Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 226 dní
- Kde stúpi noha ruského vojaka…Pripravuje sa Putin na nekonečnú vojnu?
- Zelenskyj chce obísť neochotu USA ďalej dodávať zbrane Kyjevu
- Zásah do srdca ruského velenia: Ukrajinci zabili jedného z najvyššie postavených dôstojníkov, padol na vlastnej pôde
- Zelenskyj zavolá Trumpovi k pozastaveniu dodávok zbraní
- Európa spúšťa nový projekt vývoja tankov
- Ukrajina mení pravidlá leteckej obrany: akustické senzory zničili flotilu dronov, sú efektívnejšie než radary. NATO má záujem
- Rusi otvorili nový front: tvrdia, že obsadili pohraničnú dedinu Milove
- Bartovský: Rusi už vedia, ako bojovať, teraz len čakajú na šancu. NATO môže o pár rokov čeliť oveľa tvrdšiemu súperovi

19:10 Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoril so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ide o šiesty verejne známy rozhovor medzi lídrami USA a Ruska od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu.

18:54 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval Čínu, aby využila svoj vplyv na Rusko a donútila ho k rokovaniam o mieri na Ukrajine. Povedal to na tlačovej konferencii po stretnutí s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Iem. Peking by mohol podľa Wadephula zohrávať konštruktívnu úlohu aj v rokovaniach s Iránom. Čínsky minister povedal, že na medzinárodnom poli Peking vždy stavia na diplomatické rokovania.
Nemecko a Európska únia podľa Wadephula vsádza na „veľký vplyv Číny na Rusko“ a želali by si, aby Peking prispel k rýchlemu ukončeniu vojny na Ukrajine. Ukrajina je podľa nemeckého ministra, ktorý tento týždeň navštívil Kyjev a Odesu, pripravená na rokovanie o mieri, k rokovaciemu stolu ale musí zasadnúť aj Rusko.
Wadephul tiež zdôraznil, že je dôležité, aby sa do Ruska nedostával tovar dvojakého použitia, teda taký tovar, ktorý môže mať popri civilnom potenciálne aj vojenské využitie. Povedal, že by sa nemal do Ruska dostávať ani cez Čínu. Čínsky minister zahraničných vecí Wang zdôraznil, že Čína nedodáva žiadne z bojujúcich strán smrtiace zbrane, a dodal, že tovar dvojitého využitia, naopak, podľa niektorých správ do Ruska prichádza zo Západu.
16:56 Slovensko a Ukrajina pokračujú v konštruktívnom dialógu zameranom na rozvoj humanitárnej pomoci, otázky energetickej bezpečnosti, ako aj podporu mierového riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine.

15:52 Ruský prezident Vladimir Putin podľa ruských médií uviedol, že by mal mať ešte dnes telefonický rozhovor so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Biely dom avizoval telefonát na 16.00 h SELČ
Pôjde o šiesty verejne známy rozhovor medzi oboma lídrami od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu, napísala agentúra Reuters.
Telefonát dala do súvislosti s doteraz bezvýsledným Trumpovým úsilím dosiahnuť prímerie na Ukrajine, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Obaja prezidenti spolu naposledy hovorili 14. júna, keď sa sústredili hlavne na Irán.
„Dnes budem hovoriť s prezidentom USA,“ vyhlásil Putin podľa štátnej tlačovej agentúry TASS. „Určite mu navrhnem, aby využil tento materiál na americkom trhu,“ dodal počas prehliadky výstavy o ruských firmách, nazvanej Silné nápady pre nové časy.
15:40 Ruská armáda vo štvrtok oznámila, že obsadila dedinu Milove na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti. Otvorila tak nový front na spoločnej hranici. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„V dôsledku rozhodných akcií bola oslobodená dedina Melovoje v Charkovskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany, pričom použilo ruský názov obce a termín ‚oslobodenie‘, ktorým opisuje dobytie územia v susednej zemi.
Ukrajinská armáda predtým na štvrtkovom brífingu uviedla, že Moskva sa opakovane pokúšala prekročiť hranicu pri Milove, ale jej jednotky jej postup „vytrvalo zadržiavali“. K tvrdeniu Ruska sa ukrajinské ozbrojené sily bezprostredne nevyjadrili.
Spomenutá dedina leží na úseku hranice, ktorý sa ruským jednotkám nepodarilo prekročiť od začiatku svojej ofenzívy v roku 2022. Pred konfliktom v nej žilo niekoľko stoviek ľudí.
15:37 Európska únia musí navýšiť podporu Ukrajine, uviedla dnes dánska premiérka Mette Frederiksenová. Podľa nej nie je vidieť žiadny náznak toho, že by ruský prezident Vladimir Putin usiloval o mier. Frederiksenová spomenula najmä ďalšie sankcie proti Rusku aj úplný zákaz dovozu ruského plynu do Európy. Ocenila, že do Aarhusu dnes dorazil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Bez jeho prítomnosti by naša európska rodina nebola kompletná,“ uviedla dánska premiérka.
Dánska premiérka sa na tlačovej konferencii vyjadrila aj k pozastaveniu dodávok niektorých kľúčových zbraní zo strany USA Kyjevu. „Ak sa Spojené štáty rozhodnú neposkytnúť Ukrajine to, čo je potrebné, bude to vážna komplikácia pre Ukrajinu, EÚ a NATO,“ povedala Frederiksenová.
Dánska premiérka zdôraznila, že vojna na Ukrajine nie je len o Ukrajine, ale o budúcnosti celej Európy. „Dúfame, že transatlantické partnerstvo stále vytrvá. A ak nastanú v pomoci nejaké medzery, musíme ich vyplniť,“ dodala Frederiksenová, ktorej krajina teraz Európskej únii predsedá.
15:00 Ukrajinské ozbrojené sily začali využívať akustické technológie na obranu proti bezpilotným lietadlám a raketám, pričom vďaka nim dokázali zlikvidovať až 80 zo 84 útočiacich dronov počas jedného útoku.

14:15 Odesu zasiahla ruská raketa Iskander vybavená hlavicou s kazetovou muníciou. Zabila dvoch ľudí a ďalších troch zranila, uviedol dnes podľa médií šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Pri najnovšom ruskom útoku bola poškodená infraštruktúra prístavného mesta na juhu Ukrajiny, nad ktorým sa podľa očitých svedkov vznášal hustý dym. Úrady už ráno informovali o zásahu obytného domu, v ktorom utrpelo zranenia šesť ľudí, vrátane šesťročného chlapca a deväťročného dievčaťa. Dvaja ľudia prišli o život a 11 ďalších bolo zranených pri ruskom útoku na Poltavu, ležiacu asi 350 kilometrov východne od Kyjeva, oznámil šéf oblastnej správy Volodymyr Kohut.
14:11 Jedenásť uväznených kritikov režimu ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvalo svetových lídrov v otvorenom liste, aby sa pri uzavretí mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou zasadili o hromadné prepustenie politických väzňov a uväznených Ukrajincov v Rusku. Celkovo by podľa nich malo ísť o približne 10-tisíc ľudí, napísala agentúra Reuters, ktorá list uväznených disidentov zverejnila.
V liste sa tvrdí, že okrem vojnových zajatcov sú v Rusku zadržiavané aj tisíce ukrajinských civilistov, ktorí prevažne zohrávajú úlohu „rukojemníkov“ na okupovaných ukrajinských územiach.
Priame rusko-ukrajinské rozhovory, vedené v máji a v júni v Istanbule, nijako nepostúpili k uzavretiu prímeria a nastoleniu mieru, napriek sľubom amerického prezidenta Donalda Trumpa, že vojnu ukončia, ale obe strany sa aspoň dohodli na výmenách zajatcov.
„Vyzývame obe strany, aby okamžite vykonali výmenu vojnových zajatcov a civilistov podľa vzorca ‚všetci za všetkých‘, vrátane ukrajinských civilných rukojemníkov,“ uvádza sa v liste.
Medzi signatármi je aj 63-ročný Alexej Gorinov, ktorý sa v roku 2022 stal po ruskej invázii prvým odsúdeným a uväzneným Rusom podľa novoprijatých zákonov postihujúcich šírenie „falošných informácií“ o ozbrojených silách; za „nepravdivé“ V Rusku považujú všetky informácie, ktoré sú v rozpore s oficiálnou verziou Moskvy.
Najmladšou signatárkou listu je devätnásťročná Darja Kozyrevová, ktorá bola v apríli odsúdená na dva roky a osem mesiacov väzenia za použitie graffiti a poézie z 19. storočia na protest proti vojne.
„Je nás najmenej 10-tisíc – ruských politických väzňov a ukrajinských civilných rukojemníkov. Všetci sme potrestaní za jednu vec – za zaujatie občianskeho postoja, "napísali. Moskva sa k počtu väzňov nevyjadrila. Vyzvali tiež na "okamžité a bezpodmienečné prepustenie chorých politických väzňov, ktorí zomierajú v ruských väzniciach“. Výzvu podporil nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov.
13:22 Americký prezident Donald Trump bude v piatok telefonicky hovoriť so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, informoval denník Financial Times (FT). Rokovať spolu budú podľa neho o pozastavení niektorých kľúčových dodávok zbraní Kyjevu. Ukrajinský prezident podľa FT bude tiež chcieť hovoriť o možných budúcich amerických zbrojných dodávkach Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii.
Biely dom v utorok potvrdil informácie serveru Politico, že americké ministerstvo obrany zastavilo skôr sľúbené dodávky niektorých striel protivzdušnej obrany a ďalšej presnej munície na Ukrajinu z obáv, že sa zásoby amerických zbraní príliš zmenšili. Podľa zástupkyne hovorkyne Bieleho domu Anny Kellyovej dali USA prednosť svojim záujmom.
13:11 Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že Dánsko počas svojho polročného predsedníctva v Rade Európskej únie urobí všetko pre to, aby podporilo vstup Ukrajiny do EÚ. Vyjadrila sa tak, keď privítala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý pricestoval do dánskeho mesta Aarhus. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Ukrajina patrí do Európskej únie. Je to v záujme Dánska aj Európy. Dánske predsedníctvo EÚ preto urobí všetko pre to, aby pomohlo Ukrajine na ceste k členstvu v EÚ,“ povedala Frederiksenová.
Zelenskyj pricestoval do Dánska, kde sa má stretnúť okrem Frederiksenovej aj so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom Európskej rady Antóniom Costom. Tí sú na návšteve tejto severskej krajiny práve pri príležitosti prevzatia polročného predsedníctva v Rade EÚ.
Frederiksenová vyhlásila, že je nutné posilniť Ukrajinu a oslabiť Rusko. „To prvé dosiahneme zvýšením vojenskej podpory…To druhé dosiahneme sankciami. Musíme zvýšiť tlak na Rusko,“ dodala dánska premiérka.
12:25 Ruský generálmajor Michail Gudkov, zástupca veliteľa ruského námorníctva a zároveň veliteľ brigády bojujúcej proti Ukrajine, bol zabitý v Kurskej oblasti Ruskej federácie. Informoval o tom vo štvrtok Oleg Kožemjako, gubernátor ruskej Ďalekovýchodnej oblasti.

12:05 V stredu 2. júla, drony ukrajinskej Bezpečnostnej služby (SBU) úspešne zasiahli sklady munície ruskej armády v obci Velyke Orikhove neďaleko Charcyska v Doneckej oblasti, informovala Ukrajinská tajná služba. Podľa nej od 22. hodiny bolo v skladoch počuť výbuchy, po ktorých nasledovala silná sekundárna detonácia munície a požiar.
Bezpečnostná služba zdôraznila, že Charcysk sa nachádza neďaleko dočasne okupovaných miest Makijivka a Doneck a má strategický význam, pretože ho Rusi využívajú ako záložnú základňu. Nepriateľ tam umiestnil veliteľské stanovištia, logistické centrá a sklady munície. Všetky tieto objekty sú legitímnymi vojenskými cieľmi.
„SBU pokračuje v systematickej práci na oslabovaní zázemia ruskej armády. Každá takáto špeciálna operácia znižuje útočný potenciál nepriateľa. Letná sezóna ‘bavlny’ od SBU je v plnom prúde,“ uvádza sa vo vyhlásení.
11:22 České ministerstvo obrany nakúpi od spoločnosti Eldis zo skupiny Czechoslovak Group 24 kolesových obrnených vozidiel Titus za viac než štyri miliardy korún (takmer 165 miliónov eur) bez DPH. Podľa rezortu sú v porovnaní s predchádzajúcou verziou upravené a vybavené aj na základe skúseností z vojny na Ukrajine. Ministerstvo to uviedlo vo štvrtok v tlačovej správe, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Česká armáda vozidlá Titus používa od roku 2019, keď ich ministerstvo nakúpilo 62. Aktuálne kupuje 22 kusov v plnej veliteľsko-štábnej verzii a ďalšie dva v základnej výbave bez telekomunikačných systémov, ktoré budú slúžiť na výcvik vodičov. Zmluvu vo štvrtok podpísal riaditeľ sekcie vyzbrojovania a akvizícií ministerstva obrany Lubor Koudelka a generálny riaditeľ spoločnosti Eldis Pardubice Aleš Jedlička. Ministerstvo podotklo, že nákup týchto vozidiel je súčasťou koncepcie Armády ČR do roku 2035.

11:10 Rusko by mohlo byť schopné sa za čas o niečo viac ako päť rokov dostať z hľadiska vyzbrojenia, personálnej naplnenosti a pripravenosti na boj na úroveň, na ktorej bolo pred začiatkom vojny na Ukrajine.

10:50 Najmenej dvaja ľudia prišli o život a 11 ďalších bolo zranených pri ruskom útoku na Poltavu, ležiacu asi 350 kilometrov východne od Kyjeva, oznámil šéf oblastnej správy Volodymyr Kohut. Na mieste podľa neho vypukol požiar. Na Poltavu podľa skorších správ dnes ráno útočili ruské drony. Šesť ľudí, vrátane sedemročného chlapca a deväťročného dievčaťa, utrpelo zranenia pri zásahu viacpodlažného obytného domu v Odese na juhu Ukrajiny, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Kiper a záchranári.
9:27 Lipecká oblasť v Rusku sa v noci stala terčom útoku bezpilotných lietadiel. Zasiahnutý bol závod „Energia“, ktorý okrem iného vyrába batérie pre drony, píše agentúra UNIAN.
Gubernátor oblasti Igor Artamonov uviedol, že „na parkovisku jedného z podnikov v meste Jelec vypukol po páde dronu požiar“. Podľa jeho slov nedošlo k obetiam ani zraneniam a zamestnanci najbližších dielní boli evakuovaní. Nespresnil názov podniku, no podľa telegramového kanála Astra, ktorý sa odvoláva na miestnych obyvateľov, išlo o závod PAO „Energia“.
Telegramové kanály zároveň zverejnili video požiaru v areáli závodu po zásahu dronom. Podľa Astry zábery od svedkov ukazujú, že jeden z dronov dopadol na asfalt v blízkosti závodu a v samotnom areáli vypukol požiar. Astra vykonala geolokáciu záberov a potvrdila, že ide o územie závodu „Energia“ a jeho hlavnú budovu.
9:15 Ruský nočný útok na ukrajinské mesto Odesa spôsobil zranenia piatim ľuďom vrátane dvoch detí vo veku sedem a deväť rokov, oznámil vo štvrtok ráno gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Ruské ministerstvo obrany medzitým hlásilo zostrelenie 69 ukrajinských dronov, prevažne nad Belgorodskou oblasť. Úlomky jedného zo zničených dronov pripravili o život staršiu ženu a zranili ďalších dvoch ľudí v ruskej Lipeckej oblasti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Na Ukrajinu od stredajšieho večera útočilo celkovo 52 dronov typu Šáhid iránskej výroby a iných bezpilotných lietadiel. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť 40 z nich, uviedli ukrajinské vzdušné sily na platforme Telegram.
Ruský útok na Odesu poškodil deväťposchodovú obytnú budovu, podľa Kipera bolo úplne zničených šesť bytov a ďalších 36 čiastočne poškodených. Požiar vypukol medzi 7. a 9. poschodím. Záchranári z budovy evakuovali 50 ľudí, desať z nich pomocou špeciálnej techniky. Dve deti – sedemročného chlapca a deväťročné dievča – hospitalizovali po nadýchaní sa splodín. Ďalším trom zraneným dospelým osobám poskytli lekársku pomoc na mieste.
Rozsah útoku nebol podľa agentúry Reuters bezprostredne známy. Rusko sa k útoku bezprostredne nevyjadrilo.
Znepriatelené strany popierajú, že by sa počas vojny, ktorú Rusko začalo napadnutím Ukrajiny pred viac než troma rokmi, zameriavali na civilistov. V konflikte však zahynuli tisíce civilistov, z ktorých drvivá väčšina boli Ukrajinci, píše Reuters.
V Rusku zničila protivzdušná obrana 69 bezpilotných lietadiel vypustených v noci Ukrajinou, uviedlo ministerstvo obrany. Podľa neho bolo 27 dronov zostrelených nad Belgorodskou oblasťou, 22 nad Voronežskou, desať nad Lipeckou, osem nad Kurskou oblasťou a zvyšné dva nad okupovaným Krymským polostrovom. Moskva informuje len o zničených dronoch, nie o o tom, koľko ich Kyjev vypálil.
9:07 Pentagon potvrdil, že niektoré dodávky americkej vojenskej pomoci Ukrajine boli pozastavené v rámci prebiehajúcej revízie zahraničnej pomoci. Ako referuje web Kyiv Independent, hovorca ministerstva obrany Sean Parnell uviedol, že „táto revízia schopností sa vykonáva s cieľom zabezpečiť, aby americká vojenská pomoc zodpovedala našim obranným prioritám“. Podľa neho ide o „zdravý a pragmatický krok“ na vytvorenie rámca pre hodnotenie, čo a kam odchádza.
Biely dom už skôr potvrdil pozastavenie zásielok s odvolaním sa na širšie prehodnotenie amerických vojenských zásob. Podľa médií sa zadržiavajú okrem iného dve desiatky rakiet Patriot, viac ako dve desiatky systémov Stinger, presná delostrelecká munícia, rakety Hellfire, drony a viac ako 90 rakiet AIM pre stíhačky F-16.
Od januárového nástupu Donalda Trumpa do funkcie prezidenta neboli schválené nové balíky vojenskej pomoci, čo vyvoláva obavy medzi spojencami Ukrajiny. „Naším cieľom je presadzovať prezidentovu agendu ‚America First‘ a zabezpečiť mier prostredníctvom sily,“ povedal Parnell na tlačovej konferencii. Pentagon nebude poskytovať informácie o časovom harmonograme, množstve ani type munície určenej pre Ukrajinu.
Rozhodnutie pozastaviť pomoc kritizovala skupina amerických zákonodarcov z radov republikánov aj demokratov. „Musíme budovať vlastnú obrannú infraštruktúru a zároveň poskytovať potrebnú pomoc spojencom, ktorí bránia svoju slobodu pred brutálnymi diktátormi. Nerobiť oboje je neprijateľné,“ uviedol republikán Brian Fitzpatrick. Demokratický senátor Richard Blumenthal označil pozastavenie pomoci za „klamlivé a možno aj neúprimné“.
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Mark Rutte vyjadril pochopenie pre potrebu USA chrániť vlastné záujmy, no zdôraznil, že Ukrajina „v krátkodobom horizonte nemôže byť bez všetkej podpory, ktorú môže dostať“. Podľa denníka The Washington Post sa časť vojenskej pomoci už nachádza v Poľsku a je pripravená na odoslanie na Ukrajinu.
7:40 Sedemdesiatročná žena zomrela a ďalší dvaja ľudia boli zranení v západoruskej Lipeckej oblasti po tom, ako na nich spadli trosky zo zničeného ukrajinského bezpilotného lietadla. Ukrajina, ktorá štvrtým rokom čelí ruskej vojenskej agresii, sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.
„Signály o padajúcich troskách prichádzajú z rôznych oblastí. Záchranné služby a pohotovostné agentúry pracujú v posilnenom režime,“ citoval Reuters gubernátora Lipeckej oblasti Igora Artamonova. V priemyselnej zóne v Jelci tiež vypukol požiar, ktorý si však nevyžiadal žiadne obete, dodala agentúra AFP.
Rozsah útoku, pri ktorom Rusko podľa Reuters zostrelilo 69 ukrajinských dronov, ani celkové škody neboli bezprostredne známe. Naopak ruské útoky na deväťposchodovú budovu v ukrajinskej Odese zranili štyroch ľudí, citovala AFP tamojšie záchranné zložky.
Ukrajina podnikla niekoľko náletov na Lipeckú oblasť, kde sa nachádza letecká základňa a kde sa predovšetkým cvičia ruské vzdušné a kozmické sily. Kyjev tiež útočí na letecké základne, aby znížil schopnosť Moskvy používať svoje vojnové lietadlá k úderom na ciele na Ukrajine.
Ukrajinská armáda v auguste uviedla, že zasiahla letisko v Lipecku, poškodila zásoby navádzaných bômb a spôsobila množstvo výbuchov.
7:30 Nakoľko Kyjev venuje pozornosť postoju vlády Roberta Fica, ktorá momentálne blokuje 18. balík sankcií Európskej únie proti Rusku? „Samozrejme, že to sledujeme. My Ukrajinci máme veľmi konkrétny zoznam ľudí, ktorí nám pomáhajú, a aj tých, ktorí robia opak,“ odpovedal pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, expert na medzinárodné vzťahy z Odeskej národnej univerzity I. I. Mečnikova.

6:00 Ukrajina neuspela v získavaní ďalších zbraní od USA. Preto plánuje nový prístup: požiadať Washington, aby umožnil Európe nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu, uviedlo podľa portálu Politico šesť ľudí oboznámených s touto žiadosťou.
O novom prístupe sa diskutovalo približne v rovnakom čase, ako sa Trumpova administratíva rozhodla zastaviť niektoré dodávky vojenskej pomoci, ktoré už boli Kyjevu pridelené administratívou prezidenta Joea Bidena, vrátane protivzdušných obranných systémov Patriot. Najvyšších ukrajinských predstaviteľov to prekvapilo. Prichádza to tiež v čase, keď Európa sľubuje zvýšiť výdavky na obranu a hľadá kreatívne spôsoby, ako to dosiahnuť.
Niekoľko európskych vlád skúma plány na nákup zbraní vyrobených v USA zo svojich obranných rozpočtov a ich transfer na Ukrajinu, uvádza portál Politico. Takto minuté peniaze by sa započítali do nového čísla obranných výdavkov NATO. Tieto transfery by museli mať súhlas vlády USA, o čom sa rokuje, uviedla jedna osoba oboznámená s plánmi. Keďže neprichádza žiadna ďalšia pomoc od USA a Rusko je uprostred letnej vojenskej ofenzívy zameranej na severovýchodné mesto Sumy, kde sa Kremeľ už zmocnil sa kľúčových ložísk nerastov, Zelenskyj bol nútený zmeniť svoj prístup k získavaniu nových zbraní. „Nemáme na výber,“ povedal ukrajinský predstaviteľ.

Jedným z potenciálnych problémov sú obmedzenia, ktoré USA zvyčajne ukladajú spojencom používajúcim americké zbrane. Počas Bidenovej administratívy sa to týkalo napríklad britských rakiet Storm Shadow do Kyjeva, pretože obsahovali americké súčiastky. Súčasťou rokovaní bude aj táto otázka, uviedol ukrajinský predstaviteľ.
Európske krajiny majú obmedzené možnosti dodať Kyjevu kľúčové zbrane, najmä protivzdušnú obranu, keďže Rusko v nedeľu bombardovalo ukrajinskú oblohu 477 dronmi a 60 raketami.
„Vzhľadom na to, že niektoré typy zbraní, ktoré sú pre nás kriticky dôležité, nevyrába nikto v demokratickom svete okrem USA, sme spolu s našimi európskymi partnermi pripravení ich kúpiť,“ povedal jeden z ukrajinských predstaviteľov.
5:55 Sedemdesiatročná žena zomrela a ďalší dvaja ľudia boli zranení v západoruskej Lipeckej oblasti po tom, ako na nich spadli trosky zo zničeného ukrajinského bezpilotného lietadla. Napísala to vo štvrtok agentúra Reuters.
"Signály o padajúcich troskách prichádzajú z rôznych oblastí. Záchranné služby a pohotovostné agentúry pracujú v posilnenom režime, "citovala agentúra gubernátora Lipeckej oblasti Igora Artamonova.
Rozsah útoku ani celkové škody neboli bezprostredne známe. Ukrajina, ktorá štvrtým rokom čelí ruskej vojenskej agresii, sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila, uviedol Reuters.
Ukrajina podnikla niekoľko náletov na Lipeckú oblasť, kde sa nachádza letecká základňa a kde sa predovšetkým cvičia ruské vzdušné a kozmické sily. Kyjev tiež útočí na letecké základne, aby znížil schopnosť Moskvy používať svoje vojnové lietadlá k úderom na ciele na Ukrajine.
Ukrajinská armáda v auguste uviedla, že zasiahla letisko v Lipecku, poškodila zásoby navádzaných bômb a spôsobila množstvo výbuchov.