Lesný požiar v oblasti Gohrischheide na hranici medzi spolkovými krajinami Sasko a Brandenbursko sa zhoršoval v dôsledku silnejúceho vetra a terénu kontaminovaného nevybuchnutou muníciou, ktorý komplikoval hasenie. Požiar totiž vypukol ešte v utorok na území bývalého vojenského cvičiska. Podľa tamojších predstaviteľov je rozsah tohto požiaru aktuálne nejasný. Podľa hasičov, ktorí sa nachádzajú priamo v teréne, sa odhaduje, že plamene pokrývajú plochu s rozlohou 1000 hektárov.
Hasiaca operácia je extrémne nebezpečná a komplikovaná, keďže munícia zakopaná v zemi detonuje. Hasiči preto nemôžu priamo bojovať s plameňmi, ale musia zostať v bezpečnej vzdialenosti 1000 metrov. Počet zasahujúceho personálu sa zvýšil na 500, dodáva DPA.
Núdzový stav v dôsledku lesného požiaru vyhlásili pre okresy Zeithain a Wülknitz, ako aj pre mesto Gröditz.
Lesný požiar ohrozoval aj biotop vzácnych zvierat a rastlín. Utz Hempfling, prezident krajinského lesníckeho úradu, poznamenal, že Gohrischheide je štvrtou najväčšou prírodnou rezerváciou v Sasku.
Plamene sa šírili aj na juhu spolkovej krajiny Durínsko v oblasti Saalfelder Höhe, kde taktiež vyhlásili núdzový stav. Tento požiar je v Durínsku považovaný za bezprecedentný za uplynulé tri desaťročia – ide o najrozsiahlejší lesný požiar zaznamenaný v tejto spolkovej krajine od roku 1993.
Vietor silnel a menil smer, čo komplikovalo hasenie a môže spôsobiť opätovné roznietenie plameňov. Na mieste bolo celkovo 420 hasičov a záchranárov.
Požiare sužujú aj ďalšie oblasti východného Nemecka, dodáva DPA. Oheň blízko mesta Jüterbog v Brandenbursku sa podarilo dostať pod kontrolu. Plamene spálili dovedna 165 hektárov.
Lesné požiare sa rozhoreli aj v Bavorsku. Najväčší lesný požiar, údajne v regióne Horné Falcko, zasiahol plochu približne 14.000 štvorcových metrov (1,4 hektára), uviedla miestna okresná správa.
Požiare sužujú Krétu aj Turecko
Pre rozsiahle požiare na juhu Grécka a v západnom Turecku museli tamojšie úrady evakuovať stovky ľudí. V tureckej provincii Izmir si lesné požiare vo štvrtok vyžiadali dve obete, informovala v noci na piatok agentúra AFP.
Na Kréte vypukol požiar v stredu večer, a to v blízkosti letoviska Ierapetra na juhovýchode ostrova. Podľa predsedu regionálneho združenia hotelierov Jorgosa Tzarakisa evakuovali približne 3000 turistov a 2000 miestnych obyvateľov, väčšinu z nich v noci. Turistov previezli najmä na sever ostrova.
Podľa viceprefekta Jannisa Andrulakisa nariadili úrady evakuácie aj pre to, že hasičské lietadlá počas noci nemohli zasahovať. Hasenie komplikoval aj silný vietor: jeho nárazy dosahovali až deviaty stupeň Beaufortovej stupnice. Zásah záchranných zložiek na Kréte sťažuje aj neprístupný terén.
Ďalší požiar vypukol vo štvrtok popoludní asi 30 kilometrov východne od Atén pri prístavnom meste Rafina. Starosta mesta pre verejnoprávnu televíziu ERT uviedol, že oheň zasiahol päť až šesť domov. Hovorca hasičského zboru informoval, že pri hasení požiaru zasahuje približne 170 hasičov, 48 hasičských vozidiel, 17 lietadiel a sedem vrtuľníkov. Evakuovaných bolo asi 300 osôb.
V Turecku vypukli dva veľké požiare v okolí mesta Izmir, tretieho najväčšieho v krajine. V oboch prípadoch evakuovali úrady tri dediny. Opozičný poslanec Salih Uzun uviedol, že pri požiari v blízkosti mesta Odemis zahynul starší, imobilný obyvateľ. Druhou obeťou bol lesný robotník.
Guvernér provincie Izmir Süleyman Elban označil za hlavný problém silný vietor s rýchlosťou až 85 kilometrov za hodinu, ktorý často menil smer. Veterné podmienky podľa neho výrazne sťažovali zásah zo zeme aj zo vzduchu. Plamene prerušili aj dopravu na diaľnici z mesta Izmir.
Podľa úradov požiare v provincii Izmir, ako aj ďalšie z predchádzajúcich dní, ktoré sa už podarilo dostať pod kontrolu, spôsobili elektrické vedenia – vznikalo na nich totiž iskrenie alebo skraty.
Turecký minister poľnohospodárstva Ibrahim Yumakli potvrdil, že viaceré nedávne požiare boli spôsobené poruchami na nadzemných elektrických vedeniach – najmä pri vysokom zaťažení a v kombinácii s vetrom a suchom, ktoré zvyšujú horľavosť porastov.
Turecký meteorológ Ismail Küčük zároveň upozornil, že až 90 percent lesných požiarov má pôvod v ľudskej činnosti, pričom neudržiavané alebo zastarané elektrické káble predstavujú vážne riziko, najmä v suchých a veterných podmienkach.
Grécke úrady upozorňujú, že riziko požiarov bude v júli, ktorý je v krajine najteplejším mesiacom roka, „značné“. V lete 2024 zaznamenalo Grécko najhorúcejšie leto v histórii – podľa údajov WWF a Aténskeho národného observatória zhorelo 45.000 hektárov územia. Rok 2023 bol však najhorší v histórii z hľadiska celkovej plochy zničenej požiarmi – šlo o 175.000 hektárov plochy. Požiare si vtedy vyžiadali 20 obetí.
Odborníci pripisujú narastajúci počet a intenzitu požiarov klimatickým zmenám a vyzývajú Turecko aj ďalšie krajiny na prijatie preventívnych opatrení.