„Zo strany Európskej únie rozhodne nebolo nič zorganizované. Myslím, že sme boli svedkami živelnej reakcie miestnych organizácií a obyčajných maďarských občanov, ktorých prišli podporiť ďalší ľudia zo zahraničia,“ povedal McGrath. Írsky člen únijnej exekutívy má na starosti portfólio demokracie, spravodlivosti, právneho štátu a tiež ochrany spotrebiteľa.
„Ľudia v uliciach Budapešti presadzovali právo na pokojné zhromažďovanie a tiež zdôrazňovali dôležitosť rovnosti,“ dodal s tým, že sloboda zhromažďovania je základným ľudským právom. „Bola to veľmi silná a viditeľná demonštrácia solidarity a podpory komunite LGBT+ v Budapešti,“ doplnil McGrath.
Orbán označil sobotňajší pochod hrdosti, na ktorom sa v Budapešti zúčastnil rekordný počet ľudí, za „hanebný a odporný“. Obvinil tiež Európsku úniu, že maďarským opozičným politikom nariadila túto akciu zorganizovať.
Čítajte aj Zruší Orbán voľby, ak ich prehrá? A čo spraví s EÚ neliberálna V4? Vysvetľuje odborníčka
Polícia na základe zákona schváleného parlamentom ovládaným Orbánovou stranou Fidesz akciu na podporu sexuálnych menšín zakázala, metropola vedená liberálnou opozíciou ju však usporiadala a sprievod sa stal protestom proti národnokonzervatívnej vláde. Dorazilo naň podľa odhadov až 200-tisíc ľudí, čo je rekordný počet.
Maďarsko je teraz jedinou krajinou únie, ktorá je v spore s Bruselom pre nedodržiavanie zásad právneho štátu. Takzvané konanie podľa článku 7 môže teoreticky skončiť odobratím hlasovacích práv Budapešti, na čo je však v určitom momente potrebná jednomyseľná zhoda ostatných krajín. Väčšina štátov EÚ vrátane Česka maďarský zákon namierený proti komunite LGBT+ kritizovala.
Pre porušovanie princípov právneho štátu má tiež Maďarsko obmedzený prístup k unijnému financovaniu. Niekoľko miliárd EUR z fondov EÚ už bolo uvoľnených, avšak ďalšie zostávajú zmrazené.
Kontroverzný zákon týkajúci sa ochrany detí teraz rieši aj úniový súd. Podľa generálnej advokátky Súdneho dvora EÚ Tamary Ćapetaovej Maďarsko porušilo úniové právo, keď zákonom z roku 2021 obmedzilo práva a slobody komunity LGBT+. „Položili sme maďarským úradom viacero otázok týkajúcich sa určitých aspektov zákona. Zameriavajú sa najmä na technológiu rozpoznávania tváre či obavy o súkromie. Čakáme na odpovede, ktoré následne vyhodnotíme a rozhodneme o ďalších krokoch,“ uviedol k tomu dnes McGrath.
Právnym názorom svojej generálnej advokátky sa únijný súd, ktorý o žalobe komisie ešte len bude rozhodovať, môže, ale tiež nemusí riadiť. Podľa eurokomisára čaká únijná exekutíva práve na konečný rozsudok, ktorý by mohol byť zverejnený neskôr v tomto roku.
Pravdepodobne už budúci týždeň v utorok však Európska komisia zverejní výročnú správu o stave právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách. Minuloročná správa, za ktorou stála ešte vtedajšia česká eurokomisárka Věra Jourová, zhodnotila, že práve v Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti.
Z tohtoročnej správy nechcel McGrath nič prezradiť s tým, že ide o citlivé informácie. „Správu dokončujeme, v posledných týždňoch sme s každým členským štátom zdieľali návrh ich kapitoly a vyzvali sme ich, aby sa k nemu vyjadrili,“ uviedol eurokomisár.
Jednou z možností, ktorú komisia má k tlaku na krajiny, ktoré právny štát nedodržiavajú, je využitie takzvaného mechanizmu krížového plnenia. Ten umožňuje zmraziť financovanie zo strany EÚ a pozastaviť niektoré platby, ak sú v ohrození unijné peniaze.
„Chcem, aby boli finančné prostriedky EÚ sprístupnené členským štátom, avšak tam, kde vidíme porušenie právneho štátu, máme podľa zmlúv povinnosť konať,“ vyhlásil Mcgrath. Európska komisia teraz pripravuje návrhy nového sedemročného rozpočtu EÚ od roku 2028, mali by byť zverejnené v polovici júla. „V kontexte budúceho viacročného finančného rámca teraz zvažujeme možné zmeny súvisiace s podmienenosťou a dodržiavaním právneho štátu,“ dodal eurokomisár.
Úniová exekutíva sa podľa neho zamýšľa nad skúsenosťami z posledných rokov a analyzuje ich. „V každom novom rozpočte dochádza k určitým zmenám a v kontexte nadchádzajúceho viacročného finančného rámca sa kladie dôraz na národné plány a národný rozpočtový rámec,“ povedal eurokomisár novinárom. „A myslíme si, že to poskytuje príležitosť na vybudovanie užšej väzby medzi dodržiavaním právneho štátu a prístupom k fondom EÚ,“ dodal s tým, že všetko však v konečnom dôsledku podlieha schváleniu členských štátov a Európskeho parlamentu.
Bližšie podrobnosti McGrath neprezradil. Dôležité však podľa neho je zabudovať do nového rozpočtu mechanizmus, ktorý „dosiahne pozitívne zmeny v jednotlivých členských štátoch“.
