V Pásme Gazy, kde pri izraelských úderoch podľa úradov riadených Hamásom zahynulo za uplynulý deň ďalších 139 ľudí, Trumpovo oznámenie vzbudilo nádej, napísala agentúra Reuters.
„Moji zástupcovia dnes mali dlhé a prínosné stretnutie s Izraelčanmi o Gaze,“ napísal Trump o utorkovom rokovaní svojej sociálnej siete Truth Social. „Izrael súhlasil s nevyhnutnými podmienkami na dokončenie 60-dňového prímeria, počas tohto času budeme so všetkými stranami pracovať na ukončení vojny,“ uviedol Trump. Vo svojom príspevku ocenil prácu Kataru a Egypta a poznamenal, že tieto krajiny predložia konečný návrh.
„Pre dobro Blízkeho východu dúfam, že túto dohodu Hamas prijme, pretože to lepšie nebude – bude to len horšie,“ dodal Trump. Záver svojej výzvy k Hamasu napísal prezident USA veľkými písmenami.
Z reakcie Hamasu, ktorý zdôraznil svoju požiadavku na ukončenie vojny a stiahnutie izraelských síl z pásma, však nie je jasné, či posledná ponuka môže viesť k skutočnému prerušeniu bojov, píše AP. Zástupca hnutia Táhir Nunu agentúre povedal, že Hamas je „pripravený prijať akúkoľvek iniciatívu, ktorá zjavne povedie k úplnému ukončeniu vojny“.
Čítajte viac Ako robí Izrael z palestínskych detí teroristov. Na Západnom brehu Jordánu zúri násilie a pomsta
Neskôr Hamas v krátkom oficiálnom vyhlásení uviedol, že najnovší návrh dostal od sprostredkovateľov a vedie s nimi rozhovory s cieľom „preklenúť rozdiely“, vrátiť sa k rokovaciemu stolu a pokúsiť sa dosiahnuť dohodu o prímerí.
Doteraz nie je jasné, či najnovší návrh rieši kľúčové body, na ktorých doteraz nepanovala zhoda, poznamenal server Axios. Hamas už skôr požadoval, aby USA garantovali, že 60-dňové prímerie povedie k trvalému ukončeniu vojny. Dal tiež najavo, že je ochotný prepustiť zvyšných rukojemníkov výmenou za koniec konfliktu a stiahnutie izraelskej armády z pásma. Izrael naopak požiadavky Hamasu odmieta s tým, že na koniec vojny pristúpi, ak sa Hamas vzdá, odzbrojí a presunie do exilu, čo však odmieta hnutie.
Trump v posledných dňoch zvýšil tlak aj na izraelskú vládu, aby uzavrela dohodu, ktorá by vojnu ukončila. Trumpovmu príspevku predchádzalo niekoľkohodinové rokovanie medzi jeho splnomocnencom pre Blízky východ Stevom Witkoffom a izraelským ministrom pre strategické záležitosti Ronom Dermerom, ktorý je zároveň poradcom Netanjahua. S ním sa Trump stretne v Bielom dome budúci pondelok.
Netanjahu dnes vo svojom prvom verejnom komentári po Trumpovom oznámení však vyzval na likvidáciu Hamasu. "Nebude žiadny Hamas. Nebude Hamastan. K tomu sa nevrátime. Je koniec, "povedal Netanjahu na stretnutí organizovanom prevádzkovateľom Transizraelského ropovodu.
Medzi Gazanmi Trumpovo oznámenie podľa Reuters vzbudilo nádej na aspoň dočasné zlepšenie ich situácie. „Dúfam, že to tentoraz vyjde, aj keby to malo byť na dva mesiace, zachránilo by to tisíce životov,“ povedal Reuters v telefonickom rozhovore muž menom Kamál, ktorý žije v Gaze.
„Všetci dúfajú, že tentoraz to vyjde, už nie je priestor na ďalšie zlyhanie, každý ďalší deň nás stoja životy,“ povedal podnikateľ Támir Buraj. „Zažívame najťažšie dni. Ľudia chcú koniec vojny, koniec hladu a koniec ponižovania,“ dodal.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili okolo 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Teraz je v pásme podľa agentúry AP stále približne 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Netanjahu čelí rastúcemu tlaku verejnosti, aby uzavrel dohodu o trvalom prímerí, ktorá by ukončila skoro dva roky trvajúcu vojnu. Krajne pravicoví členovia jeho koalície sú ale proti, poznamenal Reuters. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar dnes na X uviedol, že väčšina koalície by podporila dohodu, ktorá by zabezpečila prepustenie zvyšných rukojemníkov. „Ak je šanca, nesmieme ju premárniť,“ uviedol.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa aktuálnej bilancie tamojšieho ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamasom zabitých už vyše 57 000 Palestínčanov, väčšinou civilistov. Za posledných 24 hodín nemocnice podľa týchto údajov, ktoré nemožno nezávisle overiť, prijali 139 mŕtvych a 487 zranených. Vojna tiež vyhnala drvivú väčšinu z 2,3 milióna obyvateľov z domovov, veľkú časť husto obývaného územia porovnala so zemou a spôsobila hlbokú humanitárnu krízu.
