Nakoľko je globálna krajne pravicová scéna ovplyvnená ruskou vojnou proti Ukrajine?
Nie je to príliš viditeľné. Ak sa niečo v tejto súvislosti stalo, tak to, že drvivá väčšina krajne pravicových strán a politikov je teraz menej proruská. Minimálne na verejnosti sa tak prezentujú. A kvôli Donaldovi Trumpovi sa stali viac proamerickými. No už od neho neprebrali to, že prezident USA je svojím spôsobom proruský, a radšej sa k tomu nevyjadrujú. Holanďan Geert Wilders sa dokonca musel od Trumpa dištancovať, keď sa šéf Bieleho domu v Oválnej pracovni usiloval zosmiešniť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Talianska premiérka Giorgia Meloniová si to zase vyhodnotila tak, že sa jednoznačne postavila na stranu Kyjeva. Bola to cesta k tomu, aby ju akceptovali v Európskej únii.
Krajná pravica bola pred veľkou inváziou väčšinou proruská. Nepáčil sa jej existujúci politický poriadok a režim v Moskve pre ňu voči nemu predstavoval najsilnejšiu alternatívu. Francúzke Marine Le Penovej sa všetci vyhýbali, ale Vladimir Putin ju prijal. Pre voličov sa tým stala viac relevantnou. Ale nebolo to o tom, že Putin je jej hrdina. Ešte aj Talian Matteo Salvini, ktorý chodil s tričkom so šéfom Kremľa, zo seba robí obhajcu Ukrajiny.
Spomenuli ste viacerých západných politikov, ale vo východnej Európe sú vlády na čele s Viktorom Orbánom či Robertom Ficom, ktoré využívajú proruské odkazy.
Je to, samozrejme, pravda. Proruské nálady boli vždy v niektorých stredo- a východeurópskych krajinách silné. Bulharsko je jeden z najlepších príkladov, ale do tejto skupiny sa dá zaradiť aj Slovensko. Orbán je iný prípad. Má finančné záujmy a miluje každú bohatú autoritársku krajinu, s ktorou môže obchodovať. Či už je to Rusko, alebo Čína. Na Slovensku to vidím tiež a ťahá sa to ešte od čias Vladimíra Mečiara. Myslím si však, že Fico sa v poslednom období veľmi radikalizoval a nie je vždy úplne jasné, do akej miery je to, čo hovorí, osobné a ideologické. Ale faktom je, že na Slovensku je dosť proruských hlasov, čo dáva istý zmysel, lebo to súvisí s politickou históriou, kultúrou a obchodnými záujmami. No tiež platí, že pre mnohých ľudí Ukrajina jednoducho nie je až taká dôležitá. Starajú sa v prvom rade o seba, čo však neznamená, že v Putinovi vidia hrdinu alebo niekoho, kto vytvorí alternatívnu víziu sveta.
Čítajte viac Je Trump fašista? Odborník na demokraciu by ho takto nenazýval
Hlavne západní politici tvrdia, že žijeme vo svete, ktorý sa dá definovať aj bojom medzi demokraciou a autoritárstvom. Je to len politický slogan alebo to čiastočne odráža realitu?
Som dieťa studenej vojny, takže som tiež žil v tomto svete. Jedna vec je však dnes skutočne zaujímavá. Väčšina autoritárskych režimov predstiera, že sú demokratické. Ani Orbán nemôže byť príliš otvorene autoritársky. Inak by už bol opozičný líder Péter Magyar vo väzení alebo by ho aspoň vyšetrovali.
Ešte sa to môže stať.
Áno. Ale keby to Orbán spravil, pravdepodobne mu to uškodí, pretože aj voliči ľudí, ako sú maďarský premiér či Trump, vnímajú samých seba ako demokratov. A tak je demokracia stále tak trochu normou. Úlohu podľa mňa zohráva aj to, že ľudia sú oveľa asertívnejší, a nie je to tak, že len nasledujú vodcov. Navyše je oveľa jednoduchšie každého kritizovať, pretože to môžete robiť on-line a anonymne.
Čítajte viac Zruší Orbán voľby, ak ich prehrá? A čo spraví s EÚ neliberálna V4? Vysvetľuje odborníčka
Podobná otázka ako bola tá prvá – do akej miery je globálna krajne pravicová scéna ovplyvnená vojnou v Gaze a vojenskými akciami Izraela na Blízkom východe?
V skutočnosti veľmi málo. Samozrejme, antisemitizmus v rámci krajnej pravice vždy v Európe existoval. Práve najmä v strednej a vo východnej Európe. Malé krajne pravicové skupiny v západnej Európe dokonca podporovali Palestínčanov. Ale to, čo vidíme teraz, sa niekedy nazýva judeonacionalizmus. Znamená to, že krajná pravica integruje Židov do konceptu národa. Tolerancia voči nim je znakom nadradenosti západných hodnôt nad problematický a menejcenný islam. Tieto teórie totiž vychádzajú z islamofóbie. Napríklad Le Penová výrazne bráni Izrael a tvrdí, že bojuje s antisemitizmom. Wilders je dokonca skutočný sionista. Ako však vravím, vo všeobecnosti sú tieto proizraelské postoje väčšinou živené islamofóbiou. Čiastočne aj preto, že izraelská vláda Benjamina Netanjahua urobila veľmi veľa pre normalizáciu krajnej pravice.
Čiže nie je prekvapujúce, že Netanjahu otvorene hľadá spojencov medzi krajnou pravicou?
Vôbec to nie je prekvapujúce a deje sa to už dlho, hoci ľudia tomu v minulosti nevenovali až takú pozornosť. Netanjahuov Likud je súčasť Strany európskych konzervatívcov a reformistov a viacerí jeho predstavitelia desaťročia lobovali za normalizáciu rôznych krajne pravicových skupín. Mali s nimi dlhodobé kontakty a Netanjahuovi to vyhovovalo, pretože je to oportunista, ktorý urobí všetko pre to, aby mal moc. V tom sa našiel s Orbánom. Tvrdenia Netanjahua a izraelskej krajnej pravice sú veľmi podobné tomu, čo hovorí krajná pravica v Európe. Teda, že najmä západná Európa sa stala slabou, čiastočne až zženštilou, a je ohrozená silnou a mužnou moslimskou populáciou. A ľavica si do veľkej miery vybrala moslimov ako novú voličskú skupinu a odvrátila sa od Židov.
Je to niečo, čo dominuje diskusii Netanjahua o Európe, ale je to, samozrejme, tiež veľmi blízke krajne pravicovej teórii o veľkej výmene. (Táto konšpirácia hovorí, že elity sa usilujú Európanov nahradiť ľuďmi, ktorí pochádzajú mimo Európy, pozn. red.) Je európska krajná pravica skutočne prožidovská? Pravdepodobne nie. Ale momentálne toto spojenectvo funguje.
Keď sme sa v roku 2016 rozprávali po prvom víťazstve Donalda Trumpa, povedali ste, že republikán povzbudil americkú krajne pravicovú scénu. Ale tiež ste skonštatovali, že to ešte neznamená, že infiltroval tradičnú politiku. Trump sa však stal prezidentom aj druhý raz. Môžeme teraz povedať, že radikálne alebo dokonca extrémne krajne pravicové myšlienky sú už neoddeliteľnou súčasťou tradičnej politiky v USA a čo to znamená pre americkú demokraciu?
Áno, veci, ktoré spomínate, sú súčasťou každodenného diania v USA. Pravicová politika je to, čo robí Trump a už neexistuje žiadna konzervatívna Republikánska strana. Nepochybne v nej sú tradičnejší konzervatívci, ale neodvážia sa otvorene vyjadrovať. Trump sa výrazne radikalizoval a teraz vidíme, kto sú dôležití ľudia okolo neho. Sú to politici ako viceprezident JD Vance, ktorí sa zrazu objavili a nič nereprezentujú, iba hovoria, že Haiťania jedia psy a mačky. Ale aj minister zahraničných vecí Marco Rubio obhajuje inváziu do Grónska a Panamy a všetky možné iné veci, o ktorých hovorí prezident. V Republikánskej strane, ktorá teraz patrí Trumpovi, momentálne neexistuje žiadne konzervatívne hnutie v tradičnom zmysle slova. Ale zaujímavé je, že sa to stále môže kedykoľvek zmeniť.
Naozaj? Veď hovoríte, že republikáni patria Trumpovi.
Drvivá väčšina republikánov je, samozrejme, radikálna. No bolo to tak aj predtým. Ale tiež sa obávajú, či ich opäť zvolia. Môže sa stať, že Trump sa pre nich stane príťažou a bude slabý. Už na budúci rok čakajú USA kongresové voľby. Republikáni majú obavy z toho, aký vplyv budú mať na voličov clá. Nezabúdajme tiež, že Trump už nemôže tretí raz legálne kandidovať. Možno sa o to nejako pokúsi, ale nemyslím si, že sa to naozaj stane. Jeho moc teda klesá. Zatiaľ dominuje Republikánskej strane, lebo jeho voliči hlasujú v primárkach. Ale aj to sa môže zmeniť, ak sa zmenší jadro jeho stúpencov. Trump tu nebude večne. Faktom je, že extrémna pravica bude oveľa väčšou súčasťou republikánov, pretože sa v ich rámci už inštitucionalizovala napríklad cez Project 2025 organizácie Heritage Foundation. Ale stále je to najmä o tom, že ľudia podporujú Trumpa, pretože pre nich predstavuje cestu k moci. Pozrite sa napríklad na už spomenutého šéfa americkej diplomacie. Nemyslím si, že Rubio verí v anexiu Grónska a Panamy. Keby zajtra Trump skončil, prestal by to obhajovať.
Čítajte viac Profesor stratégie: Trump ako ruský agent? Na to nevie premýšľať
Hovoríte pomerne optimisticky, čo sa týka budúcnosti americkej demokracie. Čo teda v súvislosti s Trumpovým režimom pokladáte za najväčší problém?
Existuje veľmi veľa dôvodov na obavy. Hovorím optimisticky, hoci nie som optimistický. Ale myslím si, že Európania sa v súvislosti s vývojom v USA až príliš zameriavajú na katastrofické scenáre. A sú oveľa kritickejší k Amerike ako k vlastným krajinám. V Spojených štátoch sledujeme masívne demonštrácie proti Trumpovej imigračnej politike. Medzitým tisíce ľudí zahynuli v Stredozemnom mori a nikto proti tomu neprotestuje. Takže reakcia na Trumpa je zakorenená aj v istom antiamerikanizme Európanov, ktorí si myslia, že Američania vždy boli rasistickí. A, mimochodom, to isté tvrdia Američania o Európanoch.
Žijem v USA a skúmam politiku, takže viem, aký neuveriteľne zložitý je politický systém Spojených štátov. Na každej úrovni existuje niečo ako právo veta. V USA sa nič nedá urobiť tak jednoducho ako v Maďarsku. To znamená, že v Amerike sa asi nemôže všetko pokaziť. Je možné, že v USA bude občianska vojna? Samozrejme. V Amerike je môže stať čokoľvek. Aj to, že v nej presadí nejaká forma fašizmu. No možné je tiež to, že demokrati v polovici volebného obdobia vyhrajú voľby a potom zmaria takmer všetky Trumpove plány. A takýto scenár je podľa mňa určite pravdepodobnejší ako občianska vojna či nástup fašizmu.
