1225. deň: USA prestali dodávať Ukrajine niektoré zbrane, obávajú sa o vlastné zásoby. Podľa Moskvy to pomôže rýchlejšie ukončiť vojnu

Čítajte viac 1224. deň: Rusi tvrdia, že ovládli celú Luhanskú oblasť. Ukrajinské drony zasiahli ruský vojenský závod pri Urale

22:55 Viac ako 850 migrantov, ktorí tento rok nelegálne prekročili hranicu Nemecka z Poľska prišlo na územie Európskej únie (EÚ) z Bieloruska, uviedlo poľské ministerstvo vnútra. Podľa rezortu sa síce tlak na poľsko-bieloruskej hranici znížil, prudko však vzrástol na hranici Bieloruska s Litvou a Lotyšskom, čo podnietilo nárast nelegálnych vstupov do Poľska. Varšava obviňuje Minsk, že chce nezákonnou migráciou „destabilizovať“ krajiny EÚ.

„Bieloruské orgány uľahčujú nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc EÚ s cieľom destabilizovať vnútornú situáciu v členských štátoch,“ uviedlo ministerstvo. Celkovo bolo tento rok z Poľska zaznamenaných viac ako 4 600 nelegálnych vstupov do Nemecka. Štyridsať percent prípadov sa týkalo štátnych príslušníkov Ukrajiny, ďalší boli z Afganistanu, Somálska a Sýrie. Poľský rezort vnútra aj týmito údajmi odôvodnil dočasné obnovenie hraničných kontrol s Nemeckom a Litvou v období od 7. júla do 5. augusta.

Na poľsko-nemeckej hranici bude počas kontrolného obdobia fungovať 50 priechodov a na poľsko-litovskej hranici 13 priechodov. Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že opatrenia pripravovala vláda už dlhší čas s cieľom znížiť nekontrolovanú migráciu. Hovorca nemeckého ministerstva vnútra uviedol, že poľské opatrenia nebudú mať „žiadne bezprostredné dôsledky“, a potvrdil, že spolupráca s poľskými úradmi bude pokračovať. (pap, tasr)

22:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom video posolstve v stredu uviedol, že vláda v Kyjeve si so Spojenými štátmi „vyjasňuje“ podrobnosti o poskytovanej vojenskej pomoci. Biely dom oznámil, že USA zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine pre obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš malé.

„Ukrajina a Spojené štáty si vyjasňujú všetky podrobnosti týkajúce sa dodávok vojenskej podpory vrátane komponentov protivzdušnej obrany,“ informoval prezident Ukrajiny. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha následne na sociálnej sieti X napísal, že Kyjev potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany a rakiet. Uviedol, že Ukrajina je pripravená si ich kúpiť, prípadne prenajať.

„Ukrajina aktívne pracuje na rozvoji vlastných kapacít, ale vzhľadom na rozsah ruského teroru potrebujeme podporu hneď teraz,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie. (tasr)

18:37 Ukrajinské zbrojárske spoločnosti by už čoskoro mohli začať vyrábať zbrane a muníciu na území Dánska. Oznámil to v stredu dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen počas tlačovej konferencie v Kodani, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Poulsen uviedol, že rokovania na túto tému momentálne prebiehajú s ukrajinskou vládou a očakáva, že výraznejší pokrok by mohol byť známy v priebehu septembra alebo októbra. Ako príklady zbrojárskej techniky, ktorá by sa mohla vyrábať v Dánsku, spomenul drony a rakety.

Zriadenie výroby v Dánsku by podľa ministra výrazne zvýšilo bezpečnosť ukrajinských firiem, ktoré sú na domácom území vystavené riziku ruských útokov. V prípade, že by Rusko zaútočilo na výrobné kapacity na území Dánska, vystavilo by sa riziku odvety zo strany Severoatlantickej aliancie (NATO).

Čítajte aj Dánky poputujú do kasární: budú musieť po 18-ke nastúpiť na vojnu, ak ich vyžrebujú

Poulsen upozornil, že realizácia tohto plánu si vyžaduje ďalšie politické rokovania. V súčasnosti totiž ukrajinská legislatíva neumožňuje premiestnenie zbrojárskej výroby do iných európskych krajín. Na uskutočnenie plánu by tak najprv muselo dôjsť k zmene tamojších zákonov.

Dánsky minister sa na túto tému vyjadril počas tlačovej konferencie venovanej dánskemu predsedníctvu v Rade Európskej únie, ktoré sa začalo v utorok. Hlavným mottom predsedníctva je „Silná Európa v meniacom sa svete“ a jeho prioritou budú najmä bezpečnostné otázky a konkurencieschopnosť EÚ.

18:29 Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič opäť obvinil prezidenta krajiny Zorana Milanoviča, že sa stavia na stranu Ruska. Vyhlásil, že nemá pochopenie pre jeho sympatie voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý už tri roky vedie vojnu na Ukrajine. Milanovič na utorňajšej tlačovej konferencii s prezidentom SR Petrom Pellegrinim uviedol, že „neexistuje žiadny dôvod prečo neviesť diskusie (s Ruskom)“. TASR o tom píše podľa agentúry HINA.

„Ktokoľvek, kto reprezentuje Chorvátsko, Chorvátov a chorvátsku politiku, by nemal mať pre Putina a Rusko ani štipku pochopenia alebo ospravedlnene,“ myslí si Plenkovič. „Máme tu niekoho, kto prakticky tri roky obhajoval pozíciu Kremľa viac ako pozíciu Chorvátska, Západu a ostatných,“ uviedol chorvátsky premiér.

Plenkovič zdôraznil, že pre ruskú agresiu voči Ukrajine stúpajú ceny plynu, elektriny a ropy. Pripomenul, že Rusko ilegálne anektovalo štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, spôsobilo utečenecké krízu a ničí ukrajinské mestá.

Čítajte viac Slovensko nie je Maďarsko, odkázal Pellegrini zo Záhrebu. Prezident potvrdil záujem o plyn z Krku, volal po dialógu s Ruskom

Pellegrini počas utorňajšej návštevy Chorvátska na tlačovej konferencii s Milanovičom vyzval lídrov EÚ, aby sa odhodlali na stretnutie s predstaviteľmi Ruskej federácie a začali rozvíjať dialóg o čo najskoršom ukončení vojny. V súčasnosti totiž podľa neho vyjednávanie o dočasnom pokoji zbraní závisí od rokovaní Spojených štátov s Ruskom. Chorvátsky prezident vysvetlil, že v rusko-ukrajinskom konflikte stojí na strane slabšieho, teda „na strane ukrajinského ľudu, nie ukrajinskej vlády.“

Prezident Milanovič otvorene kritizuje západnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu s tým, že Chorvátsko by sa nemalo stavať na žiadnu stranu a malo by sa držať bokom od globálnych sporov, hoci je členom NATO a EÚ. Plenkovič ho v minulosti označil za proruského a hrozbu pre medzinárodné postavenie krajiny.

**18:20 Umelá inteligencia Grok určila na základe verejne dostupných informácií najpravdepodobnejší rok úmrtia ruského prezidenta Vladimira Putina. Grok vo svojej odpovedi vychádzal najmä z dlhovekosti Putinových rodičov.

Čítajte viac Umelá inteligencia odhadla rok Putinovej smrti

17:09 Švajčiarsko čelí zvýšenej hrozbe špionáže, uvádza vo svojej výročnej správe švajčiarska spravodajská služba (FIS). Za najväčšiu hrozbu považuje Rusko a Čínu. Bezpečnostná situácia v krajine sa podľa správy rok od roka zhoršuje. Informuje o tom dnes agentúra AFP.

„Ako sídlo medzinárodných organizácií a centrum inovácií je Švajčiarsko v hľadáčiku zahraničných spravodajských služieb,“ uvádza sa v správe FIS. Zdôraznila pritom, že Rusko a Čína v dnešnom rozdelenom svete na rozdiel od ostatných štátov v krajine nesledujú len svoju diaspóru, ale aj ďalšie ciele.

V neutrálnom Švajčiarsku sa ruské a čínske tajné služby sústredia napríklad na federálne úrady, políciu, podnikateľov a medzinárodné organizácie, diplomatov, novinárov alebo vysoké školy a ďalšie výskumné organizácie, stoja v správe. V Ženeve sídli napríklad mnoho inštitúcií OSN.

„Globálna konfrontácia sa nás priamo dotýka. V súčasnosti identifikujeme 15 krízových zdrojov, takáto úroveň ohrozenia je bezprecedentná. Nie sme iba pozorovatelia, priamo sa nás to týka,“ uviedol riaditeľ FIS Christian Dussey.

Rusko a Čína podľa správy krajinu tiež využívajú na vedenie operácií proti západným štátom v rámci hybridnej vojny. „Zvyšuje sa riziko, že Švajčiarsko bude využité na prípravu alebo vykonanie únosov, sabotáží alebo útokov v zahraničí,“ uvádza sa v správe.

Spory medzi veľmocami robia podľa správy zo Švajčiarska tiež cieľ pri pokusoch obchádzať sankcie a šíriť zbrane hromadného ničenia. FIS uviedla, že Rusko, Irán a Severná Kórea sa cez Švajčiarsko snažia čoraz častejšie získať tovary a technológie, ktoré môžu použiť pre svoju armádu a jadrové programy.

16:29 Azerbajdžan a Rusko sa ocitli v ostrom diplomatickom konflikte, ktorý poukazuje na slabnúcu pozíciu Moskvy v strategickom regióne Kaukazu. Pre Azerbajdžan, ktorý sa dlhodobo snažil vyhýbať otvoreným sporom s Ruskom, ide o najvážnejšiu verejnú roztržku za posledné roky a možný zlom v jeho politike vyvažovania medzi Moskvou a Západom.

Napätie medzi krajinami vyvolala havária lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines pri kazašskom Aktau v decembri 2024, pri ktorej zahynulo 38 zo 67 ľudí na palube. Stroj smeroval do ruského Grozného a podľa viacerých správ ho zasiahla ruská protivzdušná obrana, ktorá sa snažila odraziť ukrajinský dronový útok. Prezident Ilham Alijev žiadal od Vladimira Putina ospravedlnenie, priznanie viny a potrestanie zodpovedných za „kriminálne“ zostrelenie lietadla. Putin však priznal len prítomnosť ruských obranných systémov v oblasti a ospravedlnil sa len za to, že „incident“ nastal v ruskom vzdušnom priestore.

Vzťahy sa ďalej zhoršili po zásahu ruskej polície proti etnickým Azerbajdžancom v Jekaterinburgu 27. júna, pri ktorom dvaja ľudia zomreli a šesť bolo zatknutých. Baku obvinilo ruské úrady z „mučenia“ a úmyselného zabitia. Moskva tvrdí, že jeden muž zomrel na infarkt a druhý prípad vyšetruje. Incident vyvolal v Azerbajdžane vlnu verejného rozhorčenia a obvinenia z „systematickej brutality“ voči Azerbajdžancom v Rusku.

O niekoľko dní neskôr azerbajdžanská polícia prepadla kanceláriu ruskej štátnej agentúry Sputnik v Baku a zadržala troch ruských novinárov, ktorí boli neskôr vzatí do väzby pre podozrenie z podvodu a prania špinavých peňazí. Ruské úrady označili zadržanie za „nezákonné“ a politicky motivované. V inom prípade boli v azerbajdžanských médiách zverejnené zábery zbitých Rusov počas súdneho pojednávania.

Obe krajiny si predvolali veľvyslancov a vymenili si ostré vyhlásenia. Rusko obvinilo Azerbajdžan z „úmyselného narúšania bilaterálnych vzťahov“ a „rastúcej nepriateľskosti“, Baku zrušilo všetky ruské kultúrne podujatia a štátna televízia AzTV odvysielala program prirovnávajúci Putina k Stalinovi.

Azerbajdžan tak testuje svoju dlhoročnú závislosť od Ruska a otvorene kritizuje Moskvu, čo je prejav rastúcej sebaistoty Baku na medzinárodnej scéne. Pre Rusko je tento spor ďalším dôkazom oslabovania jeho vplyvu v regióne, kde o vplyv súperia aj EÚ, Turecko a Čína. Napätie ešte zvýšil telefonát prezidenta Alijeva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý Kremeľ označil za „prilievanie oleja do ohňa“.

16:10 Ruské vojská prenikli do blízkosti Pokrovska a Kosťantynivky – dvoch miest, ktoré sú kľúčové pre zásobovacie trasy ukrajinskej armády na východe krajiny. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol ukrajinský vojenský činiteľ.

Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo sily a napriek veľkým stratám postúpilo vo vidieckych oblastiach Pokrovsku aj Kosťantynivky. Tieto mestá ležia na križovatkách ciest vedúcich k frontovej línii z väčších miest na území, ktoré má pod kontrolou Ukrajina.

Postup ruských síl na fronte sprevádza zintenzívnenie úderov bezpilotných lietadiel a rakiet na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Deje sa tak navyše v čase množiacich sa náznakov, že podpora Washingtonu ukrajinskému vojnovému úsiliu slabne.

Snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ neviedli k dosiahnutiu prímeria vo vojne, ktorú rozpútalo Rusko svojou plošnou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022.

Jedným z cieľov ruskej ofenzívy je obsadiť zvyšok Doneckej oblasti. Teraz sa pomocou malých útočných skupín, ľahkých vozidiel a bezpilotných lietadiel tlačí smerom k susednému regiónu, oznámil agentúre Reuters jeden z armádnych hovorcov Viktor Trehubov. Dochádza podľa neho k neustálym útokom s cieľom prelomiť hranice Dnepropetrovskej oblasti za každú cenu.

Okolo Pokrovska, ktorý sa ruské sily snaží dobyť od začiatku minulého roka, má teraz Rusko zhruba 111 000 vojakov, uviedol minulý týždeň vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. V oblasti sa podľa neho denne odohrajú desiatky bojových stretnutí.

Ukrajinský projekt DeepState, ktorý využíva otvorené zdroje na mapovanie frontovej línie, uviedol, že ruská armáda v júni obsadila 556 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. To je podľa neho najväčšia mesačná strata územia od novembra.

Ruské sily majú početnú prevahu a v máji prerušili hlavnú cestu spájajúcu Pokrovsk a Kosťantynivku, čím skomplikovali Ukrajincom presuny a zásobovanie. „Postup Ruska sa darí zadržiavať, ale prekročenie cesty Pokrovsk- Kosťantynivka je strategickou a logistickou prehrou,“ povedal Trehubov.

Ťažké straty zabránili ruským vojskám v postupe smerom ku Kosťantynivke cez Časiv Jar alebo od Pokrovsku. „Teraz sa pokúšajú (postupovať) ďalej od obývaných oblastí,“ povedal Trehubov.

DeepState tiež uviedol, že v júni postup ruských síl pri Pokrovsku a neďalekej Novopavplyvke predstavoval viac ako polovicu všetkých ruských ziskov na celej frontovej línii na Ukrajine.

Trehubov napriek tomu trvá na tom, že Pokrovsk a Kosťantynivka zostávajú logistickými uzlami ukrajinskej armády, a to napriek neúspechom a napriek aktivite dronov, ktoré znižujú účinnosť niektorých obranných opevnení. „(Drony) sťažujú logistiku obom stranám, ale neznemožňujú ju. Drony napokon nie sú nezraniteľné,“ dodal.

15:20 Česká vláda zaradila na národný sankčný zoznam ruského občana Olega Sergejeviča Osipova, ktorý je spolupracovníkom bývalého ruského prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva. V stredu po rokovaní vlády to oznámil český premiér Petr Fiala. Osipov sa v apríli vyhrážal smrťou bývalému českému hokejistovi Dominikovi Haškovi, čo je podľa Fialu aj ministra zahraničných vecí Jana Lipavského neprípustné. Do Česka má odteraz zakázaný vstup, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala zdôraznil, že Osipov svojím konaním aktívne podporuje činnosti, ktoré narúšajú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. „Na jar šíril vyhrážky smrťou voči českému občanovi Dominikovi Haškovi. Aj s ohľadom na tento fakt považujeme za zásadné zakázať mu vstup na územie ČR. Ak sa niekto vyhráža našim občanom smrťou, nesmie počítať s tým, že bude v ČR vítaný,“ povedal český premiér.

Šéf českej diplomacie poukázal na to, že Osipov je úzko spojený s aktivitami Dmitrija Medvedeva, ktorý na sankčnom zozname EÚ figuruje už niekoľko rokov. „Osipov pravidelne verklíkuje výroky svojho extrémistického šéfa… Šírené hrozby zodpovedajú aktuálnemu modusu operandi Kremľa pri snahe o likvidáciu kritikov jeho režimu, a to aj v zahraničí,“ povedal Lipavský s tým, že si nikto nemôže dovoľovať vyhrážať sa českým občanom.

Dodal, že Česko navrhne, aby bolo jeho meno zaradené aj na sankčný zoznam EÚ. ČR sa podľa slov Lipavského zaraďuje medzi mimoriadne aktívne krajiny z hľadiska sankčnej politiky a ďalšie návrhy pripravuje.

Hašek v apríli informoval o tom, že sa mu Medvedev vyhrážal vraždou. Ten ho prostredníctvom Osipova označil za rusofóba a duševne chorého človeka a odporučil mu, aby opatrnejšie prechádzal cez cestu, nepil pivo na nepreverených miestach a pravidelne navštevoval psychiatra.

15:10 Americká vojenská podpora pre Ukrajinu sa opäť scvrkla. Mocný (najmocnejší?) muž Pentagonu Elbridge Colby zavelil, že Kyjev nedostane niektoré sľúbené zbrane. Prečo Kyjev nedostane to, čo potrebuje, hoci minimálne časť vojenského vybavenia je už vraj zaplatená a je v skladoch v Poľsku?

Čítajte viac Zlyháva ruská ofenzíva alebo bude horšie? USA nedodajú Ukrajine sľúbené zbrane

14:19 Ukrajinský výsadkár Andrij zo 79. výsadkovej brigády strávil viac než rok v ruskom zajatí, kde čelil mučeniu, hladu a trvalým fyzickým aj psychickým následkom. Domov sa vrátil v máji 2025 vďaka výmene zajatcov. V prvom rozhovore po prepustení opísal, čo zažil.

Čítajte viac Na brucho mu vypálili „Sláva Rusku“. Ukrajinský výsadkár opísal mučenie v ruskom zajatí

14:02 Ukrajinské ministerstvo obrany nebolo v predstihu informované o znížení dodávok amerických zbraní a munície na Ukrajinu. Ukrajinský rezort súčasne zdôraznil, že ukončenie ruskej invázie si vyžaduje stálu podporu, informovala agentúra AFP.

„Ukrajina nedostala žiadne oficiálne oznámenie o pozastavení alebo revízii harmonogramov dodávok dohodnutej obrannej pomoci,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Zdôraznilo v ňom, že cesta k ukončeniu vojny vedie „cez konzistentný a spoločný tlak na agresora, ako aj cez pokračujúcu podporu Ukrajiny.“

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu na pokyn šéfa rezortu Andrija Sybihu v súvislosti so vzniknutou situáciou predvolalo chargé d'affaires veľvyslanectva USA na Ukrajine Johna Ginkela.

13:38 Skupina ruských prieskumníkov prenikla do dediny Dačne, ale bola zničená. Tvrdenia o ruskom dobytí dediny nezodpovedajú skutočnosti, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruské štátne médiá a provojnoví blogeri tvrdili, že ruské sily ovládli Dačne (rus. Dačnoje) ako prvá obec v Dnepropetrovskej oblasti, čo si všimla aj agentúra Reuters. O dobytí dediny, ktorá leží pri administratívnej hranici s Doneckou oblasťou, prevažne dobytou Rusmi, oficiálne neinformovala ani Moskva, ani ukrajinské zdroje.

„Pred niekoľkými dňami sa jednej z malých prieskumných skupín nepriateľa podarilo preniknúť za hranice osady Dačne na územie Dnepropetrovskej oblasti. Okupantom sa podarilo vyfotiť sa s ruskou vlajkou, ale to bolo posledné, čo urobili. Ukrajinskí vojaci okupantov zlikvidovali,“ uviedol generálny štáb. „Pri jednom z nasledujúcich útokov mali dvaja ruskí vojaci väčšie šťastie: Zostali nažive. Zajala ich brigáda námornej pechoty, čím doplnili fond pre výmenu zajatcov,“ dodal štáb.

Tvrdenia ruskej propagandy o dobytí predmostí v Dnepropetrovskej oblasti preto nezodpovedajú realite. Dačne zostáva pod kontrolou ukrajinských obranných síl, zdôraznilo velenie ukrajinskej armády. Pripustilo, že Rusi sa ďalej snažia preniknúť do Dnepropetrovskej oblasti, ale ukrajinské jednotky naďalej odrážajú nápor okupantov.

13:15 O telefonát so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom požiadal francúzsky prezident Emmanuel Macron, uviedol v stredu Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Lídri spolu telefonovali v utorok prvýkrát po takmer troch rokoch, píše Reuters.

Prezidenti spolu hovorili naposledy v septembri 2022, viac ako pol roka po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Utorňajší telefonát podľa Elyzejského paláca trval viac ako dve hodiny, čo potvrdil aj Kremeľ. Okrem vojny na Ukrajine hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte.

Francúzsky prezident v rozhovore podľa svojej kancelárie zdôraznil podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o trvalom urovnaní konfliktu. Vo vyhlásení Elyzejského paláca sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Macron podľa denníka Le Parisien v posledných mesiacoch niekoľkokrát zopakoval, že s Ruskom opäť nadviaže kontakt, keď to bude považovať za prospešné. Francúzsky diplomatický zdroj podľa agentúry Reuters uviedol, že Macron pred telefonátom s Putinom a aj po ňom hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby ho o rozhovore informoval. Macron o rozhovore s Putinom vraj referoval tiež americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Okrem vojny na Ukrajine sa francúzsky a ruský prezident venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní. Macron navyše zdôraznil, že je potrebné, aby Irán plne spolupracoval s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

13:02 Kremeľ privítal krok Spojených štátov amerických smerujúci k pozastaveniu dodávok niektorých zbraní na Ukrajinu. Podľa Moskvy zmenšenie toku zbraní do Kyjeva pomôže rýchlejšie ukončiť konflikt. „V každom prípade, čím menej zbraní sa dodá na Ukrajinu, tým bližšie je koniec špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku agentúry AFP.

Peskov sa pred novinármi vyjadril, že „pokiaľ vieme, dôvodom tohto rozhodnutia boli prázdne sklady, nedostatok zbraní v skladoch.“

12:18 Ukrajinské ministerstvo zahraničia si dnes predvolalo druhého najvyššie postaveného diplomata na veľvyslanectve Spojených štátov v Kyjeve. Varovalo, že oznámené pozastavenie amerických zbrojných dodávok Ukrajine povzbudí Rusko, informovala agentúra AFP. Kremeľ rozhodnutie Washingtonu privítal.

Biely dom v utorok potvrdil informácie serveru Politico, že americké ministerstvo obrany zastavilo skôr sľúbené dodávky niektorých striel protivzdušnej obrany a ďalšej presnej munície na Ukrajinu z obáv, že sa zásoby amerických zbraní príliš zmenšili. Podľa hovorkyne Bieleho domu Anny Kellyovej dali USA prednosť svojim záujmom.

„John Ginkel bol pozvaný na ukrajinské ministerstvo zahraničia (…) Ukrajinská strana zdôraznila, že akékoľvek otáľanie alebo prieťahy v podpore obranyschopnosti Ukrajiny by iba povzbudili agresora k pokračovaniu vojny,“ uviedla ukrajinská diplomacia.

11:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron po telefonickom rozhovore s ruským vodcom Vladimirom Putinom zavolal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Uviedol to informovaný zdroj pre ukrajinského verejnoprávneho vysielateľa Suspiľne, informuje web Ukrajinská pravda.

Francúzsky prezident informoval svojho ukrajinského kolegu o detailoch telefonátu s Putinom. Podľa zdroja vysielateľa Suspiľne bol rozhovor medzi Macronom a Zelenským konštruktívny.

Macron, ktorý s Putinom hovoril prvýkrát od septembra 2022, podľa Elyzejského paláca vyzval ruského vodcu, aby sa „čo najskôr“ dohodol na prímerí na Ukrajine. Podľa vyhlásenia Kremľa Putin Macronovi povedal, že „ukrajinský konflikt je priamym dôsledkom politiky západných štátov“. Podľa Putina západné štáty „dlhé roky ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska“ a „vytvorili na Ukrajine protiruské predmostie“. Kremeľ uviedol, že podľa ruského vodcu akákoľvek mierová dohoda by mala „byť založená na nových územných realitách“.

Čítajte viac Macron prvýkrát po takmer troch rokoch telefonoval s Putinom. Hovorili o Ukrajine i Blízkom východe

10:50 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v utorok oznámila, že preveruje správy o možnom útoku dronmi v blízkosti Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. MAAE na svojej internetovej stránke uviedla, že pri spomínanom útoku boli poškodené vozidlá nachádzajúce sa neďaleko tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

K údajnému útoku šiestimi dronmi došlo podľa operátorov elektrárne v piatok. Incident sa odohral približne 600 metrov od najbližšieho zo šiestich reaktorov Záporožskej elektrárne, tvrdí MAAE.

Tím MAAE podľa vyhlásenia šéfa agentúry Rafaela Grossiho v pondelok navštívil oblasť v blízkosti miesta útoku a našiel tam spálenú trávu a inú obhorenú vegetáciu. Členovia tímu tiež videli – z diaľky – poškodené vozidlo, avšak rozsah škôd nedokázali odhadnúť. Z diaľky nespozorovali ani žiadne pozostatky dronov.

„Ak sa táto správa potvrdí, predstavovalo by to úplne neakceptovateľný útok v blízkosti obrovskej jadrovej elektrárne. Ktokoľvek stojí za takýmto útokom, zahráva sa s ohňom. Okamžite to musí skončiť,“ uviedol Grossi.

Šéf MAAE zároveň varoval, že v blízkosti jadrovej elektrárne lieta príliš veľa dronov, ktoré môžu predstavovať ohrozenie jadrovej bezpečnosti.

10:08 V Kyjeve sa v utorok konali medzivládne konzultácie medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Stretli sa tam predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín, uviedlo vo vyhlásení ukrajinské veľvyslanectvo v SR.

Čítajte viac Slovensko rokovalo v Kyjeve: Ukrajina označila Blanárove slová za neprijateľné, Bratislava dodá špecializovanú techniku

9:35 Najmenej o jednom zabitom civilistovi a niekoľkých ranených v dôsledku útokov ruských dronov a ostreľovania informujú ukrajinské úrady. Protivzdušná obrana zneškodnila 79 zo 114 dronov, ktoré Rusko vyslalo počas noci proti Ukrajine, spolu so štyrmi raketami S-300, uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení piatich ukrajinských dronov nad Kurskou a Rostovskou oblasťou a anektovaným Krymom. Ukrajinské drony ešte v pondelok zapálili rafinériu v ruskej Saratovskej oblasti, zásobujúcej ruské vojská, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Najmenej jeden človek prišiel o život a ďalší bol zranený pri nálete ruských dronov na dedinu Borivske pri Kupjansku na severovýchode Ukrajiny, uviedol šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Päť pacientov a pacientok a tri zdravotné sestry podľa regionálnych úradov utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní nemocnice v Chersone na juhovýchode krajiny. Ďalší traja ľudia boli zranení pri nálete dronov na mesto Antonivka, vzdialené asi desať kilometrov od Chersonu. Pri útoku ruského dronu na Nikopol boli dnes ráno zranení štyria ľudia, uviedol šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

7:45 Ruská armáda pri havárii prišla už o tretiu stíhačku v tomto roku. Ako informuje web Ukrajinská pravda, podľa ruských telegramových kanálov lietadlo havarovalo v lese približne desať kilometrov od vojenského letiska Savaslejka.

Dvaja piloti na palube lietadla sa podľa správ bezpečne katapultovali. Na zemi neboli žiadne obete ani škody. Samotné lietadlo bolo zničené a hasiči v súčasnosti hasia požiar.

Ruské ministerstvo obrany haváriu stroja Su-34 potvrdilo. Uviedlo, že sa stala v Nižnonovgorodskej oblasti počas plánovaného cvičného letu.

7:30 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 110 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 022 090, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, tri obrnené bojové vozidlá pechoty a 40 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 985 tankov, 22 931 obrnených bojových vozidiel pechoty a 29 794 delostreleckých systémov.

6:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok informoval, že telefonoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a vyjadril mu podporu v spore medzi Baku a Moskvou. Ruské orgány cez víkend v Jekaterinburgu zadržali miestneho predstaviteľa azerbajdžanskej diaspóry v Rusku Šahina Šiklinského a podnikateľa Jusifa Chalilova.

„Hovoril som s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a poďakoval som mu za podporu Ukrajiny, nášho ľudu a našej územnej celistvosti. Vyjadril som mu tiež jednoznačnú podporu v situácii, keď Rusko brutálne prenasleduje azerbajdžanských občanov a ohrozuje Azerbajdžanskú republiku,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti X. Alijevovi tiež vyjadril sústrasť po úmrtí dvoch Azerbajdžancov po policajnom zásahu v Rusku.

Čítajte viac Macron prvýkrát po takmer troch rokoch telefonoval s Putinom. Hovorili o Ukrajine i Blízkom východe

Dvaja azerbajdžanskí občania zomreli cez víkend po raziách ruskej polície v rámci vyšetrovania série vrážd z rokov 2001 až 2011. Rusko tvrdí, že jeden zomrel na infarkt a smrť druhého vyšetrujú. Podľa Baku ich ruskí policajti dobili na smrť.

Čítajte viac Taktika ako u teroristov. Rusko verbuje mladých Ukrajincov, aby páchali samovražedné útoky

Azerbajdžanské ministerstvo kultúry v reakcii zrušilo všetky spoločné kultúrne podujatia naplánované s ruskými štátnymi a súkromnými inštitúciami. Azerbajdžanské úrady tiež prehľadali kanceláriu ruskej agentúry Sputnik, kde zadržali troch ruských novinárov.

Ruské orgány v raziách proti Azerbajdžancom pokračovali aj v utorok a v Jekaterinburgu zadržali Šiklinského, predsedu kultúrnej organizácie Azerbajdžan-Ural. Príčiny zadržania nie sú známe. Podľa portálu Azernews v meste Voronež zadržali Chalilova, ktorý je majiteľom miestneho trhoviska.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sa zhoršili, keď Azerbajdžan obvinil Rusko zo zostrelenia civilného lietadla protilietadlovou raketou v decembri minulého roka. Pri incidente zahynulo 38 ľudí. Ruský prezident Vladimir Putin sa za nešťastie ospravedlnil, vinu však priznať odmietol.

Čítajte viac Arménsko zmarilo pokus o prevrat, tvrdí premiér Pašinjan. Plánovať ho mal arcibiskup

5:35 Zastavenie niektorých zbrojných dodávok na Ukrajinu vrátane striel protivzdušnej obrany zodpovedá tomu, že prednosť dostali záujmy Spojených štátov. Vyhlásila to hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová, informovala v noci na stredu agentúra AP.

Portál Politico predtým s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že americké ministerstvo obrany ukončilo predtým sľúbené dodávky niektorých striel protivzdušnej obrany a ďalšej presnej munície na Ukrajinu z obáv, že sa zásoby amerických zbraní príliš znížili. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

„Toto rozhodnutie bolo urobené, aby s ohľadom na revíziu ministerstva obrany o našej vojenskej podpore a asistencii iným krajinám po celom svete dostali prednosť americké záujmy,“ povedala Kellyová. „Sila ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nespochybnená – len sa opýtajte Iránu,“ dodala. Spojené štáty sa v júni pridali k Izraelu a jeho vzdušným úderom proti iránskym jadrovým zariadeniam.

Muníciu, ktorej dodanie Ukrajine teraz USA pozastavili, pôvodne sľúbila vláda predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena. Terajší postup tak podľa AP odráža nové postoje súčasného prezidenta Donalda Trumpa.

Rozhodnutiu, za ktorým je podľa Politico námestník amerického ministra obrany Elbridge Colby, predchádzala revízia počtu zbraní a munície v amerických vojenských skladoch. Ministerstvo pri kontrole zistilo, že zásoby delostreleckej munície, protileteckých striel a presnej munície klesajú, poznamenal portál.

Portál Politico tiež uviedol, že pôvodné rozhodnutie zbraňovej dodávky zastaviť padlo na začiatku júna, účinnosť ale nadobúda až teraz v čase, keď Ukrajina čelí najväčším ruským vzdušným úderom rakiet a dronov.