V minulosti mali európske krajiny dlhodobo priaznivý demografický vývoj, ale potom sa to zmenilo. Prečo?
Dôvody boli rôzne. Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá zaznamenala pomerne silný pokles pôrodnosti, a to už v 19. storočí. V tom čase malo napríklad Nemecko ešte veľmi vysokú natalitu. Ak sa pozrieme na rok 1900, vo Francúzsku vtedy na jednu ženu pripadali v priemere štyri deti, kým v Nemecku stále okolo sedem.
To je extrémne vysoká hodnota, akú dnes nájdeme iba vo veľmi malom počte krajín, možno niekde v Afrike. Ale aj vo východnej Európe bola pôrodnosť v tom čase vyššia ako vo Francúzsku. V iných štátoch nastal pokles pôrodnosti neskôr a trval až do 30. či 40. rokov 20. storočia.
Ďalší „boom“ v rodení detí nastal po druhej svetovej vojne, čo bolo viac-menej prirodzené…
Áno, pôrodnosť vtedy v mnohých krajinách výrazne presiahla úroveň potrebnú na reprodukciu obyvateľstva. Potom prišlo obdobie 80. a 90. rokov, keď sa prejavili isté rozdiely. Objavili sa štáty s relatívne vysokou pôrodnosťou ako Francúzsko či Belgicko, ktoré mali výborne rozvinutý systém starostlivosti o deti. Ženy sa tam veľmi rýchlo vracali späť do práce, pričom deti dávali do jasiel a škôlok.
Aj v severských krajinách mali pomerne vysokú natalitu, pretože kládli dôraz na rovnosť medzi pohlaviami. To tiež – najmä medzi vysoko kvalifikovanými ženami – prispelo k tomu, že si udržiavali pôrodnosť na stabilnej úrovni. Až do obdobia asi pred 10 rokmi sa predpokladalo, že práve to by mohla byť správna cesta – rozšírenie starostlivosti o deti, väčšia rovnosť, ako by sa natalita mohla udržať na úrovni 1,6 až 2,0 (dieťaťa na ženu).
Čítajte viac Taliansko vymiera, mladí z neho utekajú. Vládu to však netrápi
Čo sa stalo, že to nevyšlo?
Prišli rôzne krízy, najmä v posledných pätnástich rokoch. Začalo sa to finančnou krízou v roku 2008, potom sme zažili pandémiu koronavírusu a narastajúcu neistotu, ktorú zvyšovali aj klimatické zmeny. To všetko prispelo k tomu, že i v krajinách, ktoré si dlho udržiavali pomerne vysokú pôrodnosť, začala klesať. Potom sú tu štáty ako Nemecko, Španielsko a Taliansko, ktoré už dlho vykazovali veľmi nízku pôrodnosť.
Nemecko dosiahlo mierny nárast po roku 2010, ale teraz natalita opäť klesla na úroveň z roku 2000. Čo sa týka krajín východnej Európy, počas transformačnej krízy zaznamenali obzvlášť prudký pokles. Niektoré z nich však aj tak majú vyššiu pôrodnosť ako mnohé štáty západnej Európy. Situácia sa teda neustále mení. V súčasnosti pôrodnosť skôr klesá, no nemusí to byť trvalý stav.
Foto: Berlin-event-foto.de
Niekedy sa vina za to, že ženy rodia málo detí, zvaľuje na emancipáciu. Ženy chcú vraj najprv vyštudovať, robiť kariéru, niečo zažiť, cestovať, rodina už pre ne nie je taká dôležitá, resp. majú na ňu menej času. Nie je aj to dôvod zlého demografického vývoja?
Každý má právo na slobodný rozvoj osobnosti. Rodičovstvo a výchova detí sa netýka iba žien, je to aj úloha mužov. U nás prevláda model, kde rodinu tvoria otec, matka a deti. Bývalo to tak, že vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré materstvo kvôli štúdiu odkladali, nemohli svoje vzdelanie reálne uplatniť, ak štát neprijal podporné opatrenia, ktoré by im umožnili skĺbiť kariéru s materstvom.
V takých prípadoch sa často museli rozhodovať medzi kariérou a deťmi, takže sa pôrodnosť vysoko kvalifikovaných žien výrazne znižovala. Teraz však klesá i u žien s nižšou kvalifikáciou, ktoré ani nebojujú za rovnoprávnosť. Preto by nebolo správne tvrdiť, že o pôrodnosti rozhoduje iba jeden faktor. V priebehu času sa totiž dôvody menili. Niekedy to boli hospodárske krízy, inokedy vojny, a v niektorých prípadoch emancipácia žien, keď spoločnosť ešte nebola pripravená, aby im umožnila zladiť kariéru s túžbou po deťoch.
Ktoré európske krajiny sú na tom z demografického hľadiska najhoršie a ktoré najlepšie?
Vo všeobecnosti by som povedal, že krajiny, ktoré majú pôrodnosť pod 1,5 dieťaťa na ženu, sa môžu dostať do zložitej situácie, pretože proces starnutia populácie je tam veľmi výrazný. Ak si vezmeme napríklad Španielsko alebo Taliansko, v niektorých obdobiach mali veľmi nízku pôrodnosť, čo má, pravdaže, negatívne dôsledky napríklad aj na štátne financie.
No starnutie samo osebe nie je problém. Skôr to, ako s ním spoločnosť narába. Ak sú napríklad ľudia ochotní pracovať dlhšie – do veku 70 alebo 75 rokov, potom až tak neprekáža, že obyvateľstvo starne. Mnohé krajiny však majú problém s tým, že nechcú čeliť realite. Radšej chcú ísť do dôchodku už v 60-ke alebo v 65. rokoch.
Sú ešte v Európe krajiny, kde je pôrodnosť vyššia ako úmrtnosť?
Áno, napríklad v Írsku, kde je dlhodobo vysoká pôrodnosť a populácia stále relatívne mladá. Ďalším príkladom je Luxembursko, ktoré zažíva silný populačný rast vďaka masívnej migrácii.
Čítajte viac Izrael má problém. Mladí Židia utekajú z krajiny
Ako by ste z pohľadu demografie opísali situáciu vo svojej vlasti?
V Nemecku čelíme viacerým výzvam. Už od 70. rokov zaznamenávame každoročne viac úmrtí ako narodení, čo viedlo k výraznému starnutiu populácie. Musíme zabezpečiť, aby to náš sociálny systém zvládol, lebo teraz začínajú do dôchodku odchádzať generácie tzv. babyboomerov, teda silné populačné ročníky z 50. a 60. rokov. To znamená, že tí, čo dosiaľ výrazne prispievali do sociálneho systému, z neho v nasledujúcich rokoch budú čerpať výhody, a to vyvíja veľký tlak na sociálne fondy. Systém treba nastaviť tak, aby bol udržateľný.
Vážnym problémom v niektorých štátoch je tzv. odlev mozgov. Napríklad v Taliansku, kde je aj veľmi nízka pôrodnosť (iba 1,18 dieťaťa na ženu), od roku 2011 odišlo do zahraničia takmer 700-tisíc mladých ľudí. Problém s tým má i Slovensko. Chudobnejšie krajiny tak talentmi a pracovnými silami vlastne zásobujú bohatšie štáty.
Áno, možno pozorovať tento trend. Prirodzene, že mnohí vysťahovalci potom zostávajú v cudzine, ale celkovo je podiel ľudí, ktorí nežijú v domovskom štáte, skôr nízky. Myslím, že celosvetovo asi len sedem percent ľudí nežije v krajine, kde sa narodili. V Európe sme však zaznamenali veľmi výrazné presuny obyvateľstva a podiel vysťahovalcov je výrazne vyšší.
Samozrejme, že to pre niektoré krajiny predstavuje problém, no na druhej strane vidíme aj to, že sa odídenci neskôr vracajú domov a využívajú kontakty či vedomosti, ktoré získali v zahraničí. Preto by som to nevnímal len ako negatívny jav. V dlhodobom horizonte to môže mať i pozitívny efekt. Aj v Nemecku máme zápornú migračnú bilanciu voči iným krajinám Európskej únie. To znamená, že viac ľudí z Nemecka odchádza do iných štátov EÚ, ako z nich prichádza. A to napriek tomu, že si Nemecko ekonomicky stále vedie celkom dobre.
Čítajte viac Predpoveď demografa: menej detí, viac úmrtí. Populácia smeruje k piatim miliónom ľudí
Za jedno z riešení demografického problému Európy sa považovala migrácia, no po tom, čo sem od roku 2015 začali prúdiť milióny migrantov, to už tak ružovo nevyzerá. Zaťažuje to sociálny systém, vznikajú ťažkosti s ich integráciou do spoločnosti. Ako to hodnotíte?
Pre migrantov je to vždy výzva i príležitosť. Je však dôležité, aby sa ich podarilo integrovať, najmä ľudí, ktorí prichádzajú z úplne odlišných kultúr. Na druhej strane – migrácia existovala odjakživa. Nemecko napríklad už v 20. a 30. rokoch minulého storočia výrazne profitovalo z príchodu poľských prisťahovalcov. Veľa Nemcov zase emigrovalo do USA. Také migračné prúdy teda jestvovali už v minulosti.
Kritici tvrdia, že politika „multi-kulti“ zlyhala. Je totiž rozdiel, či európske krajiny prijímajú Ukrajincov, ktorí sú nám kultúrne blízki a nemajú problém s integráciou, alebo neprispôsobivých moslimov. Niektorí sa obávajú, aby migranti z islamských štátov v západnej Európe nakoniec netvorili väčšinu obyvateľstva, keďže ich pribúda a majú vyššiu pôrodnosť. Čo na to hovoríte?
Už pred sto rokmi boli v Nemecku obavy, že sa väčšinovým obyvateľstvom stanú katolíci, pretože mali oveľa vyššiu pôrodnosť než protestanti. A katolíci to naozaj plánovali. Napokon sa to však nenaplnilo, lebo i katolíci sa prispôsobili trendu a ich pôrodnosť veľmi klesla. Aj v mnohých moslimských krajinách vidíme, že sa natalita výrazne znižuje.
V Iráne a Turecku je už pod úrovňou potrebnou na reprodukciu. Dokonca aj v Indii výrazne klesá. To znamená, že je vlastne len málo štátov s vysokou pôrodnosťou. Očakávam, že aj v islamských krajinách bude nakoniec veľmi nízka, lebo sa tam vyostrujú konflikty medzi mužmi a ženami. Jasné, že je na svete mnoho moslimov, ktorí by sa sem mohli prisťahovať, ale to, že by v krajinách západnej Európy mohli získať väčšinu, považujem za veľmi nepravdepodobné.
Čítajte viac Na viedenských školách je už viac moslimov ako kresťanov. Pribúdajú konflikty
Nemecká vláda sa rozhodla obmedziť nelegálnu migráciu a sprísniť azylovú politiku. Podobne postupujú i ďalšie európske štáty, ktoré boli voči prisťahovalcom ústretové ako Švédsko či Rakúsko. Je to podľa vás dobré rozhodnutie?
To je skôr politická otázka a dôsledky možno len ťažko predvídať. Musíme zvážiť, že pred 20 či 30 rokmi sme sa ako Európa rozhodli pre voľný pohyb osôb. To znamená otvorené hranice. Aký to malo prínos? A aký prínos majú sprísnené kontroly na hraniciach? Napríklad pre bezpečnosť to môže mať určité výhody. Možno dokážete identifikovať ľudí, ktorí nemajú dobré úmysly. Vedci však nemôžu povedať, čo je v tomto prípade správne riešenie. To musia rozhodnúť politici.
Čítajte viac Rusko vymiera. Putin žiada ženy, aby rodili viac detí. Hovoriť o bezdetných rodinách zakázali
Čo by mali európske krajiny spraviť, aby zvýšili pôrodnosť?
Ako som už spomínal, pred desiatimi rokmi sme si mysleli, že väčšia rovnoprávnosť a starostlivosť o deti pomôžu stabilizovať pôrodnosť. Tieto opatrenia boli naozaj veľmi užitočné pre vysoko kvalifikované ženy, ale dnes veľa ľudí pociťuje akúsi latentnú neistotu ohľadom vývoja vo svete. A mnohí si kladú otázku, aký má zmysel mať deti v takom neistom svete. Ak sa pozrieme na príjmy a život tých ľudí, objektívne by sme nevideli dôvod na obavy, no napriek tomu ich majú.
A táto skrytá neistota komplikuje rozhodovanie, či mať v tejto dobe dieťa. To treba 18, 20 rokov vychovávať a prevziať zaň zodpovednosť. Preto si myslím, že by pomohlo, keby politika dokázala zmierniť neistotu ľudí a umožniť im, aby boli do budúcnosti optimistickejšími. Nie je to však iba úloha politikov, ale celej spoločnosti. Nemyslím si, že na to existuje jednoduchý recept. Ekonomická istota určite pomáha, no treba nasadiť viaceré páky, aby sa v ľuďoch opäť vybudovala väčšia dôvera v budúcnosť.
Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia
Aké má Európa vyhliadky z hľadiska demografie? Ako bude vyzerať o 20 či 50 rokov?
Som skôr optimista. Samozrejme, Európa je dnes najstarším kontinentom na svete, ale to sa rýchlo zmení. Východná Ázia starne oveľa drastickejšie ako Európa. Čína, Japonsko alebo Taiwan sú krajiny, s ktorými Európa súperí. A ekonomický rast v nich sa spomalí práve pre zlý demografický vývoj, ktorý je tam ešte výraznejší.
Aj v Latinskej Amerike očakávame veľké starnutie obyvateľstva. Iba v Afrike a v Severnej Amerike je zatiaľ demografický vývoj priaznivý. Európa však už nebude najstarším svetadielom a stále má veľký potenciál na rozvoj. Domnievam sa, že o 20 či 30 rokov sa do budúcnosti budeme pozerať oveľa optimistickejšie ako teraz. Záleží však aj na udalostiach vo svete. Prípadné vojny či katastrofy by mohli mať negatívny dosah na vývoj populácie.