Prípravy podľa dvoch nemenovaných zdrojov zaznamenali americké tajné služby v nešpecifikovanom čase po prvom raketovom útoku Izraela na Irán z 13. júna. Míny v prielive neumiestnili, no nie je tiež jasné, či ich z lodí vyložili.
Čítajte viac Vojna s Iránom sa dotkne aj našich peňaženiek. Vodiči môžu zažiť cenový šok, koľko si priplatíte na benzínke?
Informácia naznačuje, že Teherán to mohol myslieť vážne s hrozbou uzavretia jednej z najrušnejších námorných trás na svete. Cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu a jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.
Iránsky parlament podľa správ podporil zablokovanie prielivu 22. júna, krátko po americkom bombardovaní troch kľúčových nukleárnych závodov islamskej republiky v snahe ochromiť jej jadrový program. Konečné rozhodnutie ale bolo na Najvyššej rade pre národnú bezpečnosť, uviedli vtedy štátne médiá. Irán sa už v minulosti viackrát blokádou Hormuzského prielivu vyhrážal, nikdy však takýto krok neurobil.
Čítajte viac Polnočné kladivo udrelo, v Teheráne preto volajú po zablokovaní hlavnej trasy čierneho zlata. Dokázali by to Iránci a komu by uškodili?
Podľa zdrojov Reuters americká vláda nevylučuje možnosť, že nakladanie mín bolo len lesťou. Iránci mohli míny pripravovať, aby Washington presvedčili o vážnosti svojich hrozieb, hoci uzavrieť prieliv nemali v úmysle. Iránska armáda mohla eventuálne robiť prípravy pre prípad, že lídri krajiny vydajú príslušný pokyn.
