„Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachovali spoločné využívanie jadrových zbraní s USA aj v nasledujúcich rokoch, ak nie desaťročiach,“ povedal Merz po stretnutí s luxemburským premiérom Lucom Friedenom v Berlíne.
Šéf nemeckej vlády vysvetlil, že prijal francúzsku ponuku na rokovanie o nukleárnej spolupráci. Zdôraznil však, že „k dnešnému dňu neexistujú žiadne ďalšie iniciatívy“ a ide podľa neho o debatu na veľmi dlhé obdobie, keďže musí byť zodpovedané veľké množstvo otázok.
Na rozdiel od Británie alebo Francúzska Nemecko nedisponuje vlastnými jadrovými zbraňami, ale na jeho území sa nachádzajú americké hlavice. Podľa televízie Deutche Welle sú na základni Büchel a celkovo ich je do 20. Ich prípadné použitie by musel schváliť americký prezident.
PA pripomína, že od opätovného nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu medzi európskymi členmi NATO vzrástli pochybnosti, či je možné sa aj naďalej spoliehať na americký jadrový dáždnik. Ideu nasadenia francúzskych jadrových zbraní v ostatných štátoch Európy v máji otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Čítajte viac Macron ponúka Európe jadrový dáždnik: Ruská hrozba existuje a týka sa nás
Dôvody, prečo Berlín nedisponuje vlastným jadrovým arzenálom, sú zakorenené v historických, právnych, ale aj politických skutočnostiach. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko demilitarizované a stratilo akúkoľvek možnosť budovať vlastný vojenský potenciál nezávisle.
Víťazné mocnosti, najmä Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz, si neželali, aby sa krajina, ktorá rozpútala dve svetové vojny, opäť militarizovala – nieto ešte získala jadrový arzenál.
V roku 1968 sa Nemecko pridalo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, v rámci ktorej sa ako tzv. „nejadrový štát“ zaviazalo, že nebude jadrové zbrane vyrábať, získavať ani vlastniť. Naopak, bezpečnosť Nemecka sa od studenej vojny opiera o už spomenutý americký jadrový dáždnik. Berlín sa tak podieľa na tzv. jadrovom zdieľaní v rámci NATO, ale nie je ich vlastníkom.
Zásadný faktor zohráva aj nemecká verejnosť a politická kultúra. V krajine panuje silný pacifizmus a odpor voči jadrovým zbraniam, ktorý je výsledkom historickej skúsenosti s vojnami, ale aj environmentálneho a mierového hnutia. Viaceré politické strany, najmä Zelení, dlhodobo žiadajú stiahnutie amerických jadrových hlavíc z nemeckého územia.
Čítajte viac Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov
Zároveň by prípadné jadrové zbrojenie Nemecka mohlo vážne narušiť bezpečnostnú rovnováhu v Európe. Vlastné jadrové zbrane Berlína by vyvolali obavy vo viacerých štátoch – najmä v Poľsku, či v Rusku – a spustili by lavínu reakcií. Berlín sa však dlhodobo usiluje pôsobiť ako stabilný, predvídateľný a zodpovedný partner v rámci EÚ a NATO, čo je v priamom rozpore s ideou získania jadrového arzenálu. Posledná reakcia nemeckého kancelára Merza v tejto súvislosti by tomu nasvedčovala.
Debata o vlastnom „jadrovom dáždniku“ sa však v Nemecku z času na čas objaví, naposledy v súvislosti s návratom Trumpa do Bieleho domu a jeho vyjadreniami na adresu členov NATO a oznámení o stiahnutí časti amerických vojsk z európskeho kontinentu.
Čítajte viac Americké atómovky v Európe zostanú, vojakov USA však bude menej
