1224. deň: Rusi tvrdia, že ovládli celú Luhanskú oblasť. Ukrajinské drony zasiahli ruský vojenský závod pri Urale

Čítajte viac 1223. deň: Zelenskyj žiada od Berlína viac systémov IRIS-T. EÚ predĺžila platnosť protiruských sankcií

19:00 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron si prvýkrát po takmer troch rokoch telefonovali. Témou hovoru bola podľa neho situácia na Ukrajine či dodávky obilia. Hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte.

Čítajte viac Macron prvýkrát po takmer troch rokoch telefonoval s Putinom. Hovorili o Ukrajine i Blízkom východe

17:17 Bývalého námestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova odsúdili v utorok na 13 rokov odňatia slobody za spreneveru a pranie špinavých peňazí, píše AP a AFP.

Ivanov je najvýraznejšou postavou v rámci rozsiahlej korupcie v ruskej armáde. Vyšetrovanie sa zameralo aj na ďalších vysokých predstaviteľov blízkych bývalému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi. Samotný Šojgu s osobnými väzbami na prezidenta Vladimira Putina čistky vo svojom najbližšom okolí prežil. Hoci skončil ako šéf rezortu obrany, získal prominentnú funkciu tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady.

Ivanov (49) bol od roku 2016 námestníkom ministra obrany. Na starosti mal dohľad nad armádnymi stavebnými projektami, správu majetku, bývanie a tzv. zdravotnícku podporu armády. Známy bol okázalým životným štýlom. Vyslúžil si pre to kritiku a pobúrenie, keď boje na Ukrajine odhalili zjavné nedostatky v organizácii a zásobovaní armády, ktoré viedli k neúspechom na bojisku. Ivanova zadržali v apríli 2024 a odvtedy bol vo väzbe.

Moskovský súd ho usvedčil zo sprenevery 3,9 miliardy rubľov a uložil mu pokutu 100 miliónov rubľov. Viac než 3,2 miliardy rubľov mal spreneveriť z moskovskej banky Interkommerz, ktorá skrachovala v roku 2016 a ďalších vyše 200 miliónov rubľov pri obstarávaní dvoch trajektov určených pre anektovaný Krym.

Súd tiež rozhodol o konfiškácii jeho majetku, vrátane cenných nehnuteľností a zbierky historických automobilov. Samotný odsúdený svoju vinu odmieta a jeho právny zástupca označil proces s ním za „zinscenovaný“. Sankcie na neho medzičasom uvalili Spojené štáty a Európska únia za jeho úlohu pri invázii na Ukrajinu.

15:55 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kritizoval zadržanie troch ruských novinárov v Azerbajdžane a vyzval na ich prepustenie. Miestna polícia ich zadržala v pondelok počas razie v pobočke ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Počítame s tým, že túto vysoko emocionálnu reakciu nahradí priama komunikácia, v ktorej budú zodpovedané všetky otázky,“ povedal Peskov. Rusko podľa neho očakáva, že azerbajdžanské orgány čo najskôr prepustia novinárov. Ich zadržanie označil za „absolútne nezlučiteľné s bežnými normami a pravidlami“.

Počas víkendu po raziách ruskej polície zameraných na občanov Azerbajdžanu v Jekaterinburgu zomreli dvaja ľudia. Rusko tvrdí, že jeden zomrel počas razie na infarkt a smrť druhého vyšetruje. Ministerstvo kultúry v Baku v reakcii zrušilo všetky spoločné kultúrne podujatia naplánované s ruskými štátnymi a súkromnými inštitúciami.

Azerbajdžanské úrady tiež prehľadali kanceláriu ruskej agentúry Sputnik, kde zadržali troch ruských novinárov. Jej činnosť v Azerbajdžane zakázali vo februári v rámci pokračujúcej snahy režimu o kontrolu médií v krajine.

Azerbajdžanskí prokurátori v utorok začali trestné stíhanie vo veci údajného mučenia a úmyselnej vraždy dvoch občanov v ruskom Jekaterinburgu. Rusko aj Azerbajdžan, ktoré podľa skupín na ochranu práv patria medzi krajiny s najhoršou slobodou tlače na svete, si v súvislosti s týmto sporom vzájomne predvolali veľvyslancov.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sa zhoršili po nehode civilného azerbajdžanského lietadla v decembri 2024. Letelo do Grozného v Čečensku, kde ho podľa Baku ťažko poškodila protilietadlová raketa.

Posádka sa napriek poškodeniu pokúsila pristáť v Kazachstane na pobreží Kaspického mora pri meste Aktau. Na palube bolo 67 pasažierov, tragické pristávanie si vyžiadalo 38 obetí. Ruský prezident Vladimir Putin sa za incident síce ospravedlnil, ale odmietol priznať vinu.

15:06 Ruský vojenský závod produkujúci drony a systémy protivzdušnej obrany v meste Iževsk zasiahli ukrajinské drony. Uviedol to v utorok zdroj z ukrajinských bezpečnostných služieb.

„Každá takáto špeciálna operácia znižuje ofenzívny potenciál nepriateľa, narúša reťazce vojenskej výroby a demonštruje, že ani hlboko v ruskom tyle neexistujú žiadne bezpečné zóny pre jeho vojenskú infraštruktúru,“ uviedol zdroj. Ruské mesto Iževsk leží viac ako 1 300 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Gubernátor ruského regiónu na západnom Urale, v ktorom sa Iževsk nachádza, Alexander Brečalov uviedol, že pri ukrajinskom útoku najmenej traja ľudia zomreli a desiatky hospitalizovali. „Momentálne je hospitalizovaných 35 ľudí, z nich desať je vo vážnom stave,“ vyjadril sa Brečalov na komunikačnej platforme Telegram a dodal, že došlo k „trom úmrtiam“.

14:54 Rusko v júni tohto roka zintenzívnilo útoky bezpilotných lietadiel na Ukrajinu, ukázala v utorok zverejnená analýza agentúry AFP. Moskva podľa nej vypálila proti susednej krajine 5 438 ďalekonosných dronov, čo je viac ako v ktoromkoľvek mesiaci od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, informuje TASR.

Počet ruských dronových útokov sa v júni zvýšil o 37 percent v porovnaní s májom, keď Rusko podľa ukrajinského letectva vypustilo 3974 bezpilotných lietadiel. Okrem toho z analýzy vyplýva, že ruská armáda počas nočných útokov v júni vypálila aj 239 rakiet, teda takmer dvakrát viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Rusko pritom v júni podľa AFP útočilo každú jednu noc.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v júni vyhlásil, že bezpilotné lietadlá sú čoraz viac neoddeliteľnou súčasťou vojenskej sily Ruska. Tvrdil, že až polovicu všetkých útokov, ktoré „zničili a poškodili zariadenia a objekty“ na Ukrajine, podnikli jednotky bezpilotných lietadiel. Nedávno tiež oznámil vytváranie jednotiek bezpilotných systémov ako samostatné odvetvie ruských ozbrojených síl.

Intenzívnejšie útoky podľa AFP vyvíjajú ďalší tlak na už tak vyčerpané systémy protivzdušnej obrany a unavené civilné obyvateľstvo vojnou zmietanej krajiny.

Kyjev tvrdí, že sa eskalácii bombardovania prispôsobuje a Moskve prisľúbil odvetu. Od Spojených štátov a spojencov v Európe žiada viac systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojej kritickej infraštruktúry.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov minulý týždeň novinárom povedal, že Ukrajina zavádza do praxe nové technológie – drony určené na zachytávanie nepriateľských bezpilotných lietadiel, ako aj ďalšie zariadenia. Podrobnosti o nich však údajne zámerne nezverejňuje. „Všetka práca na systémoch proti dronom je nepretržitým cyklom inovácií a zlepšovania,“ povedal.

Zložky ukrajinskej protivzdušnej obrany podľa analýzy AFP zničili 81 percent všetkých dronov a rakiet, ktoré v máji vypustilo Rusko. Napriek intenzívnejších útokom v priebehu júna sa miera zachytenia ruských dronov a rakiet Kyjevom zvýšila na 86 percent.

AFP pripúšťa, že posúdiť vplyv rozsiahlejších útokov ruských dronov je náročné, pretože Ukrajina tají, čo bolo cieľom ruských útokov, prípadne čo bolo zasiahnuté.

13:40 Poľské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa skončilo v utorok, bolo vydarené obdobie počas veľkej neistoty, pričom heslo „Bezpečnosť, Európa!“ sa ukázalo ako trefné. Na tlačovej konferencii v utorok to povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Skritizoval tiež Maďarsko za blokovanie pokračovania prístupových rokovaní s Ukrajinou, no vyhlásil, že výhrady, ktoré Maďarsko má, s ním musí vyriešiť Ukrajina. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Minister ocenil, že došlo k uzavretiu dohôd o spolupráci v oblasti bezpečnosti s Britániou aj Kanadou a schváleniu riešení hybridných hrozieb v rámci tzv. Russia Strategy.

Počas predsedníctva boli prijaté tiež rozhodnutia zamerané na odolnosť demokracie a EÚ poskytla Ukrajine druhú tranžu pomoci zo zmrazených výnosov ruských aktív. Minister zahraničných vecí v mene EÚ vystúpil pred OSN a podľa svojich slov vyvracal falošné ruské naratívy.

Napriek týmto úspechom podľa neho nacionalistické sily v Maďarsku zablokovali nový balík sankcií voči Rusku a pokračovanie v prístupových rokovaniach s Ukrajinou. Uvoľnenie veta podľa Sikorského viazne na riešení práv maďarskej menšiny na Ukrajine, čo si podľa neho musí Ukrajina s Maďarskom vyriešiť sama.

Poľsko podľa ministra zároveň posilnilo svoju líderskú pozíciu v rámci východného partnerstva a udržalo dialóg so Spojenými štátmi, čo bolo zreteľné na minulotýždňovom summite NATO. Polročné predsedníctvo v Rade EÚ Poľsko odovzdáva Dánsku. Súčasne Poľsko od júla preberá predsedníctvo v Rade štátov Baltského mora, čo Sikorski označil za významné.

13:10 Ukrajinský dronový útok na ruské mesto Iževsk vzdialené 1 200 kilometrov od spoločnej hranice v utorok pripravil o život viacero ľudí a ďalším spôsobil zranenia. Informoval o tom najvyšší predstaviteľ Udmurtskej republiky Alexandr Brečalov.

Terčom útoku na Iževsk, v ktorom sa nachádza viacero zbrojných závodov vrátane továrne na výrobu útočných dronov, sa podľa Brečalova stal istý podnik, ktorého názov nespresnil. Najprv informoval o bližšie nešpecifikovaných „obetiach“, neskôr uviedol, že sú tam „mŕtvi a ťažko zranení“. Podľa telegramového kanálu Baza zahynuli tri osoby. Agentúra TASS neskôr uviedla, že do nemocnice previezli 35 ľudí, z toho desiati sú v ťažkom stave.

Šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Kovalenko medzitým oznámil, že cieľom ukrajinských dronov v Iževsku sa stal elektromechanický závod Kupol, ktorý okrem iného vyrába samovražedné drony pre ruskú armádu i rakety do systémov protivzdušnej obrany.

Zo strany Ukrajiny išlo podľa agentúry AFP o jeden z najhlbších zásahov na ruskom území od začiatku viac než tri roky trvajúceho konfliktu. Aj keď sa Iževsk nachádza viac než 1000 kilometrovej od frontovej línie, Ukrajina na závod Kupol zaútočila aj v roku 2024.

Ukrajina v noci na utorok ostreľovala aj mesto Doneck, ktoré okupujú ruské sily, uviedla agentúra DPA. Okupačné úrady oznámili, že o život prišla jedna osoba a dve ďalšie utrpeli zranenia. Kyjev tvrdí, že úder zasiahol vojenské veliteľstvo nachádzajúce sa v Doneckom štátnom inštitúte neželezných kovov.

12:30 Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo zábery, na ktorých je zaznamenaný útok ukrajinských dronov UJ-26 Bober vybavených termovíznymi kamerami. Podľa ukrajinskej rozviedky zasiahli viacero ruských systémov protivzdušnej obrany a jedno lietadlo na okupovanom Kryme.

Čítajte viac VIDEO: Nočný teror na Kryme: Ukrajinské 'Bobry' sa zahryzli do kriticky dôležitých radarov Ruska, padla aj stíhačka

11:50 Ruské vojská v júni dosiahli najväčší postup na ukrajinskom území od vlaňajšieho novembra, napísala s odvolaním sa na údaje amerických analytikov a vlastné výpočty agentúra AFP.

Ruské vojská v júni dobyli 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, zatiaľ čo v máji to bolo 507, v apríli 379 a v marci 240 kilometrov štvorcových, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na údaje amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Tieto údaje svedčia podľa AFP o tom, že ruské vojská po zime zrýchľujú postup.

Väčších územných ziskov ako v júni dosiahla ruská armáda len vlani v októbri (607 km2) a v novembri (725 km2). Dve tretiny júnových ziskov pripadajú na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, ktorá predstavuje hlavné bojisko. Ruská armáda teraz okupuje asi tri štvrtiny tohto regiónu, proti 61 percentám o rok skôr. Rusko teraz úplne alebo čiastočne ovláda skoro 19 percent rozlohy Ukrajiny, dodala AFP.

Mapy bojiska ukrajinského projektu Deep State, pokladaného za blízke armáde, ukazujú, že Rusi teraz majú pod kontrolou 113 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. To je o 943 štvorcových kilometrov viac ako pred dvoma mesiacmi, napísala v pondelok agentúra Reuters.

11:18 Nálet ukrajinských dronov na Iževsk, čo je stredisko zbrojného priemyslu na východe európskej časti Ruska, si vyžiadal mŕtvych a zranených. Povedal to dnes gubernátor Udmurtska Alexander Brečalov. Obeť hlásia tiež ukrajinské úrady po nových ruských útokoch na Dnipro a Mykolajivskú oblasť.

„Bohužiaľ, sú mŕtvi a ťažko zranení. V nemocnici v Iževsku im poskytujú všetku nevyhnutnú pomoc,“ uviedol gubernátor. Počet obetí nespresnil, podľa ruských médií najmenej traja ľudia prišli o život a ďalších 24 bolo zranených.

Zatiaľ bližšie nespresnený počet ľudí dnes zabila a zranila ruská raketa v ukrajinskom meste Dnipro, informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak. Ruské delá pri rannom ostreľovaní Mykolajivskej oblasti zabili päťdesiatsedemročného dôchodcu a zranili jeho o rok staršiu ženu, napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim.

Gubernátor spresnil názov napadnutého podniku v Iževsku, ktorý je okrem iného sídlom zbrojárskeho koncernu Kalašnikov. Drony zaútočili na zbrojovku v Iževsku, ktorá vyrába protilietadlové rakety Tor a drony, uviedla už skôr agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka.

11:09 Severokórejské štátne médiá priniesli zábery z ceremónie návratu pozostatkov severokórejských vojakov, ktorí padli v boji proti ukrajinským silám v Rusku. Na pietnom podujatí bol aj vodca Kim Čong-un, ktorý na záberoch položil štátnu vlajku na jednu z rakiev.

Čítajte viac "Ó, naši hrdinovia, žiarivé hviezdy mojej vlasti," píšu severokórejské média. Kim si uctil vojakov, ktorí padli za Rusko

10:27 Vývoz obilia z Ukrajiny v sezóne 2024 / 2025, teda v období od júla 2024 do júna 2025, klesol približne o pätinu na 40,6 milióna ton. Uviedla to dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ukrajinské ministerstvo pôdohospodárstva. V predchádzajúcej sezóne, teda do vlaňajšieho júna, vývoz predstavoval 51,1 milióna ton. Na vývoz negatívne doliehajú dôsledky vojny s Ruskom.

Vývoz zahŕňal 15,72 milióna ton pšenice, 21,96 milióna ton kukurice a 2,32 milióna ton jačmeňa. V predchádzajúcej sezóne Ukrajina vyviezla 18,5 milióna ton pšenice, 29,52 milióna ton kukurice a 2,52 milióna ton jačmeňa.

Ukrajina je popredným svetovým pestovateľom a vývozcom obilia, býva označovaná za obilnicu Európy. Jej výnosy po začatí ruskej vojenskej invázie v roku 2022 ale prudko klesli. Okrem ruskej okupácie časti územia Ukrajine komplikujú export najmä útoky na Odesu, ktorá je kľúčovým uzlom pre vývoz cez Čierne more, a na Izmajil v Odeskej oblasti, hlavný prístav na Dunaji, cez ktorý sa vozí obilie do Európy.

10:26 Protivzdušná obrana a prostriedky rádioelektronického boja v noci zneškodnili 47 z 52 dronov, ktoré Rusko vyslalo proti Ukrajine, tvrdí ukrajinské letectvo.

10:20 Dva nebezpečné predpoklady ovplyvňujú postoj Západu k vojne Ruska proti Ukrajine. Prvým je presvedčenie, že ukrajinské víťazstvo je ilúziou, druhým predstava, že ruského prezidenta Vladimira Putina nemožno odradiť od snahy podriadiť si Ukrajinu.

Čítajte viac Ukrajina stále dokáže vyhrať vojnu proti Rusku. No nie tým spôsobom, aký si väčšina predstavuje

8:50 Ukrajinské sily v noci nadnes napadli Doneck a Luhansk na východe Ukrajiny a tiež Rostovskú oblasť na juhozápade Ruska, uviedli ruské úrady. Kyjev naopak ohlásil ruský útok na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny.

Ruské zdroje informujú o jednej obeti a zranených v okupovanom Donecku a Horlivke. Protivzdušná obrana zostrelila 60 ukrajinských dronov, väčšinu nad juhozápadom krajiny, anektovaným Krymom, Čiernym a Azovským morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Pri ruskom útoku na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny vypukol požiar v jednom podniku a škody utrpeli aj súkromné domy. Tento útok sa zaobišiel bez obetí a bez zranených, informoval šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov bez spresnenia, aké zbrane Rusi na útok použili. Ruské drony počas noci napadli dve farmy v Dnepropetrovskej oblasti. Nikto nebol zabitý či zranený, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V Donecku pri ukrajinskom útoku zahynula jedna žena a ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, ďalší mladík bol zranený v Horlivke, tvrdí Ruskom dosadený vodca okupovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Denis Pušilin. Ukrajina podľa neho zaútočila v noci strelami ďalekého dosahu vypustenými z lietadiel. Luhansk podľa okupačných úradov čelil náletu dvoch desiatok dronov a v meste vypukli požiare.

Ukrajinské sily sa nevyjadrili, poznamenal server BBC News.

Ruská obrana počas noci odrážala útoky dronov na Rostov, Taganrog, Novošachtinsk a na ďalšie miesta v piatich okresoch. Podľa predbežných údajov nikto nebol zabitý či ranený, oznámil gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar.

Výbuchy v noci počuli aj obyvatelia ruských miest Saratov a Engels, informuje server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na správy zo sociálnych sietí a na vyjadrenia miestnych úradov. Tie načas prerušili prevádzku letísk v Saratove, Uljanovsku, Kazani a Nižnekamsku. Pri Engelse sa nachádza vojenské letisko, ktoré využívajú ruské strategické bombardéry Tu-95MS a Tu-160, v Nižnekamsku sa nachádza jedna z najväčších ruských rafinérií a blízko leží aj mesto Elabuga, kde sa ekonomickú zónu Alabuga montujú ruské drony iránskej konštrukcie. Tieto miesta sa nachádzajú viac ako tisícku kilometrov od hraníc s Ukrajinou, ale už ich opakovane napadli bezpilotné lietadlá, dodal server.

6:40 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v pondelok v španielskej Seville prisľúbil podporu Ukrajine pri jej budúcom úsilí o obnovu po skončení už viac ako tri roky trvajúcej vojny s Ruskom.

Počas rozhovoru s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom na štvrtej konferencii OSN o financovaní rozvoja Guterres podľa svojho hovorcu zdôraznil, že medzinárodná organizácia je odhodlaná pomáhať ukrajinskej vláde pri riešení humanitárnych výziev, ako aj potrieb v oblasti obnovy a rekonštrukcie.

Zároveň apeloval na dosiahnutie úplného, okamžitého a bezpodmienečného prímeria na Ukrajine. Podľa jeho slov by išlo o prvý krok k spravodlivému, komplexnému a trvalo udržateľnému mieru, ktorý bude v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia OSN.

6:30 Gruzínska humanitárna organizácia Volunteers Tbilisi v pondelok informovala, že gruzínska pohraničná služba zadržiava desiatky Ukrajincov deportovaných z Ruska v „pivnici“, kde čakajú na povolenie vstúpiť do krajiny.

Vo väčšine prípadov ide podľa tejto neziskovej organizácie o väzňov, ktorí si v Rusku odpykali trest a následne im bolo nariadené odísť z krajiny. Mnohých z nich údajne previezli Rusi hromadne k hraniciam s Gruzínskom. Najmenej 56 Ukrajincov potom skončilo v „suterénnom“ zariadení pri gruzínskom hraničnom priechode Dariali, zatiaľ čo tamojšie úrady posudzujú ich žiadosti o vstup do krajiny.

Čítajte viac Strieľali zranených, spiacich i deti. Stala sa z toho rutina. Veteráni britských zvláštnych síl prehovorili o vraždení v Afganistane

„Podmienky sú tam neľudské. Sú ponechaní bez základných potrieb – bez jedla, vody, hygienických zariadení,“ povedala AFP líderka tejto ľudskoprávnej skupiny Maria Belkinová.

Dodala však, že 17 Ukrajincov už medzičasom odletelo z Gruzínska do Moldavska po tom, ako prešli kontrolou na veľvyslanectve a získali dočasné cestovné doklady. Podľa jej slov však išlo o odchody, ktoré sa iba označovali za dobrovoľné.

Čítajte viac Ukrajinskú novinárku v ruskom zajatí mučili. Telo vrátili bez mozgu, očí a hrtanu

Bezprostredne nebolo zrejmé, koľko Ukrajincov v Gruzínsku na obdobné kontroly momentálne stále ešte čaká. Niektorí z nich majú byť podľa neziskovky v zmienenom zariadení držaní celé týždne, hoci tam je len 17 postelí a žiadne, ani len základné vybavenie. Mnohí z nich údajne predtým strávili mesiace v ruských zadržiavacich centrách pre migrantov po tom, ako ich prepustili z tamojšieho väzenia, pričom ruské orgány na nich vyvíjali tlak, aby vstúpili do armády.

„Niektorí majú vážne zdravotné problémy vrátane podozrenia na tuberkulózu či HIV… Jeden muž už bol hospitalizovaný. Dvaja ďalší údajne po pobyte u nás (v Gruzínsku) zomreli… Hovoria im: Buď zostaňte v pivnici, alebo si kúpte letenku a choďte domov,“ dodala Belkinová.

Čítajte viac Cichanovski: Trump má moc jedným slovom oslobodiť všetkých politických väzňov v Bielorusku

Ľudskoprávne skupiny odhadujú, že v najbližších týždňoch by mohlo byť k hraniciam z Ruska premiestnených až 800 ďalších Ukrajincov. Gruzínsko svoje hranice pre Ukrajincov neuzavrelo, Belkinová však tvrdí, že vďaka nedávnej zmene politického vedenia sťažilo vstup do krajiny dokonca aj tým z nich, ktorí majú biometrické pasy. Niekedy na povolenie čakajú aj dva týždne.

5:55 Ruské jednotky už ovládajú celú Luhanskú oblasť, vyhlásil v pondelok večer podľa ruskej agentúry Interfax Moskvou dosadený šéf okupačnej správy tohto ukrajinského regiónu Leonid Pasečnik. Kyjev sa k jeho tvrdeniu nevyjadril a podobné vyhlásenia bojujúcich strán nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť. Ak sa informácia potvrdí, luhanská oblasť bude prvým ukrajinským regiónom plne okupovaným Ruskom od jeho vpádu do susednej krajiny v roku 2022, poznamenala agentúra AP.

„Doslova pred dvoma dňami prišla správa, že územie Luhanskej ľudovej republiky bolo úplne oslobodené, 100 percent,“ uviedol Pasečnik v ruskej televíznej stanici Prvý kanál, pričom použil termín Luhanská ľudová republika (LNR), ktorý Moskva používa pre Luhanskú oblasť. Výraz oslobodenia Rusi potom používajú na dobytie a okupáciu ukrajinských území.

Priemyselná Luhanská oblasť sa nachádza na východe Ukrajiny a jej časť už pred ruskou inváziou na Ukrajinu ovládali proruskí separatisti, ktorí tam pred 11 rokmi vyhlásili medzinárodne neuznávanú „ľudovú republiku“, podobne ako v susednej Doneckej oblasti. Ruské vojská sa potom po invázii vo februári 2022 zmocnili takmer celej Luhanskej oblasti, ale jej malé časti naďalej zostávali pod kontrolou ukrajinskej armády.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už vyše troch rokov. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré územia v prvom roku vojny dobyli späť. Rusko však okupuje asi pätinu ukrajinského územia, boje pokračujú a invázne jednotky v posledných mesiacoch podľa dostupných informácií pomaly, ale zotrvalo postupujú.

Agentúra Reuters v pondelok napísala, že Rusko teraz okupuje viac ako 99 percent Luhanskej a viac ako 70 percent Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj malej časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti. Už v roku 2014 Rusi v rozpore s medzinárodným právom obsadili celý ukrajinský polostrov Krym. Vlani v auguste naopak ukrajinská armáda podnikla prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti a na niekoľko mesiacov tam obsadila stovky kilometrov štvorcových ruského územia.

Ruské médiá a provojnoví blogeri v pondelok tvrdili, že ruské invázne jednotky dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti – obec Dačne. Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísal Reuters. V blízkosti administratívnej hranice Dnepropetrovskej oblasti sa odohrávajú ťažké boje, ale k prelomu tam nedošlo, uviedol v pondelok podľa agentúry Ukrinform šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko.