V deklarácii zo summitu NATO v Haagu z minulého týždňa je iba jedna veta, ktorá sa týka Ukrajiny. Hovorí, že spojenci potvrdzujú svoje trvalé a zvrchované záväzky poskytovať podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť prispieva k ich bezpečnosti, a preto do výpočtu výdavkov spojencov na obranu zahrnú priame príspevky na ukrajinskú obranu a jej obranný priemysel. Nie je tam nič o možnom členstve Kyjeva v Severoatlantickej aliancii. Čo to znamená pre Ukrajinu a pre vojnu?
Už vami spomenutá veta sa dá označiť za akýsi úspech, pretože niektorí ľudia z USA navrhovali, aby sa Ukrajina v záverečnom komuniké vôbec nespomínala. Samozrejme, v deklarácii sa nič nepíše o ruskej agresii, a to je pre nás problém. Prezidenta USA Donalda Trumpa však NATO uspokojilo a páčilo sa mu, ako sa k nemu správali. Preto sa v podstate zaviazal k dodržiavaniu článku 5 o kolektívnej obrane a dokonca povedal, že on to síce nevie, ale možno Rusko skutočne plánuje agresiu aj mimo Ukrajiny. Trump sa teda správal tak, ako v to ľudia dúfali.
Ale vieme, aký je. Jednu vec povedal v Haagu a potom inokedy môže bez ohľadu na summit tvrdiť niečo úplne iné. Okrem toho bolo stretnutie aliancie premárnenou príležitosťou, pretože teraz nastal čas, aby NATO skutočne premýšľalo strategickejšie, koncepčne a viac koordinovalo svoje operácie. Namiesto toho to bola len ďalšia schôdzka, ktorej prioritou bolo vyhnúť sa konfliktu s Američanmi a zachovať formálnu jednotu a súdržnosť. Ukrajina od stretnutia nič veľké neočakávala, a to bolo dobré, lebo pri niektorých predchádzajúcich stretnutiach mala určité nerealistické predstavy. Teraz ľudia presne vedeli, že toho veľa nedostaneme. A aj preto prezident Volodymyr Zelenskyj váhal, či vôbec má ísť do Haagu. Ale bol tam, správali sa k nemu dobre, hoci možno nie tak ako na predchádzajúcich summitoch NATO za posledné tri roky od začiatku veľkej ruskej agresie.
Čiže momentálne nie je členstvo v aliancii pre Ukrajinu téma?
Chápeme, že sa teraz nič nepohne. O členstve v NATO by však Ukrajina mala naďalej hovoriť. Mala by komunikovať so spojencami, ktorí túto myšlienku podporujú, ale aj s tými, ktorí sú skeptickí – vrátane súčasnej americkej vlády. Možno s ňou nie je možné debatovať o tejto otázke, ale je potrebné s ňou spolupracovať v iných oblastiach. A môžeme len dúfať, že sa postoj USA k nášmu vstupu do NATO časom zmení. Na Ukrajine bolo veľa ľudí, ktorí verili, že Trump prinesie pozitívnu zmenu. Boli unavení z toho, ako sa správala predchádzajúca vláda Joea Bidena. Tá Ukrajinu podporovala, ale zbraní prichádzalo málo alebo boli dodané neskoro a s obmedzeniami, ktoré sa týkali ich používania. Bidenov Biely dom sa stále bál, že ak niečo urobí, Rusko bude boje eskalovať. A dostatočne neveril v to, že Ukrajina môže vojnu skutočne vyhrať alebo ju aspoň neprehrať. Všetky tieto veci znamenali, že mnohí ľudia na Bidenovu vládu nakoniec reagovali negatívne, a dúfali, že Trumpova nepredvídateľnosť bude lepšia.
Ja som však očakával, že republikán sa prejaví tak, ako to vidíme. Vychádzal som z toho, čo o Ukrajine dlhodobo hovoril. Netvrdím, že by sme mali úplne vylúčiť možnosť, že Trump zmení postoj a nakoniec urobí pre Ukrajinu viac a možno vyvinie tlak na Rusko, ale zatiaľ to tak nevyzerá.
Čítajte viac Zlyháva ruská ofenzíva alebo bude horšie? USA nedodajú Ukrajine sľúbené zbrane
Keď o tom hovoríme, aké je hlavné ponaučenie, ktoré si Kyjev môže vziať zo summitu NATO? Je potrebné, aby sa Ukrajina k Trumpovi správala podlízavo, volala ho ocko a bude to v poriadku?
Ale to sme už skúsili. Pri rokovaniach s Trumpom Ukrajina urobila niekoľko vecí. V prvom rade sme súhlasili s podpísaním dohody o vzácnych nerastoch a prírodných zdrojoch. Je to zmluva s USA, ktorú sme nepotrebovali a ani ju nepotrebujeme. No Trump trval na tom, aby sme ju mali, a my sme ju podpísali. Našťastie sa nám v poslednom návrhu podarilo veľa vecí zmeniť v prospech Ukrajiny. Spočiatku sme nesúhlasili s bezpodmienečným prímerím, ale nakoniec sme povedali áno. Samozrejme, pod tlakom Američanov. Chceli sme vedieť, čo bude ďalej, keď sa zastavia boje a ako budeme postupovať. Ale USA len povedali, aby sme podporili prímerie, tak sme to urobili. A potom prišlo obdobie, keď Zelenskyj v každom tweete o Trumpovi písal, ako pod jeho skvelým líderstvom smerujeme k mieru. Ale to tiež nefungovalo.
Takže Ukrajina urobila v podstate všetko, čo sa od nej očakávalo. Dokonca aj niektoré veci, o ktorých si nemyslíme, že sú pre nás dobré. Napriek tomu nemáme žiadne odpovede na naše otázky. Napríklad na to, či môžeme rátať s nejakými bezpečnostnými zárukami. Alebo na to, či môžeme v budúcnosti počítať s vojenskou pomocou. A či aspoň budeme môcť kúpiť americké zbrane, hoci tým spôsobom, že si ich objednajú Európania a potom nám ich dodajú. Neexistuje žiadna jasná odpoveď na nijakú z otázok, ktorá je pre Ukrajinu existenčná.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Ako ste povedali, Kyjev urobil všetko, čo sa od neho žiadalo, ale Rusko neúnavne bombarduje Ukrajinu a neviem, koľko z Trumpových dvojtýždňových ultimát na prímerie už uplynulo. Čo to znamená pre proces mierových rokovaní? Ak teda vôbec existuje niečo, čo by sme mohli nazvať procesom.
Nevidím žiadny skutočný proces. Možno sa niečo deje v zákulisí. Trumpova vláda je v kontakte s Rusmi, rovnako ako aj Ukrajina. Ale Kyjev asi s nimi rokuje len o výmene väzňov. Momentálne sa nediskutuje o prímerí. Takže keď Trump hovorí, že nie je pripravený využiť proti Moskve sankcie, pretože chce dať rokovaniam šancu, otázkou je, o akých vyjednávaniach hovorí. Nedeje sa totiž nič. Všetci v podstate čakajú, či sa Trump rozhodne vyvinúť na Rusko nejaký tlak. Európania dúfali, že sa im sankcie podarí skoordinovať s USA, a tak veci odkladali a odkladali. Teraz vieme, že Trump nie je naklonený tomu, že by proti Rusku vystúpil. A stále sa hľadajú nejaké argumenty, prečo sa to nedá. Že by to buď narušilo mierový proces, alebo ekonomiku. No takto sankcie fungujú. Ak sú vážne, tak majú vplyv na obe strany. V americkom Senáte stále leží návrh o sankciách, ktorý má veľkú podporu. Nemyslím si však, že by zaň republikáni skutočne hlasovali, ak by im to Trump neodobril. Preto sa mi nezdá, že by mierový proces niekam smeroval.
Dá sa to zmeniť?
Rusko nezastaví vojnu a ani nepristúpi na kompromisy či ústupky len preto, že ho o to niekto pekne požiada. Nestačí len tweetovať ako Trump: Prestaň. Vladimir, prestaň. Čo to robíš? Neblázni. Ak sa nič nezmení, Putin bude jednoducho pokračovať v tom, čo robí. Myslí si, že vyhráva a že dokáže mobilizovať ľudí a vyrábať dostatok zbraní. Sankcie fungujú, ale nie do takej miery, že by Rusko nemalo peniaze na pokračovanie vojnového úsilia. Prečo by teda mal Putin prestať? Existuje len jediný spôsob, ako ho zastaviť či ako ho prinútiť, aby prehodnotil svoju agresiu. Je potrebné na neho vyvinúť tlak. Správnou cestou vpred je 18. balík sankcií Európskej únie a dúfam, že sa ho podarí presadiť. Tieto opatrenia vyzerajú vážnejšie ako iné, čo EÚ prijala v minulosti. (Sú zamerané na obmedzenie ruských zdrojov z predaja energií, banky a vojenský priemysel, pozn. red.). Neznamená to, že tento balík sankcií presvedčí Putina, aby okamžite zastavil vojnu, ale je to krok správnym smerom. Vždy, keď šéf Kremľa hovorí o ekonomických opatreniach proti Rusku, žiada, aby sa skončili. Je to dôkaz toho, že Putin sankcie vníma ako problém. A okrem toho tieto opatrenia spĺňajú aj iný účel.
Aký?
Keď nemôžete poslať vojakov na pomoc Ukrajine v boji proti Rusom, tak aspoň viete zaviesť sankcie. Vojnu nezastavia, ale Putinovi sa v nej pokračuje ťažšie. A zavedenie týchto opatrení je správna vec aj z hľadiska medzinárodných noriem a princípov a z morálnej pozície. Je potrebné nájsť spôsob, ako potrestať agresora. Je mimoriadne škodlivé hovoriť o uvoľnení či zrušení sankcií. Bol by to len ďalší signál pre Putina, že mu stačí len počkať, byť trpezlivý a zvíťazí.
Tam, kde stúpi noha ruského vojaka, to je naše. To pred niekoľkými dňami povedal Putin. Vyhlásil však tiež, že Rusko plánuje od budúceho roka znížiť vojenské výdavky. No bez ohľadu na to, pripravuje sa ruský vládca na nekonečnú vojnu? Môže jeho režim fungovať bez pokračujúcej agresie?
Niektorí ľudia hovoria, že Rusko je v skutočnosti ekonomicky vyčerpané a že sankcie spôsobili štrukturálne škody. Preto by bolo dobré na Moskvu ešte viac zatlačiť. Napríklad schválením ešte radikálnejších sankcií, ako ich navrhol senátor Lindsey Graham. (Navrhovaná legislatíva by okrem iného zaviedla 500-percentné clá proti krajinám, ktoré z Ruska dovážajú energie, pozn. red.) Samozrejme, iní odborníci tvrdia, že v skutočnosti sa ruskej ekonomike darí dobre, keďže ju ťahajú vojenské objednávky, vláda investuje a aj platy sa zvýšili. Možno platí jedno aj druhé. Že hospodárstvu vojna pomohla, ale zároveň je preťažené a prehriate. Ale je to svojím spôsobom jedno.
Ako to myslíte?
Ako som vravel, v každom prípade je naďalej potrebné tlačiť na Rusko. Na to existujú len dva spôsoby. Sankcie na potrestanie Moskvy a podpora Ukrajiny v každej podobe. Vrátane pomoci vláde, aby mohla krajina fungovať. To sa týka aj mňa. Som univerzitný profesor a predpokladám, že bez podpory spojencov by som nedostával plat. Som veľmi vďačný. Viete, mal by som skutočne zdôrazniť, že Ukrajinci sú vďační za všetku podporu, ktorú dostávajú. Len sme niekedy netrpezliví a zúfalí, a potom sa sťažujeme, prečo nám partneri neposkytujú ešte väčšiu pomoc. Na to niekedy príde reakcia, že všetci máme aj vlastné problémy a dostávame sa do bludného kruhu vzájomného obviňovania. Je to nešťastné, ale vo všeobecnosti sme nesmierne vďační, že nás spojenci podporujú.
Už sme hovorili o 18. balíku sankcií EÚ proti Rusku, ktorý momentálne blokuje Slovensko. Nakoľko Kyjev venuje pozornosť tomuto postoju vlády Roberta Fica? Premiér nechce podporiť sankcie, kým sa nevyriešia kompenzácie pre Slovensko, keďže Európska komisia navrhla, aby sa únia odstrihla od ruských energií.
Samozrejme, že to sledujeme. My Ukrajinci máme veľmi konkrétny zoznam ľudí, ktorí nám pomáhajú, a aj tých, ktorí robia opak. Máme v ňom aj slovenskú vládu a všetky tie vyjadrenia, ako Ukrajina vraj predlžuje vojnu a podobne. Ak je to len v rétorickej rovine, tak nás to hnevá, ale vieme s tým žiť, hoci tento nespravodlivý prístup nechápeme. Úprimne povedané, dúfam, že Európska komisia a Európska únia konečne nájdu nejaké riešenie, aby sa rozhodnutia prijímali kvalifikovanou väčšinou alebo niečím podobným. V skutočnosti nie je v poriadku, keď jeden či dva štáty môžu blokovať celú dvadsaťsedmičku. Myslím si však, že Maďarsko a Slovensko sa predsa len stále líšia v prístupe k Ukrajine. Budapešť sa takto správa dlhodobo. Postoj Slovenska sa zmenil po voľbách. Predtým ste mali vládu a prezidentku, ktorí podporovali Ukrajinu. Vieme, že na tom je slovenská spoločnosť rozdelená, a vážime si pomoc tých, ktorí veria, že nám treba pomáhať. V konečnom dôsledku to bude na Slovákoch, aby urobili rozhodnutia, ktoré budú v ich záujme. Len dúfam, že si vyberiete správnu cestu. Nie kvôli Ukrajincom, ale kvôli sebe.
