Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti

V radoch nemeckej armády dnes slúži takmer 183-tisíc vojakov, vďaka čomu vyzerá silnejšia, ako v skutočnosti je.

„Hlavný problém spočíva v tom, že viac ako polovicu tých vojakov nemožno nasadiť na plnenie bojových úloh. To je zásadná chyba,“ uviedol pre denník Welt profesor Sönke Neitzel, vojenský expert z Univerzity v Postupime.

Ako vysvetlil, aj Bundeswehr zápasí s prebujnenou byrokraciou. Vyše 50 percent jeho príslušníkov sedí na rôznych štáboch, v kanceláriách či na ministerstve. To síce neznamená, že by sa v prípade núdze nedali využiť, ale mnohí sú po bojovej stránke nepoužiteľní.

„Z jednotiek sú už pridlho preč, telesne i zručnosťami nie sú spôsobilí alebo sú pristarí,“ priblížil Neitzel pre denník Bild.

Niektorí by sa údajne ešte mohli uplatniť v zázemí či v nových brigádach, no veľa vojakov je už prebytočných. Taká organizácia je podľa Neitzela neefektívna a nespôsobilá pre bojové nasadenie.

To, že je Bundeswehr prebyrokratizovaný, sa odráža i na jeho vysokých nákladoch. Zatiaľ čo v Izraeli si vojenská administratíva vystačí s 25 percentami režijných výdavkov, v Nemecku je to vyše 50 percent.

Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti

Odkázaní na spojencov

Za ďalší vážny problém považuje expert nepomer medzi počtom veliacich a členov mužstva. „Máme 22 percent dôstojníkov – počas studenej vojny ich bolo osem percent. Máme toľko podplukovníkov ako desiatnikov,“ porovnal pre denník Welt.

Neitzel nie je jediný, kto bije na poplach. Slabú pripravenosť Bundeswehru viackrát kritizovala i Susanne Wiegandová, ktorá bola do februára šéfkou zbrojárskej spoločnosti Renk.

Podnik so sídlom v nemeckom Augsburgu je svetovým lídrom vo výrobe tankových motorov a produkty vyváža i na Ukrajinu či do Izraela.

Čítajte viac Voliť nemôžu, ale slúžiť v armáde áno. Bundeswehr prijíma tisíce mladistvých

Bývalá vrcholová manažérka na rozdiel od Neitzela hovorí najmä o nedostatku vojakov, munície a materiálu. „Bundeswehr v súčasnosti nie je vybavený tak, aby vydržal dlhší čas bojaschopný,“ zhodnotila nedávno pre Bild.

Odhadla, že keby šlo iba o jednu akciu, ešte by dokázal zmobilizovať sily, ale na dlhotrvajúci konflikt by mu chýbali zdroje. To ju priviedlo k názoru, že nemecká armáda by neobstála ani v takej skúške, akej čelí Ukrajina, teda aby tri roky odolávala mohutnej ruskej invázii.

„Na taký dlhý konflikt nám v súčasnosti chýba tak personál, ako aj potrebné zásoby munície a materiálu,“ zdôvodnila.

„Ak by sme v prípade ruského útoku, k akému došlo vo februári 2022, zostali odkázaní sami na seba, bez spojencov by sme vydržali len pár dní, možno týždňov. Ako súčasť NATO sa však spoliehame, že by nás naši spojenci rýchlo podporili podľa článku 5,“ zhrnula Wiegandová.

Čítajte viac Berlín hovorí o obrane proti Rusku, ale armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať?

Bundeswehr ako opora NATO?

Slabinou Bundeswehru podľa expertky nie je vybavenie – lietadlá, tanky a technológie má moderné. Aj vojaci sú dobre vycvičení. „Problém je v množstve. Jednoducho nemáme ničoho dosť,“ spresnila bývalá šéfka zbrojárskej spoločnosti.

Merzova vláda má pritom s armádou ambiciózne plány. Keď Nemecko oslavovalo 70. výročie vstupu do NATO (Nemecká spolková republika sa stala členom 6. mája 1955), nový spolkový kancelár často vyhlasoval, že chce, aby Bundeswehr prevzal vedúcu úlohu v Európe.

„Nemecko je hnacou silou našej aliancie. Potrebujeme vaše vedenie a vaše rozhodné konanie,“ privítal iniciatívu Berlína generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pri predstavovaní vládneho programu Merz dokonca sľúbil, že poskytnú všetky finančné zdroje, aby sa z Bundeswehru stala „najsilnejšia konvenčná armáda v Európe“, čo je podľa expertov nereálne. Dnes má Nemecko šieste najsilnejšie vojsko na starom kontinente.

Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie

Berlín sa už roky snaží zlepšiť situáciu v ozbrojených silách. Keďže armáde stále chýba minimálne 30-tisíc vojakov, plánuje znova zaviesť vojenskú službu podľa tzv. švédskeho modelu – povinné odvody pre mužov i ženy, no brancov by vyberali na základe dobrovoľnosti. V dlhšom časovom horizonte by v Bundeswehri malo slúžiť dokonca až 240– či 260-tisíc aktívnych vojakov.

Ráta sa tiež s vyzbrojovaním – armáda by mala dostať nové stíhačky F-35, tanky, rakety, helikoptéry aj tisíce dronov. Ako informoval denník Welt, vláda zvažuje nákup 2 500 obrnených transportérov a asi tisíc tankov typu Leopard 2 za 25 miliárd eur.

Rozhodnúť o tom by mala už do konca roka. Vďaka tomu by do desiatich rokov mohla splniť požiadavku NATO na vytvorenie ďalších siedmich bojových brigád.

Foto: SITA/AP

Pistorius Spolkový minister obrany Boris Pistorius

Nevyhnutné reformy

Neitzel uznáva, že sa minister obrany Boris Pistorius, ktorý rezort viedol aj v bývalom kabinete Olafa Scholza, snaží armádu zveľadiť. Tá však podľa neho potrebuje základné štrukturálne reformy – a na tie chýba politická vôľa.

„Neviem o žiadnom vládnom dokumente, ktorý by otvorene pomenoval jadro problému. Jediné, čo v súčasnosti rastie, je ohromná frustrácia v Bundeswehri,“ zdôraznil odborník s tým, že nikto nie je ochotný čokoľvek zmeniť a hocijaká snaha o reformu sa utopí v byrokracii.

„Vidím veľa múdrych hláv, ale nedajú sa dokopy, takže veci zapadnú,“ opísal situáciu. Bundeswehr sa podľa neho učí príliš pomaly.

„A to znamená, že v prípade núdze by sa asi poučil až po tom, čo by utrpel vysoké straty. Zodpovednosť za to, aby to nezašlo tak ďaleko, nesú politici,“ zdôraznil profesor.

Čítajte viac Nemci by mali opäť rukovať. Odvody budú povinné, ale služba dobrovoľná

Ako riešenie navrhuje predovšetkým „drastickú personálnu reformu“ podľa motta „hore škrtať, dole stavať“. Bundeswehr by sa mal vraj zbaviť zbytočných vojakov – byrokratov. „Tridsaťtisíc dôstojníkov a poddôstojníkov by malo predčasne odísť do výslužby,“ navrhol expert.

„Ministri vo vláde si musia položiť otázku, či robia všetko pre to, aby raz nemuseli stáť nad hrobmi vojakov. Na ich mieste by som mal obavy, že táto armáda možno predsa len niekedy bude musieť bojovať a ja som nespravil dosť, aby sa na to pripravila,“ varoval Neitzel.