Ako uviedol pre magazín Foreign Affairs bývalý analytik CIA Peter Schroeder, Putin je v tejto vojne „all in“ – úplne osobne zainteresovaný, aby Ukrajina neuspela ako európska demokracia, „bez ohľadu na cenu“. Takéto hodnotenie však podľa magazínu obsahuje len zrnko pravdy. Tieto predstavy ignorujú širší obraz vývoja na bojisku i potenciál západnej pomoci.
Ukrajina napriek obmedzeným zdrojom dosiahla významné víťazstvá: v marci 2022 zastavila ruský útok na Kyjev pomocou ručných protitankových zbraní, a neskôr, na jeseň, oslobodila takmer 1 600 kilometrov štvorcových v Charkovskej oblasti aj bez modernej obrnenej techniky či leteckej podpory. Nedávno opäť prekvapila svet operáciou Pavučina, keď lacnými dronmi zničila a poškodila desiatky kusov ruského strategického letectva.
Čítajte aj FOTO/VIDEO: Úder za úderom na strategickú flotilu Ruska: zoznam potvrdených zdevastovaných bombardérov Moskvy. Aký má útok dopad?
Najväčšou prekážkou ukrajinského úspechu nebola slabá morálka či nedostatok vojakov, ale nedostatočná a oneskorená dodávka pokročilých zbraní zo Západu. Kým Rusko nasadilo moderné tanky, stíhačky či rakety, Ukrajina ešte len čakala na podobné technológie. „Spojenci nepredĺžili vojnu tým, že by Ukrajine dodali príliš veľa zbraní, ale tým, že ich dodali príliš málo – a neskoro,“ konštatuje Foreign Affairs.
Podobné zlyhania nastali aj v oblasti sankcií. Hoci Západ v roku 2022 odpojil sedem ruských bánk od systému SWIFT, opatrenie bolo selektívne a nedostatočné. Ruská ekonomika napriek tomu rástla v rokoch 2023 a 2024. Exportné kontroly boli postupné a plné výnimiek – napríklad pre civilnú jadrovú energiu, letecký servis či hnojivá – čím sa oslaboval ich strategický efekt.
Čítajte aj Ruská ekonomika na vojnových steroidoch. Čo drží Putina nad vodou?
Napriek týmto chybám je podľa magazínu ukrajinské víťazstvo stále dosiahnuteľné – „minimálne definované ako zachovanie suverenity a pokračovanie v ceste do NATO a EÚ“. Kľúčom by mohla byť mobilizácia približne 300 miliárd dolárov ruských aktív, zmrazených v západných krajinách, najmä v EÚ. Tieto prostriedky by mohli financovať nákup zbraní, rozvoj ukrajinského obranného priemyslu či ochranu energetickej infraštruktúry. Časť by sa mohla investovať do spoločnej výroby technológií a posilnenia interoperability s NATO.
Zároveň je potrebné zintenzívniť sankcie. Napriek rastu HDP trpí ruská ekonomika štrukturálnymi problémami: úrokové sadzby na úrovni 20 percent, pokles štátneho fondu o 68 percent od roku 2022 a inflácia okolo deviatich percent. Západ by mal obmedziť príjmy Ruska z ropy a plynu – ktoré Európa stále vo veľkom dováža – napríklad zavedením ciel alebo úplným embargom. Ďalej sa odporúča úplné odpojenie ruských bánk od SWIFT a sprísnenie sankcií aj voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankčný režim.
Jednou z najväčších výziev je čoraz výraznejšia podpora Ruska zo strany Číny, Iránu a Severnej Kórey. Kým Severná Kórea dodala rakety a vojakov, Čína sa stala hlavným dodávateľom duálne použiteľných technológií, napríklad mikroelektroniky. Európa by podľa Foreign Affairs mala prestať s váhavými postojmi a namiesto toho použiť obchodné páky proti Pekingu, ktorý pomáha podkopať európsky bezpečnostný poriadok.
Čítajte aj Putin hrá o čas: spaľuje rozpočet v krviprelievaní na úkor budúcnosti. NATO prezradilo, kedy dôjdu Rusku peniaze na vojnu
Z dlhodobého strategického hľadiska už Rusko túto vojnu prehralo – Ukrajinu ako národ stratilo navždy. „Nezáleží na tom, koľko miliárd dolárov Moskva vynaloží na propagandu či tábory na prevýchovu – Ukrajinci nikdy neprijmú ruskú nadvládu ako legitímnu,“ píše sa v analýze. Ak Západ pomôže Ukrajine vytvoriť si priestor a kapacity, môže prinútiť Kremeľ uznať, že okupácia je nielen nemorálna, ale aj strategicky neudržateľná.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
Víťazstvo nebude ani rýchle, ani lacné, no je stále v dosahu. Otázne zostáva, či Západ – najmä Európa – nájde politickú vôľu zabezpečiť Ukrajine túto šancu.
