Všetko pre šéfa Kremľa
Menej zbraní znamená zhoršenú pozíciu Ukrajincov na fronte a rovnako aj pri obrane civilných cieľov, na ktoré okupanti stále útočia. A narušený sankčný režim pomáha ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi financovať vojnu.
Biely dom už potvrdil informácie, s ktorými ako prvý prišiel portál Politico. Pentagon zastavil časť dodávok zbraní, ktoré sľúbil Kyjevu. Zdôvodňuje to tým, že Američania samotní nemajú v skladoch dostatok rakiet, striel do protivzdušnej obrany či delostreleckých granátov, ktoré mali byť určené Ukrajine.
„Ruské rakety zničia ukrajinské mestá, ak Kyjev nebude môcť používať systémy Patriot,“ povedal pre agentúru AFP Mychajlo Samus, riaditeľ think-tanku New Geopolitics Research Network.
Moskvu tento vývoj viditeľne potešil. „Čím menej zbraní sa dodáva na Ukrajinu, tým bližšie je koniec vojny,“ poznamenal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil všetko, o čo ho Trump požiadal. Podpísal zmluvu o nerastných surovinách a súhlasil s bezpodmienečným prímerím, ale USA aj tak prerušili už financované dodávky zbraní. Ukrajinské mestá tak zostali bez obrany pred ruskými raketovými útokmi. Je to ponaučenie pre všetkých,“ reagoval na rozhodnutie Pentagonu na sociálnej sieti Twitter (X) Yaroslav Trofimov, hlavný zahraničnopolitický reportér denníka Wall Street Journal.
Do diskusie o pozastavení dodávok vojenského materiálu sa zapojil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ten sa za posledné týždne usiloval urobiť všetko pre to, aby si Trumpa naklonil. A hoci Rutte čelil kritike, že sa až príliš vtiera do priazne prezidenta USA, minulotýždňový summit Severoatlantickej aliancie sa konal v pokojnej atmosfére a vládca Oválnej pracovne nijako nenarušil dohodnutý scenár.
Šéf NATO však teraz v rozhovore pre televíziu Fox News vyslal Spojeným štátom aspoň jemne kritický odkaz.
Čítajte viac Zlyháva ruská ofenzíva alebo bude horšie? USA nedodajú Ukrajine sľúbené zbrane
„Chápem, že USA sa musia starať o svoje zásoby, ale zároveň musíme mať určitú flexibilitu. Čo sa v krátkodobom horizonte týka Ukrajiny, tá sa nezaobíde bez všetkej podpory, ktorú môže získať. To platí pre muníciu a systémy protivzdušnej obrany. Je to aj v záujme Spojených štátov, aby Ukrajina neprehrala vojnu,“ zdôraznil Rutte.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí Washington od začiatku veľkej ruskej invázie vo februári 2022 poskytol Kyjevu bezpečnostnú pomoc v hodnote približne 100 miliárd dolárov. Jednou z možností, ako by Ukrajina mohla dostať ďalšie zbrane z USA, je, že ich kúpi. Respektíve, že by ich zaplatili jej európski spojenci.
Hoci by Trump podľa niektorých vyjadrení mohol byť takému obchodu naklonený, je pravdepodobné, že Američania by na vojenské systémy poskytnuté Kyjevu uvalili reštrikcie, ktoré by sa týkali ich používania. Podobne ako to v minulosti urobila vláda Joea Bidena.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Trump 0, Biden 170 za mesiac
Okrem zbraní je problémom aj to, že Trumpov prístup narúša protiruský sankčný režim. A to môže mať vplyv aj na opatrenia prijaté Európskou úniou. Tá minulý týždeň súhlasila s predĺžením platnosti doteraz prijatých sankcií namierených proti Putinovmu režimu. No 18. balík opatrení zatiaľ neprešiel, pretože ho blokujú Slovensko a Maďarsko.
Na americkej strane to však vyzerá ešte oveľa horšie. Biely dom sa očividne sankciami ani vôbec nezaoberá. „Odkedy sa prezident Trump v januári vrátil do úradu, Spojené štáty v súvislosti s rozsiahlou inváziou na Ukrajinu neuvalili na Rusko žiadne nové reštrikcie. V niektorých prípadoch vláda obmedzenia zmiernila. A ako tvrdia analytici, bez nových sankcií strácajú existujúce opatrenia účinnosť,“ napísal v analýze denník New York Times.
Podľa obchodných záznamov to vytvára priestor pre nové fiktívne spoločnosti, ktoré môžu do Ruska posielať peniaze a materiál vrátane počítačových čipov a vojenského vybavenia. New York Times len v Číne a Hongkongu identifikoval vyše 130 firiem, ktoré inzerujú okamžitý predaj počítačových čipov Ruska. Na žiadnu z týchto spoločností nie sú uvalené sankcie.
To, čo robí Trump, je v ostrom protiklade s postupom jeho predchodcu. „Bidenova vláda v rokoch 2022 až 2024 uvalila mesačne priemerne viac ako 170 nových sankcií na subjekty prepojené s Ruskom. Týkali sa ropných produktov, zbraní, technológií či bánk,“ pripomenul New York Times.
„Trumpov prístup k ekonomickým veciam spočíva vo vyvíjaní tlaku, v získavaní vplyvu a v snahe dosiahnuť čo najlepšiu dohodu. Z nejakého dôvodu nechce mať na Rusko žiadny vplyv,“ povedal pre denník Edward Fishman z Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite.
Čítajte viac Americký generál vysvetlil, ako by mohol vyzerať útok Ruska na NATO
Čo teda americký prezident sleduje? Je to premyslená stratégia jeho vlády? Teda, že potichu obmedzí financovanie a vojenskú podporu pre Ukrajinu v presvedčení, že Kyjev to bude vnímať ako signál, že sa nakoniec musí vzdať.
"Naozaj to vyzerá tak, že Trump to robí zámerne. A áno, Rusko je veľmi šťastné. Snaží sa ničiť ukrajinské mestá, útočí na civilistov a chce obmedziť schopnosti Kyjeva bojovať. Trump to Rusom uľahčuje tým, že Ukrajine nedodáva zbrane. Pravda však je aj to, že robí to, čo hovoril pred voľbami. Myslím si, že ľudia do Trumpa vkladali veľa falošných nádejí, lebo verili, že keď nastúpi do Bieleho domu, bude sa správať inak ako v kampani. Ale nie je to tak. Robí to, čo avizoval, nemá rád Ukrajinu a má veľmi rád Putina. To je Trumpova základná pozícia,“ vysvetlil pre Pravdu Phillips O’Brien, profesor strategických štúdií na University of St Andrews v Škótsku.