Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 237 dní
- Trump potvrdil dodávky zbraní pre Ukrajinu a varoval Rusko pred clami
- Ruské drony napadli Cherson a Černihiv, úrady informujú o zabitej žene
- Pistorius: Nemecko Ukrajine ďalšie Patrioty nedá, plánuje ich však nakúpiť od USA
- Rekonštrukcia vlády na Ukrajine: Zelenskyj mení premiéra, stavil na ekonomickú tvrdosť
- Axios: Trump oznámi agresívny plán vyzbrojenia Ukrajiny. Môžu v ňom byť aj útočné zbrane dlhého doletu
Čítajte viac 1236. deň: Kim ubezpečil, že bezpodmienečne podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine. Lavrov hovorí o 'nepremožiteľnom bojovom bratstve'
23:57 Nemecko a Spojené štáty spoločne pripravujú dodanie dvoch ďalších systémov protivzdušnej obrany typu Patriot v hodnote približne dvoch miliárd eur pre Ukrajinu. Dodanie bude financované Berlínom, posledné technické i finančné detaily sa však ešte musia ujasniť, uviedol v pondelok nemecký minister obrany Boris Pistorius po schôdzke s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom vo Washingtone.
Čítajte viac Pistorius: Nemecko Ukrajine ďalšie Patrioty nedá, plánuje ich však nakúpiť od USA
23:43 Pri útoku ruského dronu na Cherson na juhovýchode Ukrajiny prišla o život dnes večer päťdesiatšesťročná žena, oznámil na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Oleksandr Prokurdin. Oblastná správa neskôr informovala, že ruský dron zhodil v Chersone výbušninu na osobné auto, zranenia utrpel 30-ročný muž.
Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch vo svojej správe minulý mesiac uviedla, že Rusi z východného brehu Dnepra za pomoci dronov podnikajú doslova lovy na civilistov v Chersone a jeho okolí na západnom brehu rieky.
Náletom ruských dronov dnes večer čelil tiež Černihiv na severe krajiny. V meste bolo zaznamenaných päť výbuchov, zatiaľ nie sú informácie o prípadných obetiach či ranených, uviedol náčelník vojenskej správy mesta Dmytro Bryžynskyj a vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.
23:26 Nemecko bude zohrávať „rozhodujúcu úlohu“ v novej dohode medzi Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO) o dodávkach zbraní pre Ukrajinu na boj proti ruskej invázii, uviedol spolkový kancelár Friedrich Merz. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
Americký prezident Donald Trump podľa Merza „podnikol dôležitý krok“, keď v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom NATO. „Prezident Trump a ja sme o tomto diskutovali počas uplynulých dní niekoľkokrát. Uistil som ho, že Nemecko (v tom) zohrá kľúčovú úlohu," dodal Merz v príspevku na platforme X.
Trump v pondelok potvrdil, že USA dodajú systémy protivzdušnej obrany Patriot na pomoc Kyjevu odraziť útoky Rusov s tým, že náklady pokryjú členské štáty NATO. Merz pritom už predtým vyjadril pripravenosť Nemecka systémy Patriot pre Ukrajinu nakúpiť od USA, pripomína DPA.
Čítajte viac Trump dal Putinovi ultimátum a hrozí tvrdými clami. USA zbroja spojencov NATO
Podľa niektorých správ ide o dva systémy, pričom ďalší bude financovaný Nórskom. Ukrajina vyjadrila potrebu nadobudnúť celkovo desať takýchto systémov.
Medzi kupcov pomáhajúcich Ukrajine sú podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho okrem Nemecka a Nórska i Kanada, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Švédsko a Británia. „Robíme to vo vlastnom záujme,“ pokračoval Merz na X. „Toto pomôže Ukrajine brániť sa proti ruskému bombardovaciemu teroru. Len tak sa zvýši tlak na Moskvu, aby konečne vyjednala mier. V konečnom dôsledku demonštrujeme, že ťaháme za jeden povraz ako partneri v bezpečnostnej politike,“ dodal s tým, že detaily sa v súčasnosti svižne ujasňujú a nemecká vláda je v tejto súvislosti v kontakte so svojimi partnermi.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius je v súčasnosti vo Washingtone, kde o tejto otázke rokuje, pripomína DPA.
21:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a osobitný americký splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg dnes pri stretnutí v Kyjeve diskutovali okrem iného o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany či protiruských sankciách. Zelenskyj rokovania na sieti X označil za produktívne. Kellogg neskôr na sieti X uviedol, že s ukrajinskou hlavou štátu hovoril o dohode medzi USA a NATO, ktorá podľa neho urýchli dodávky amerických zbraní na Ukrajinu.
„Plne financovaná spojencami, urýchli dodávky, podporí obranu Ukrajiny, posilní jednotu NATO a zdôrazní jeho záväzok k mieru cez silu,“ napísal americký splnomocnenec na sociálnej sieti. Americký prezident Donald Trump dnes na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom vo Washingtone oznámil, že spojenci v Severoatlantickej aliancii budú kupovať americké zbrane pre Ukrajinu.
"Diskutovali sme o ceste k mieru a o tom, čo môžeme spoločne prakticky urobiť, aby sme sa mu priblížili. Patrí sem posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny, spoločná výroba a nákup obranných zbraní v spolupráci s Európou. A samozrejme sankcie proti Rusku a tým, ktorí mu pomáhajú, "uviedol ukrajinský prezident. Poďakoval tiež Trumpovi za dôležité signály podpory a pozitívne rozhodnutie pre obe krajiny. V neposlednom rade napísal, že verí v americké vedenie, pretože je jasné, že Moskva neprestane, kým nebudú jej neprimerané ambície obmedzené silou.
21:30 Premiér Robert Fico už má na papieri garancie, ktoré chce dať Slovensku Európska komisia, ak podporí 18. balík protiruských sankcií. Fico ho posiela predsedom relevantných politických strán.
Čítajte viac Fico dostal návrh Bruselu, čo Slovensku garantuje po podpore protiruských sankcií. Premiér ho posiela politickým stranám
21:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore navrhol pri reorganizácii vlády vymenovať jej súčasného predsedu Denysa Šmyhaľa do funkcie ministra obrany. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
„Bohaté skúsenosti Denysa Šmyhaľa budú určite zužitkované vo funkcii ministra obrany Ukrajiny. Práve v tejto oblasti sú v súčasnosti zdroje krajiny na maxime, úlohy sú na maxime a je tu veľká zodpovednosť,“ vyhlásil Zelenskyj.
Úradujúci minister obrany Rustem Umerov v súčasnosti zastáva zároveň aj funkciu hlavného vyjednávača Ukrajiny pri rokovaniach s Ruskom, pričom sa očakáva jeho vymenovanie za ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Šmyhaľ zastáva funkciu premiéra od marca 2020, čím sa stal najdlhšie slúžiacim predsedom vlády od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991.
Zelenskyj v pondelok v rámci reorganizácie „vlády na obnovu Ukrajiny“ nominoval na post premiérky ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú.
Čítajte viac Rekonštrukcia vlády na Ukrajine: Zelenskyj mení premiéra, stavil na ekonomickú tvrdosť
20:31 Kvóty na dovoz agrokomodít z Ukrajiny boli dôležitou súčasťou pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli. Po skončení rokovaní to uviedol štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Vladimír Vnuk, informuje spravodajca TASR.
Vnuk upozornil, že hneď na úvod Dánsko ako krajina predsedajúca Rade EÚ prednieslo svoje priority v oblasti agrosektora na nasledujúcich šesť mesiacov. Tie sa týkajú posilnenia konkurencieschopnosti, približovania sa zelenej dohode, generačnej výmeny, podpory inovácií a zjednodušovania legislatívy pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesné hospodárstvo.
Hlavnou témou diskusií podľa neho bola situácia na trhu EÚ aj vzhľadom na ruskú vojnu na Ukrajine. Upozornil, že v tejto veci medzi členskými štátmi nevládne názorová zhoda, keď prihraničné štáty s Ukrajinou, ako je Slovensko, majú iný pohľad na obchodovanie s jej agrokomoditami ako vzdialenejšie štáty.
Čítajte viac EÚ odmieta 30-percentné clá na dovoz do USA, Trump je ochotný diskutovať
„Slovensko podobne ako iné krajiny spomenulo, že tie kvóty, ktoré boli dohodnuté s Ukrajinou na základe dohody o liberalizácii obchodu, sú iné ako komunikovala Európska komisia,“ uviedol Vnuk. Spresnil, že eurokomisia pôvodne avizovala zvýšenie kvót na ukrajinské agrokomodity o 20 – 25 %, pričom u niektorých tovarov sa to vyšplhalo na 300 až 400 %. „Sú to hlavne citlivé komodity ako med, cukor a vajcia,“ vysvetlil.
Aj preto Slovensko podporilo výzvu, aby sa kvóty pre ukrajinské agrokomodity vrátili do stavu spred vojny s Ruskom.
V rámci debát o dohode o liberalizácii s Kyjevom Rada ministrov hovorila aj o ochranných mechanizmoch pre členské štáty. Krajiny si musia podrobne preštudovať tieto mechanizmy, aby vedeli, čo treba najlepšie uplatňovať pre ochranu svojich záujmov pri obchodovaní s Ukrajinou.
Ďalšou žiadosťou členských krajín EÚ bolo, aby tovary dopestované na Ukrajine spĺňali náročné európske štandardy, lebo ukrajinskí farmári nemusia dodržiavať také prísne normy ako ich kolegovia v Únii. To vedie k zníženiu cien niektorých agrokomodít, čo ohrozuje konkurencieschopnosť európskych farmárov.
„Toto sme sa snažili vysvetliť Európskej komisii, aby na to dohliadala pri dohode, ktorá by mala byť schvaľovaná v septembri v Rade EÚ. Ešte je čas na niektoré rokovania,“ odkázal.
Agroministri sa podľa Vnuka venovali aj rokovaniam EÚ s USA v otázke ciel, lebo 30-percentné colné zaťaženie tak, ako to navrhol Donald Trump, by európskym farmárom spôsobilo veľké ťažkosti.
Vnuk pripomenul, že na Rade EÚ bola venovaná pozornosť aj iniciatíve Maďarska potom, ako minulý týždeň v Budapešti prebehol podpis deklarácie za účasti Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
Ide o deklaráciu, ktorá eurokomisiu vyzýva, aby sa vrátila ku kvótam na dovoz ukrajinských agrokomodít do stavu spred vojny, aby existovali účinné ochranné mechanizmy a tiež kompenzačné fondy, ktoré vykryjú prípadné straty poľnohospodárom z prihraničných členských štátov, a aby ukrajinskí pestovatelia rešpektovali štandardy platné v EÚ.
19:48 Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová privítala prísnejší postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku. Päťdesiatdňové ultimátum na potrestanie Moskvy je však podľa nej veľmi dlhé, píše AFP.
„Je veľmi pozitívne, že prezident Trump zaujíma tvrdý postoj proti Rusku,“ povedala Kallasová novinárom. „Na druhej strane, 50 dní je veľmi dlhý čas, ak vidíme, že (Rusi) každý deň zabíjajú nevinných civilistov.“
19:16 Generálny tajomník NATO Mark Rutte po boku prezidenta USA uviedol, že obaja spoločne komunikovali už vo štvrtok. Podľa jeho slov chce Trump poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje, no žiadal Európu, aby za to zaplatila, čo predstaviteľ Aliancie označil za „úplne logické“.
Rutte ozrejmil, že už hovoril aj s „mnohými“ krajinami, ktoré by mohli byť súčasťou dohody, pričom menoval Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Britániu, Holandsko a Kanadu. „A toto je len prvá vlna, bude ich viac,“ vyhlásil. Takisto zdôraznil, že treba konať rýchlo a že dodávky by mohli Putina prinútiť „prehodnotiť“ mierové rokovania.
„Bude to znamenať, že Ukrajina dostane do rúk naozaj obrovské množstvo vojenského vybavenia na protivzdušnú obranu, no aj rakety či muníciu,“ povedal novinárom Rutte. Trump tvrdí, že ide o dodávku v hodnote „miliárd dolárov“, ktorej súčasťou budú aj protiraketové systémy Patriot. Tie by podľa neho mali odoslať Ukrajine „v priebehu niekoľkých dní“. Vysvetlil, že krajiny, ktoré vlastnia systémy Patriot, ich odovzdajú Ukrajine a Spojené štáty im za ne pošlú náhradu.
17:55 Americký prezident Donald Trump v Bielom dome potvrdil dohodu o dodávkach zbraní na Ukrajinu prostredníctvom NATO. Zároveň vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval Moskvu, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov clá na úrovni 100 percent. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP a denník The Guardian.
Nové vojenské vybavenie sa vyrobí pre Alianciu, pričom následne bude k dispozícii na ďalšie odoslanie na Ukrajinu. „Vyrobíme špičkové zbrane a pošleme ich do NATO,“ povedal Trump. Zdôraznil však, že náklady na zbrane budú hradiť členské štáty NATO, nie americkí daňoví poplatníci. „My, Spojené štáty, neuskutočníme žiadne platby, nekupujeme ich my, my ich vyrobíme a oni za ne zaplatia,“ ozrejmil podľa denníka.
Čítajte viac Trump dal Putinovi ultimátum a hrozí tvrdými clami. USA zbroja spojencov NATO
„Bude to znamenať, že Ukrajina dostane do rúk naozaj obrovské množstvo vojenského vybavenia na protivzdušnú obranu, no aj rakety či muníciu,“ povedal novinárom americký prezident. Trump tvrdí, že ide o dodávku v hodnote „miliárd dolárov“, ktorej súčasťou budú aj protiraketové systémy Patriot. Tie by podľa neho mali odoslať Ukrajine „v priebehu niekoľkých dní“.
Líder USA zároveň vyjadril s nespokojnosť Ruskom a varoval pred zavedením prísnych ciel pre obchodných partnerov Moskvy. „Zavedieme sekundárne clá. Pokiaľ sa do 50 dní neuzavrie dohoda (o prímerí na Ukrajine), je to veľmi jednoduché a (clá) budú na úrovni 100 percent,“ povedal Trump reportérom.
Republikán skonštatoval, že je „sklamaný“ z ruského prezidenta. „Putin naozaj prekvapil veľa ľudí. Rozpráva pekne a potom večer všetkých bombarduje,“ povedal.
15:00 Fínsko vyšetruje muža, ktorý nelegálne prešiel cez hranice z Ruska a žiada o azyl, uviedli v pondelok fínske pohraničné sily. Fínska verejnoprávna televízia YLE informovala, že muž je bývalým členom žoldnierskej Vagnerovej skupiny, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Muž menom Jevgenij podľa YLE na sociálnych sieťach tvrdil, že patril k ruskej polovojenskej skupine a nedávno zverejnil videá kritizujúce ruské vojenské vedenie.
Príslušníci fínskej pohraničnej stráže 17. júna zadržali muža, ktorý nelegálne prekročil hranice neďaleko mesta Kitee na východe Fínska, uviedol predstaviteľ veliteľstva pohraničnej stráže v provincii Severná Karélia Tomi Salmi. Dodal, že prebieha vyšetrovanie a muž požiadal o azyl. Odmietol sa však vyjadriť k medializovanej správe o napojení spomínaného muža na žoldniersku skupinu.
Vyšetrovanie by podľa hovorcu polície mohli uzavrieť pravdepodobne začiatkom jesene.
Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014
14:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes požiadal doterajšiu prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú, aby sa ujala funkcie premiérky.
Čítajte viac Rekonštrukcia vlády na Ukrajine: Zelenskyj mení premiéra, stavil na ekonomickú tvrdosť
14:10 Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov bol skontrolovať skupinu ruských síl bojujúcu v oblasti mesta Pokrovsk v ukrajinskej Doneckej oblasti, uviedlo v pondelok ministerstvo obrany v Moskve. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Pokrovsk je jedným z ústredných bodov ruských vojenských akcií zameraných na obsadenie celej Doneckej oblasti.
Gerasimov si podľa vyhlásenia rezortu vypočul hlásenia veliteľov ruských jednotiek skupiny síl „Stred“ o vývoji na bojisku. Na sieti Telegram ministerstvo zverejnilo video, ako nastupuje do vojenského vrtuľníka, nasledujú zábery z letu a potom ako vystupuje a stretne sa s dôstojníkmi vo vojenských uniformách. Nie je jasné, kedy oblasť navštívil.
13:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a osobitný americký splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg dnes pri stretnutí v Kyjeve diskutovali okrem iného o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany či protiruských sankciách. Zelenskyj rokovania na sieti X označil za produktívne. Krátko po stretnutí oboch predstaviteľov sa podľa agentúry Reuters v ukrajinskej metropole rozznel letecký poplach.
„Diskutovali sme o ceste k mieru a o tom, čo môžeme spoločne prakticky urobiť, aby sme sa mu priblížili. Patrí sem posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny, spoločná výroba a nákup obranných zbraní v spolupráci s Európou. A samozrejme sankcie proti Rusku a tým, ktorí mu pomáhajú,“ uviedol ukrajinský prezident.
Poďakoval tiež americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za dôležité signály podpory a „pozitívne rozhodnutie“ pre obe krajiny. V neposlednom rade napísal, že verí v americké vedenie, pretože je jasné, že Moskva neprestane, kým nebudú jej neprimerané ambície obmedzené silou.
12:13 Stovky tisíc ľudí na Ukrajine trpia posttraumatickou stresovou poruchou, milióny ďalších zas inými problémami duševného zdravia. Na dnešnom briefingu v Prahe to povedal vládny splnomocnenec pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný. České organizácie, napríklad Centrum pre rozvoj starostlivosti o duševné zdravie alebo SANAE, uskutočňujú projekty priamo na mieste na pomoc obyvateľom zasiahnutým vojnou.
„Ukrajina je krajina, ktorá ešte pred pár rokmi mala 40 miliónov obyvateľov. Dnes ich na Ukrajine žije zhruba 28 miliónov. Je to krajina, ktorá registruje 1,5 milióna vojnových veteránov,“ povedal Kopečný. „A zároveň je to krajina, kde sú stovky tisíc ľudí veľmi výrazne postihnuté posttraumatickou stresovou poruchou a milióny ľudí sú postihnuté inými ťažkosťami v oblasti duševného zdravia,“ dodal. Čísla sa podľa neho môžu rýchlo zvyšovať, lebo napríklad keď sa vojnový veterán vráti k rodine, to, ako zvláda traumy z vojny, potom môže rozkladať rodinu aj celé komunity.
Ukrajinská vláda sa podľa Kopečného snaží postupovať čo najviac decentralizovane, zároveň znižuje vstupné podmienky pre to, kedy môže človek získať nárok na starostlivosť, alebo naopak, kedy ju môže nejaký expert poskytovať. Dôležité je podľa splnomocnenca tiež zapojenie celej spolčenosti a firiem, ktoré napríklad zamestnancom poskytujú peniaze na to, aby si dokázali dôjsť na terapiu.
Riaditeľ Centra pre rozvoj starostlivosti o duševné zdravie Pavol Říčan uviedol, že niektoré výskumy tvrdia, že ak by na Ukrajine bola systematická diagnostika, posttraumatická stresová porucha by sa zistila u polovice ľudí žijúcich na Ukrajine.
Povojnová obnova Ukrajiny si bude vyžadovať veľké globálne finančné úsilie.
Krajine sa podľa Říčana nepodarilo reformovať psychiatrický systém, ktorý je založený stále na klasickom postsovietskom modeli s veľkými psychiatrickými a sociálnymi inštitúciami, ktoré sú na okraji miest a v ktorých ľudia žijú dlhodobo. Potom tiež existuje sieť psychiatrických ambulancií.
Ukrajinci sa ale podľa neho veľmi rýchlo učia, zavádza moderné metódy práce a liečby, občas je ale trochu problém s koordináciou pomoci. „Zasa na to Ukrajinci veľmi dobre reagujú tým, že majú taký koordinačný výbor, snažia sa skoordinovať všetku pomoc, ktorá tam prichádza, a robiť to čo najefektívnejšie,“ dodal Říčan.
10:42 Plán obnovy pre Ukrajinu by mal byť postavený podobne ako Marshallov plán po druhej svetovej vojne na báze predovšetkým úverov doplnených grantmi. Na dnešnom brífingu v Prahe to povedal vládny splnomocnenec pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný. O potrebe nového Marshallovho plánu pre Ukrajinu hovoril minulý týždeň na konferencii v Ríme aj prezident Peter Pavol. Česko bolo podľa Kopečného jednou z troch krajín zastúpených prezidentom, okrem Pavla to boli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prezidentka Moldavska Maia Sanduová.
Hlava štátu na konferencii okrem iného uviedla, že základom plánu pre obnovu Ukrajiny musí byť globálna politická koalícia, ktorá spojí členské štáty Európskej únie s demokratickými partnermi, ako sú Spojené štáty, Británia, Kanada či Japonsko. O prioritách rekonštrukcie, zabezpečenia zdrojov a dodávok je podľa Pavla potrebné rozhodovať centralizovane, obnova tiež musí byť vedená súkromnými investormi.
„Malo by to byť postavené podobne ako pôvodný americký rozvojový program pre Nemecko a Európu po druhej svetovej vojne na báze predovšetkým úverov dopĺňaných niekedy grantovou schémou,“ uviedol Kopečný. „Doteraz nemecký Marshallov fond funguje s tými istými peniazmi, ktoré tam Spojené štáty poslali na konci 40. rokov. Vďaka tomu, že sa tam neustále vracajú. To by mal byť aj princíp rozvoja a obnovy Ukrajiny,“ poznamenal.
Pavel v Ríme tiež povedal, že sa česká pomoc na Ukrajine zameriava predovšetkým na Dnepropetrovskú a Charkovskú oblasť, a to konkrétne napríklad na prístup k čistej vode alebo na posilnenie decentralizovaných energetických systémov a zachovanie základných verejných služieb vo vojnových podmienkach. Česko zároveň nedávno stvrdilo spoluprácu s Taiwanom na podpore Ukrajiny.
10:06 Vo vzdušnom priestore Bieloruska boli zaznamenané minimálne tri ruské bezpilotné lietadlá. Počas masívneho ruského útoku na Ukrajinu 12. júla prelietavali ruské drony cez bieloruský vzdušný priestor. Bieloruský vrtuľník zostrelil jeden dron typu „Herbera“. Informovali o tom vraj dobre informované zdroje z rozviedky pre agentúru UNIAN.
„Vrtuľník Mi-24 protivzdušnej obrany Bieloruskej republiky 12. júla zaútočil na ruský útočný dron typu ‚Herbera‘ a zničil ho, keď smeroval na Ukrajinu,“ uviedli zdroje.
Podľa týchto informácií sa v tom čase vo vzdušnom priestore Bieloruska nachádzali minimálne tri ruské bezpilotné lietadlá.
V súvislosti s tým bieloruský vrtuľník počas plnenia úlohy kontroly vzdušného priestoru nahlásil zistenie a zničenie útočného dronu.
„Úlomky zostreleného dronu dopadli na územie Homelskej oblasti,“ dodala rozviedka.
9:50 Ukrajina v nedeľu večer zaútočila dronmi na školiace stredisko v Záporožskej jadrovej elektrárni, kde sa nachádza simulátor reaktorovej haly, uviedlo v pondelok Ruskom dosadené vedenie tejto okupovanej ukrajinskej elektrárne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Nepriateľ použil tri bezpilotné lietadlá,“ uviedli predstavitelia elektrárne na platforme Telegram. K zásahu došlo vo vzdialenosti približne 250 – 300 metrov od prvého bloku elektrárne. Konštatovali, že útok nespôsobil žiadne závažné škody a prevádzka v elektrárni „pokračuje v normálnom režime pri zachovaní všetkých potrebných bezpečnostných opatrení“.
K útoku došlo po tom, čo šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vo vyhlásení uviedol, že tím MAAE v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni v sobotu počul až niekoľko stoviek výstrelov zo strelných zbraní. Podľa Grossiho ide o najnovší dôkaz vojenskej aktivity, ktorá môže potenciálne ohrozovať jadrovú bezpečnosť.
9:46 Osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg v pondelok pricestoval do Kyjeva, kde bude s ukrajinskými predstaviteľmi diskutovať o bezpečnosti a sankciách voči Rusku, oznámil vedúci kancelárie ukrajinskej hlavy štátu Andrij Jermak. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
„Obrana, posilňovanie bezpečnosti, zbrane, sankcie, ochrana našich občanov, posilňovanie spolupráce medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi… Je mnoho tém na diskusiu,“ napísal Jermak na platforme Telegram.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského konštatoval, že „mier prostredníctvom sily je zásadou prezidenta USA Donalda Trumpa a my tento prístup podporujeme“.
Zelenskyj v nedeľu večer povedal, že nariadil vojenským veliteľom, aby informovali Kellogga o schopnostiach Ruska a o vyhliadkach Ukrajiny.
Kellogg pricestoval do Kyjeva po tom, čo šéf Bieleho domu v nedeľu potvrdil, že USA dodajú Ukrajine svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby jej pomohli brániť sa proti agresii ruských síl. „Pošleme im patrioty, ktoré zúfalo potrebujú,“ povedal Trump, avšak neuviedol počet systémov, ktoré Washington poskytne Kyjevu.
7:34 Prezident USA Donald Trump v pondelok oznámi nový plán na vyzbrojovanie Ukrajiny, ktorý by mal zahŕňať útočné zbrane, uviedli pre portál Axios dva zdroje oboznámené s plánmi.
Čítajte viac Axios: Trump oznámi agresívny plán vyzbrojenia Ukrajiny. Môžu v ňom byť aj útočné zbrane dlhého doletu
6:19 Republikánsky senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny, jeden z hlavných spojencov amerického prezidenta Donalda Trumpa, v nedeľu v relácii Face the Nation televízie CBS naznačil, že v politike USA voči Rusku nastane zlom. Uviedla to agentúra AP.
„Zlom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu je na spadnutie,“ povedal Graham. Trump sa podľa neho mesiace snaží priviesť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu. „Nechal dvere otvorené, pokiaľ ide o Rusko – tieto dvere sa čoskoro zatvoria,“ konštatoval senátor.
„Očakávam, že v najbližších dňoch uvidíte rekordný prísun zbraní, ktoré pomôžu Ukrajine brániť sa,“ pokračoval Graham. Jedným z najväčších omylov Putina podľa neho bolo, že sa rozhodol Trumpa oklamať. „V najbližších dňoch a týždňoch bude vynaložené obrovské úsilie, aby sme Putina dostali k rokovaciemu stolu,“ povedal Graham.
Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal z Connecticutu, ktorý sa bol tiež hosťom v relácii CBS, uviedli, že v Kapitole i medzi európskymi predstaviteľmi rastie zhoda v tom, že časť ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov, ktoré krajiny skupiny G7 zmrazili na začiatku vojny, sa použije na pomoc Ukrajine.
„Je čas to urobiť,“ povedal Blumenthal.
Zástupcovia Spojených štátov vrátane Grahama, Blumenthala a Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga sa 10. júla prvýkrát zúčastnili na stretnutí tzv. koalície ochotných. Kellogg v pondelok pricestuje na Ukrajinu, kde zostane niekoľko dní.
Graham a Blumenthal sú iniciátormi novej sankčnej legislatívy v Kongrese, ktorá počíta so zavedením vysokých ciel voči krajinám obchodujúcim s Ruskom. Podľa Grahama sa diskutuje o clách až do výšky 500 percent. „Čína, India a Brazília nakupujú ropu a ropné produkty a ďalší tovar z Ruska. To sú peniaze, ktoré Putin používa na vedenie vojny,“ uviedol Graham.
6:00 Spojené štáty pošlú Ukrajine strely systémov protivzdušnej obrany Patriot, ale Európska únia (EÚ) za ne zaplatí, povedal v nedeľu (v pondelok ráno SELČ) podľa agentúr americký prezident Donald Trump na americkej základni Andrews vo východnom štáte Maryland. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Trump sa v posledných mesiacoch snažil sprostredkovať prímerie, na ktoré ale Rusko doteraz nepristúpilo, naopak Ukrajina s návrhom opakovane súhlasila.
„Bude to pre nás obchod a pošleme im Patrioty, ktoré nevyhnutne potrebujú,“ povedal Trump podľa agentúry DPA.
„Ešte som sa nedohodol na počte, ale nejaké dostanú, pretože potrebujú byť chránení,“ dodal s tým, že USA nebudú nič stáť, pretože ich zaplatí Európska únia.
Trump zopakoval, že je „sklamaný“ z ruského prezidenta Vladimira Putina. „Putin naozaj prekvapil veľa ľudí. Rozpráva pekne a potom večer všetkých bombarduje,“ povedal.
Neuviedol ale, aké krajiny EÚ by systémy protivzdušnej obrany mali kúpiť a agentúra Reuters informovala, že Trump odmietol povedať, koľko striel Patriotov Ukrajine pošle. Povedal len, že nejaké. O nákupe systémov Patriot od USA pre Ukrajinu uvažuje Nemecko, povedal minulý týždeň nemecký kancelár Friedrich Merz.
Americký prezident pred niekoľkými dňami povedal, že Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane, aby sa mohla brániť. Vyjadril sa tak po tom, ako USA oznámili, že pozastavili niektoré zbrojné dodávky Ukrajine vrátane striel protivzdušnej obrany. Trump to vtedy zdôvodnil tým, že jeho predchodca Joe Biden dal Ukrajine v minulosti priveľa zbraní a že teraz treba zabezpečiť, aby ich mali dostatok USA. Následne šéf Bieleho domu hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý telefonát označil za najlepší a najviac produktívny z doterajších rokovaní so svojím súčasným americkým náprotivkom.
Trump sa má v pondelok stretnúť s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom. Na pondelok tiež prezident ohlásil, že urobí „dôležité vyhlásenie o Rusku“, zatiaľ čo osobitný americký splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg začne oficiálnu návštevu Ukrajiny, píše agentúra AFP.
