Päť ľudí zomrelo v okolí distribučných centier spojených s Humanitárnou nadáciou pre Gazu (GHF), ďalších 40 zahynulo pri čakaní na kamióny s humanitárnou pomocou v rôznych častiach Pásma Gazy, napísala AP s odvolaním sa na miestne úrady.
Izraelské vzdušné údery zabili v stredu večer a v noci na dnes desiatky ľudí. Medzi nimi bolo okrem iného 15 ľudí, ktorí sa ukrývali v škole slúžiacej ako útočisko pre vysídlených Palestínčanov v meste Gaza. Ďalších 15 ľudí zabil útok na stanové mesto Mavásí, kde žijú Palestínčania, ktorí museli kvôli bojom opustiť svoje domovy.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International dnes vydala správu, v ktorej obvinila Izrael a GHF z toho, že sa snažia o vyhladovanie obyvateľov Pásma Gazy a ich správanie znovu označila za genocídu. Izrael takéto obvinenia dlhodobo odmieta a vysoký počet civilných obetí vojny pripisuje teroristickému hnutiu Hamas s tým, že si z obyvateľov Pásma Gazy robí „ľudské štíty“ a pôsobí v husto osídlených oblastiach. Izrael v reakcii na správu Amnesty International organizáciu obvinil, že sa s Hamasom spojila.
V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Teraz je v pásme podľa agentúry AP stále približne 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Počet Palestínčanov zabitých od začiatku vojny v Pásme Gazy prekročil podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze 57-tisíc. Úrad spravuje Hamas, v rezorte však pôsobia zdravotnícki odborníci, ktorí vedú a zverejňujú podrobné záznamy o obetiach, napísala už skôr agentúra AP. V minulých konfliktoch sa tieto bilancie viac-menej zhodovali s tými od nezávislých odborníkov, hoci Izrael údaje spochybňoval, dodala agentúra. Viac ako 90 percent z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy bolo počas konfliktu vysídlených, často aj opakovane. Vojna zároveň spôsobila hlbokú humanitárnu krízu a uvrhla státisíce ľudí na prah hladomoru.