Vojak bol v Donbase ťažko zranený granátom. „Moja prvá myšlienka bola, že som prišiel o nohy. Siahol som si na ne… Boli tam, ale necítil som ich,“ spomína Andrij. Po strate vedomia ho ruskí vojaci vytiahli z úkrytu a odniesli za frontovú líniu. „Stále som ich prosil, aby ma dorazili. Ale neurobili to.“
Prvým miestom, kam ho odviezli, bola pivnica. So zaviazanými očami a zviazanými rukami dostal hneď na úvod tri údery do hlavy plastovou fľašou naplnenou vodou. Nasledovalo mučenie elektrickým prúdom do otvorených rán počas výsluchu. „Keď zistili, z akej jednotky som, rozčúlilo ich to ešte viac.“ Mučenie trvalo celé hodiny, od polnoci do úsvitu.
Čítajte viac Ukrajina stále dokáže vyhrať vojnu proti Rusku. No nie tým spôsobom, aký si väčšina predstavuje
Ráno, stále so zaviazanými očami, ho položili na operačný stôl. Po operácii a dvoch dňoch na oddelení intenzívnej starostlivosti ležal pod dozorom v nemocnici. „Prišla sestra a povedala: ‚Neboj sa, keď sa vrátiš domov, môžeš si to zakryť tetovaním.‘ Netušil som, o čom hovorí.“ Keď sa po pár dňoch pozrel na brucho, zistil, že mu chirurg vypálil do kože nápis „Sláva Rusku“. „Urobil to chirurg, ktorý ma operoval. Použil na to kauterizačný nástroj.“ Keď sa Andrij sťažoval, stráže mu pichali prsty do rán.
Dva mesiace bol pripútaný na lôžko, cítil sa príliš slabý na akýkoľvek pohyb. Keď začal opäť chodiť, privolali nadriadených, ktorí ho opäť mučili. Bili ho po ušiach, hlave, používali paralyzér a elektrické šoky aplikovali priamo do rany na nohe.
Čítajte viac Ruská ekonomika na vojnových steroidoch. Čo drží Putina nad vodou?
Po minimálnom zotavení ho previezli do väzenskej kolónie v okupovanom meste Čysťakove v Doneckej oblasti. Tam sa väzni po príchode stretávajú s brutálnym „uvítaním“ – bitím, útokmi paralyzérom a psychickým ponižovaním. Andrij, stále ťažko zranený, sa najhoršiemu vyhol, no iní vojaci boli surovo zbití. „Za mnou išiel chlapík s ťažkými zraneniami nôh, ledva kráčal. Pretože nemohol bežať, zmlátili ho obuškami a zrazili na zem priamo na asfalte.“
