„Vypočuli sme hlas ľudu. Sme tu v dome 450 miliónov občanov Európskej únie. Požiadali nás, aby sme v tomto dome upratali. A ako povedal Churchill, toto je začiatok konca,“ uviedol v prejave pred kolegami rumunský europoslanec Gheorghe Piperea zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ktorá združuje euroskeptických a krajne pravicových politikov.
Práve on predložil návrh na vyslovenie nedôvery von der Leyenovej a podarilo sa mu preň získať 79 podpisov (potrebných bolo najmenej 72).
Dôvody na hlasovanie
Predsedníčke eurokomisie vyčíta, že sa snaží o centralizovanie moci a postupne preberá kompetencie, ktoré patria členským štátom alebo Európskemu parlamentu. Ďalšie výhrady sa týkajú netransparentnosti a zlých manažérskych rozhodnutí.
Von der Leyenovej však uškodila najmä aféra z čias pandémie koronavírusu. Krátko predtým ako uzavrela dohodu o nákupe vakcín proti covidu za miliardy eur, si vymieňala SMS správy s ich dodávateľom, riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Šéfka EK pritom odmietla zverejniť ich obsah, a to aj po májovom rozhodnutí súdu EÚ, že občania na to majú právo.
Čítajte viac Von der Leyenová pod paľbou: Obvinenia z covidových prešľapov odmieta, hovorí o extrémistických výmysloch. Síkela: K vysloveniu nedôvery nedôjde
Ďalším sporným bodom je úverový balík vo výške 150 miliárd eur, ktorý EK nedávno uvoľnila na spoločné európske zbrojenie. Podľa kritikov to von der Leyenová nemala spraviť bez súhlasu europarlamentu, ktorý úplne obišla.
Piperea je presvedčený, že za to musí niesť zodpovednosť, „aby sa jasne ukázalo, že žiadny politik, ani predseda Európskej komisie, nie je nad zákonom ani nad našimi spoločnými hodnotami“.
Von der Leyenová obvinenia poprela. S iniciatívou na vyslovenie nedôvery podľa nej prišli „odporcovia očkovania“, konšpirátori a „apologéti“ ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Návrh pochádza priamo z najstaršieho scenára extrémistov, ktorí polarizujú spoločnosť a falošnými tvrdeniami podkopávajú dôveru v demokraciu,“ vyhlásila v pondelok v europarlamente.
Ako dodala, v čase, keď EK vyjednáva s USA o clách a zasadzuje sa za Ukrajinu, nie je čas na politické hry. „Európa musí ukázať silu,“ zdôraznila.
Čítajte viac Orbán odkazuje von der Leyenovej: Je čas odísť
Keby jej vyslovili nedôveru, znamenalo by to koniec nielen pre ňu, ale aj pre 26 členov jej komisie vrátane slovenského zástupcu Maroša Šefčoviča. Taký scenár je však veľmi nepravdepodobný, pretože by si vyžadoval dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov, teda minimálne 481 zo 720 europoslancov, ak by rozhodovali v plnom počte.
S takou veľkou podporou však Piperea rátať nemôže. Pri schvaľovaní eurokomisie v novembri minulého roka sa za von der Leyenovú a jej tím postavilo 370 zo 688 hlasujúcich poslancov.
Kto je na čej strane?
Napriek tomu je to, čo sa momentálne deje v Európskom parlamente, pre 66-ročnú kresťanskú demokratku ťažkou skúškou, lebo ostrej kritike čelila už počas predošlého funkčného obdobia i pri znovuzvolení.
A to nielen zo strany krajnej pravice, ale aj zo strany ľavice, Zelených, sociálnych demokratov a liberálov, ktorí ju obviňujú z porušovania politických dohôd a z paktovania s pravicovými populistami. To, že je odkázaná na ich podporu, jej teraz dali pocítiť.
„Kto sú vaši skutoční spojenci v tomto parlamente? Musíte sa rozhodnúť,“ upozornila líderka liberálov, francúzska europoslankyňa Valérie Hayerová.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Predsedníčku EK kritizovala za to, že stiahla navrhovanú smernicu o zelených tvrdeniach (green claims), ktorá mala zabrániť tzv. greenwashingu, teda zavádzaniu spotrebiteľov v EÚ nesprávnymi údajmi o výrobkoch – napríklad o tom, aké sú ekologické, šetria vodou, neznečisťujú životné prostredie a podobne.
V rovnakom duchu sa niesli aj vystúpenia ďalších politikov. Spolupredseda európskej frakcie Zelených Baas Eickhout síce uvedený návrh označil za „politickú šou extrémnej pravice“, no vinu za to podľa neho nesie i von der Leyenová a šéf Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber. „Vy kŕmite túto beštiu a raz vás zožerie,“ poznamenal.
„Ako dlho chcete ešte odvracať zrak?“ spýtala sa šéfky EK predsedníčka frakcie sociálnych demokratov Iratxe García Pérezová. Obvinila ju, že čoraz väčšmi spolupracuje s pravicovými populistami a nacionalistami, ktorí ju chcú nakoniec odvolať. „Ak čoskoro nezmeníte kurz, postavíme sa vám na odpor,“ pohrozila.
Čítajte viac Aféra Pfizergate: Európska komisia pochybila, keď nezverejnila správy medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti
Varovný signál
Šťastím pre von der Leyenovú je, že aj keď ju liberáli, sociálni demokrati či Zelení kritizujú, odmietajú hlasovať s pravicovými populistami, takže ich návrh na vyslovenie nedôvery nepodporia. Oprieť sa môže tiež o frakciu EPP, teda kresťanských demokratov, ku ktorým sama patrí.
Naopak, Pipereov návrh plánuje podporiť poslanecká skupina Patrioti pre Európu, ktorú založila krajne pravicová francúzska politička Marine Le Penová a maďarský premiér Viktor Orbán, a frakcia Európa suverénnych národov.
Ako informoval nemecký portál Taz.de, rozkol nastal v Pipereovej skupine ECR. Zatiaľ čo poľskí europoslanci zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) von der Leyenovú nepodporia, zástupcovia strany Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej jej zostanú verní.
Čítajte viac Supermama, lekárka, politička. Ursula von der Leyenová pokračuje ako šéfka eurokomisie
Pomer a rozloženie síl navzdory tomu ukazujú, že sa šéfka EK zatiaľ nemusí obávať. Podľa zahraničných médií možno však dnešné hlasovanie vnímať ako varovanie. Liberáli, Zelení a sociálni demokrati tým vraj von der Leyenovej poslali odkaz, aby vedela, kto sú jej praví spojenci.
„Kto si myslí, že Európu možno riadiť s meniacimi sa väčšinami, je na omyle,“ pripomenul v diskusii René Repasi, šéf Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Ako doplnil, predsedníčka eurokomisie by si mala uvedomiť, že „flirtovanie s krajnou pravicou je na úkor silnej a stabilnej Európy“.
Hlasovanie o dôvere v minulosti
Marec 1999 – po obvineniach z korupcie, ktorej sa mali dopustiť niektorí eurokomisári, rezignovala Európska komisia (EK) pod vedením bývalého luxemburského premiéra Jacqua Santera, a to ešte pred formálnym hlasovaním o dôvere
Máj 2005 – predseda EK José Manuel Barroso čelil hlasovaniu o dôvere, ktoré podnietil britský europoslanec Nigel Farage. Dôvodom mala byť Barrosova dovolenka na jachte gréckeho miliardára tesne pred schválením štátnej pomoci pre jeho firmu. Väčšina poslancov šéfa EK podporila.
November 2014 – po škandále týkajúcom sa daňových únikov (tzv. Lux Leaks) v Luxembursku hlasoval europarlament o vyslovení nedôvery šéfovi EK Jeanovi-Claudeovi Junckerovi, ktorý bol predtým luxemburským premiérom. Funkciu si udržal.
