„Môj syn bol šťastné dieťa, ktoré chcelo žiť v pokoji, chodiť na tréningy, hrať futbal a bicyklovať sa. Vždy hovoril, že viac ako šampiónom sa chce stať inštruktorom, aby mohol učiť,“ zverila sa talianskemu denníku La Stampa Fidá Hamájelová z palestínskej obce Kafr Málik neďaleko mesta Ramalláh na Západnom brehu Jordánu.
Do očí sa jej tlačili slzy, keď opisovala nešťastie, ktoré pred týždňom postihlo jej rodinu. Ammar, jej 13-ročný syn, sa šiel s kamarátom bicyklovať. Keď sa ani po dvoch hodinách nevrátil a nezdvíhal mobil, zavolala do práce 45-ročnému manželovi Mutazovi.
Toho nahnevalo, že sa syn neozýva, a tak mu skúšal telefonovať aj on – raz, dvakrát, trikrát… Nevedel sa dovolať, až kým sa na druhom konci neozval hlas izraelského vojaka, ktorý mu v hebrejčine oznámil: „Váš syn bol zranený pri hlavnej ceste.“
Iba ďalší teroristi?
Čo sa vlastne stalo? Bolo asi 16. h, keď Ammara postrelila izraelská hliadka. Guľka ho zasiahla odzadu, prešla mu chrbtom a vyšla cez krk.
Vojaci chlapca zadržiavali ešte dve hodiny, kým palestínskym zdravotníkom dovolili, aby ho sanitkou odviezli do nemocnice v Ramalláhu, kde ho vyhlásili za mŕtveho.
Na druhý deň izraelská armáda oficiálne oznámila, že Ammar spolu s kamarátom hádzal po vojakoch kamene. Oboch označila za teroristov, za jeho smrť sa ani neospravedlnila.
Čítajte viac Smrť sa volá Levanduľa. Ako v Gaze zabíjala umelá inteligencia - s teroristami aj ženy a deti
Chlapcovi rodičia a jeho dvaja súrodenci takému zdôvodneniu neveria. Podľa nich bol Ammar slušný a disciplinovaný, od deviatich rokov športoval, bol členom juniorského futbalového tímu, dobre sa učil. Zrazu je z neho terorista?
„Vždy to tak bolo. Vždy nám odopierali slobodu, ale dnes sme ako zvieratá v klietkach. Platí to aj pre naše deti, ktorým hovoríme, aby sa radšej nehrali vonku, lebo nevieme, či sa ešte vrátia živé,“ posťažoval sa talianskym novinám Mutaz Hamájel.
To, čo sa prihodilo jeho synovi, nie je v tomto regióne ničím výnimočným. Na svojvôľu okupantov si tam už pomaly zvykli. Ammar je iba ďalšie meno v smutnej štatistike – 29. palestínske dieťa, ktoré len za tento rok zabili izraelskí vojaci na Západnom brehu Jordánu.
A špirála násilia sa krúti ďalej. Iba dva dni po chlapcovej smrti napadla Kafr Málik asi stočlenná skupina židovských osadníkov. Zaútočili na okraji obce, do jedného domu – hoci v ňom boli ľudia – hodili Molotovov kokteil a autá, ktoré pred ním stáli, podpálili.
Foto: Profimedia/Nasser Ishtayeh
Muži z obce okamžite pribehli na pomoc, snažili sa chrániť ženy a deti, potom však dorazili izraelskí vojaci a spustili paľbu – nie na útočníkov, ani do vzduchu pre výstrahu, ale na Palestínčanov, ktorí sa len bránili.
Troch zabili a piatich zatkli, no po niekoľkých hodinách ich prepustili. Ako neskôr vysvitlo, dôvodom útoku bola odveta.
Židovskí osadníci totiž na stenu podpáleného domu napísali, že išlo o pomstu za Nachmana a Masúda – dvoch zo štyroch Izraelčanov, ktorých pred dvoma rokmi zabili dvaja Palestínčania s prepojením na islamskú teroristickú organizáciu Hamas.
Útoky proti Arabom sú už v tejto oblasti bežné. Civilný poriadok síce zabezpečuje Palestínska národná samospráva, lenže za bezpečnosť zodpovedá izraelská armáda.
Palestínska polícia nemá preto v kraji nijaké právomoci a nemôže zasahovať. Izraelskí vojaci však násilné činy židovských osadníkov zámerne prehliadajú, pri konfliktoch sa stavajú na ich stranu a vinníkov netrestajú.
Čítajte viac Izrael proti OSN. Zostanú Palestínčania úplne bez pomoci?
Ignorovanie súdu
Odkedy sa v Palestíne opäť vyhrotilo násilie, izraelskí osadníci a vojaci na Západnom brehu Jordánu zabili podľa OSN vyše 940 Palestínčanov. Tamojšie úrady hovoria dokonca o 970 mŕtvych, asi 7 000 zranených a viac ako 17-tisíc zadržaných.
V posledných mesiacoch pritom židovský štát vojenské akcie ešte zintenzívnil, zničil celé komunity a tisíce Palestínčanov prinútil utiecť. Z údajov OSN vyplýva, že len do mája tohto roka došlo na tomto území až k 487 útokom židovských osadníkov.
Ako informoval izraelský denník Jediot Achronot, v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka to predstavuje nárast až o 30 percent. Izraelské jednotky navyše už celé týždne obliehajú utečenecké tábory na severe oblasti, najmä v Tulkareme a Dženíne. Ničia tam dôležitú infraštruktúru, dodávky vody a elektriny, palestínskym zdravotníkom bránia v prístupe k zraneným.
V oblasti sa nachádza približne sto židovských osád, ktoré sú z pohľadu medzinárodného práva nelegálne. Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v júli minulého roka rozhodol, že izraelská okupácia palestínskych území porušuje medzinárodné právo.
Tel Aviv je podľa neho povinný „okamžite zastaviť všetky osídľovacie aktivity, evakuovať osadníkov a nahradiť spôsobené škody“. Ako však už býva zvykom, Izrael si z medzinárodného práva ani zo súdu ťažkú hlavu nerobí – jeho rozhodnutia ignoruje.
Čítajte viac Izraelská armáda zostane vo vyľudnených táboroch na Západnom brehu ešte rok, vyhlásil minister Kac
„Židovský národ nie je okupantom vo vlastnej krajine ani v našom večnom hlavnom meste Jeruzalem, ani v krajine našich predkov v Judei a Samárii. Žiadne falošné rozhodnutie z Haagu neskreslí túto historickú pravdu,“ vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorého Medzinárodný trestný súd vlani obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Krajne pravicoví ministri jeho vlády Bezalel Smotrič a Itamar Ben Gvir dokonca vyzvali, aby izraelský štát veľké časti územia na Západnom brehu Jordánu anektoval.
Nelegálne osady
Namiesto toho, aby Netanjahuov kabinet zakladanie židovských osád zastavil a pokúsil sa osadníkov vrátiť späť, robí presný opak. Od svojho nástupu koncom decembra 2022 schválil založenie až 49 nových osád a legalizuje i tie, ktoré postavili bez povolenia vlády.
Naposledy ich takto v máji odobril 22. Podľa izraelskej mimovládnej organizácie Peace Now ide o najväčšie rozširovanie osád od mierových dohôd z Osla, ktoré zástupcovia židovského štátu a Palestíny podpísali v rokoch 1993 a 1995.
Čítajte viac Izraelská vláda schválila vznik nových osád na Západnom brehu Jordánu
Tel Aviv sa ani nesnaží zastierať, prečo vznik židovských osád na západnom brehu podporuje. Ako priznalo izraelské ministerstvo obrany, osady „posilnia strategickú kontrolu nad všetkými časťami Judey a Samárie“ a „zabránia vzniku palestínskeho štátu“.
„Teraz už prichádzajú každú noc a podpaľujú nám domy. Ako dlho takto ešte môžeme žiť, ak nás nikto neochráni? Nikto nič nerobí,“ priblížil denník La Stampa výčitky ľudí, ktoré nedávno odzneli na pohrebe troch mladých Palestínčanov zabitých okupantmi.
Izrael však ťaží z toho, že konflikt s Iránom znova odvrátil záujem sveta od toho, čo sa deje v Pásme Gazy aj na Západnom brehu Jordánu.
