ukrajinským silám sa počas série útokov z 28. na 29. júna podarilo zostreliť iba jednu zo siedmich balistických rakiet Iskander-M/KN-23 a nezostrelili žiadnu zo štyroch hypersonických rakiet Kinžal, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Zelenskyj vyzval Ukrajinu, aby posilnila svoju protivzdušnú obranu, a zopakoval, že Ukrajina je pripravená kúpiť americké systémy protivzdušnej obrany, pripomenul inštitút.

Americký prezident Donald Trump nedávno 25. júna hovoril so Zelenským o možnom predaji systémov protivzdušnej obrany Patriot zo strany USA. Systémy Patriot sú nevyhnutné pre schopnosť Ukrajiny brániť sa ruským útokom balistickými raketami, najmä preto, že Rusko údajne zvyšuje svoju výrobu a zásoby balistických rakiet, aby umožnilo väčšie a častejšie útoky balistickými raketami proti Ukrajine.

Rusko v noci na nedeľu podniklo doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu od začiatku vojny, vyslalo pri ňom 477 dronov a 60 rakiet rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 211 dronov a 38 rakiet, 226 uvádza ako stratené. Pri odrážaní útoku prišiel o život ukrajinský pilot a stíhacie lietadlo F-16, ktoré pilotoval, bolo stratené. Uviedla to ukrajinská armáda.

„Moskva sa nezastaví, pokiaľ bude mať schopnosť vykonávať masívne údery. Len tento týždeň bolo vypustených viac ako 114 rakiet, viac ako 1 270 dronov a takmer 1 100 kĺzavých bômb. Putin sa už dávno rozhodol, že bude pokračovať vo vojne, napriek výzvam sveta k mieru. Táto vojna musí byť ukončená – je potrebný tlak na agresora, rovnako ako ochrana. Ochrana pred balistickými a inými raketami, pred dronmi a pred terorom. Ukrajina potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu – to, čo najlepšie chráni životy. Sú to americké systémy, ktoré sme pripravení kúpiť. Spoliehame sa na vedenie, politickú vôľu a podporu Spojených štátov, Európy a všetkých našich partnerov. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú,“ uviedol Zelensklyj na sociálnej sieti X.

Podľa demokratického senátora za štát Delaware Chrisa Coonsa Zelenskyj nežiada, aby USA finacovali nákup nových systémov protivzdušnej obrany. Podľa jeho slov pre Fox News ukrajinský prezident počíta s tým, že ich budú financovať štáty Európskej únie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s americkými senátormi Jeanne Shaheenovou a Chrisom Coonsom počas minulého týždňa.