Brutálna smrť dvoch bratov bola poslednou kvapkou
Napätie medzi Azerbajdžanom a Ruskom prudko eskaluje. Dlhoročné „strategické partnerstvo“ medzi Baku a Moskvou narazilo na dno po tom, čo na konci júna ruské špeciálne jednotky vtrhli do bytov etnických Azerov v Jekaterinburgu, zadržali vyše 50 osôb. Polícia tvrdila, že zasahovala proti zločineckej sieti. No keď sa objavili správy, že dvaja bratia – Ziyaddin a Huseyn Safarov – zomreli v policajnej cele, Azerbajdžan vybuchol.
Oficiálna verzia o infarkte sa rýchlo rozpadla. Ruské orgány tvrdili, že zomreli na infarkt, no forenzné správy – citované napr. v Jamestown Foundation – ukázali známky vážneho fyzického násilia a vnútorného krvácania. Prezident Ilham Alijev okamžite nariadil vyšetrovanie a nazval incident „barbarským útokom na našich občanov zo strany cudzej mocnosti“.
Čítajte aj Moskva pod paľbou Azerbajdžanu: Zomreli naši ľudia, zodpovednosť za pád lietadla nesú Rusi, musia niesť následky
Zatýkanie v Sputnik. Kultúrne mosty pretrhnuté
Krátko po incidente boli v Baku zadržaní siedmi zamestnanci ruskej štátnej agentúry Sputnik, ktorých obvinili z daňových únikov a neoprávneného financovania zo zahraničia. Miestne úrady zároveň zrušili viaceré ruské kultúrne podujatia, pozastavili činnosť Ruského centra v Baku a dočasne prerušili bilaterálne návštevy.
Najväčšia diplomatická kríza od rozpadu ZSSR
Podľa expertov ide o najväčšiu diplomatickú krízu medzi oboma krajinami od konca Sovietskeho zväzu. Ako upozorňuje azerbajdžanský analytik Arif Yunus pre Radio Free Europe, „tento incident Baku využíva ako symbolický zlom – s cieľom definitívne sa odtrhnúť od ruskej sféry vplyvu.“
„Ruský vplyv sa rúca rýchlejšie, než si v Kremli dokážu pripustiť.“Paul Goble z Jamestown Foundation
Zostrelenie azerbajdžanského lietadla
Taktiež jednou z najvýbušnejších, no oficiálne málo komentovaných udalostí bolo zostrelenie azerbajdžanského vojenského dopravného lietadla, ku ktorému došlo v decembri 2024 v blízkosti hraníc s Dagestanom. Podľa informácií viacerých bezpečnostných analytikov (napr. The Jamestown Foundation a Caucasus Watch) malo ísť o neúmyselný zásah zo strany ruských protivzdušných jednotiek, ktoré identifikovali lietadlo ako „nespolupracujúci cieľ“. Azerbajdžanská strana o incidente mlčala takmer tri týždne, no v januári 2025 potvrdila stratu posádky a vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad konaním Moskvy.
Čítajte aj Zostrelili azerbajdžanské lietadlo omylom Rusi? A tí, čo prežili, môžu hovoriť o zázraku
Incident sa odohral len niekoľko dní po tom, čo Azerbajdžan oznámil rozšírenie svojho leteckého koridoru smerom k Turecku mimo tradičného ruského vplyvu. Analytici udalosť označili za tichý zlomový bod, ktorý definitívne narušil vojenskú dôveru medzi oboma krajinami. „Aj keď to nebolo oficiálne označené ako akt nepriateľstva, dôsledky boli jednoznačne geopolitické,“ píše vo svojej správe analytik Fuad Shahbazov z Caspian Policy Center.
Baku sa obracia na Západ – hlavne na Turecko
Azerbajdžan už niekoľko rokov posilňuje spoluprácu s Tureckom, Izraelom a USA – najmä v oblasti energetiky, zbrojárstva a logistiky, uviedla spravodajská agentúra Anadolu Ajansı. Nový strategický projekt Zangezurského koridoru, ktorý má vytvoriť spojenie medzi Azerbajdžanom a Tureckom cez arménske územie, je kľúčový. Podporuje ho Ankara a označuje ho za „pancierové spojenie turkického sveta“.
„Rusko túto iniciatívu vníma ako ohrozenie svojho tradičného vplyvu na južnom Kaukaze,“ vysvetľuje pre BBC odborník na postsovietsky priestor Thomas de Waal z Carnegie Europe.
Moskva sa snaží stabilizovať, ale stráca pôdu pod nohami
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin tento týždeň vyzval Azerbajdžan, aby „nezabúdal na dlhoročné partnerstvo a vzájomné záujmy,“ píše ruská agentúra TASS. Zároveň Moskva naznačila, že je pripravená opäť zohrávať úlohu mediátora v kaukazskom regióne.
Lenže táto ponuka prichádza neskoro. Po tom, čo v apríli 2025 opustili poslední ruskí mierotvorcovia Náhorný Karabach, Azerbajdžan definitívne prevzal kontrolu nad celým územím. Ruský vplyv tým v regióne prakticky zanikol.
Podpora Ukrajiny
Hoci sa Azerbajdžan oficiálne drží neutrálnej línie v konflikte Ruska proti Ukrajine, jeho podpora Kyjevu je zreteľná a dlhodobá. Už krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Baku poskytlo Ukrajine humanitárnu pomoc v hodnote miliónov dolárov, vrátane zdravotníckeho materiálu, potravín a generátorov. Štátna ropná spoločnosť SOCAR naďalej prevádzkuje bezplatné čerpacie stanice pre ukrajinské záchranné zložky, čo ukrajinské úrady opakovane ocenili.
Azerbajdžan patrí tiež medzi prvých nečlenských partnerov NATO, ktorí sa zapojili do obnovy vojnou zničenej Ukrajiny. V roku 2023 začal financovať rekonštrukciu škôl a nemocníc v meste Buča – symbolicky zvolenom kvôli tamojším masakrom, ktoré šokovali medzinárodné spoločenstvo. Zároveň Baku odmietlo uznať anexiu okupovaných území a na pôde OSN opakovane hlasovalo za rezolúcie podporujúce územnú celistvosť Ukrajiny. Napriek tejto orientácii si Azerbajdžan zatiaľ zachováva funkčné diplomatické vzťahy s Moskvou – najmä v oblasti energetiky a cezhraničného obchodu.
Geopolitické zemetrasenie
„Ruský vplyv sa rúca rýchlejšie, než si v Kremli dokážu pripustiť. Azerbajdžan má silu aj vôľu presadiť sa ako regionálny hráč – už nie ako satelit, ale ako suverén,“ píše analytik Paul Goble z amerického think-tanku Jamestown Foundation.
Zatiaľ čo Moskva čelí vojenskej a ekonomickej izolácii, jej bývalí partneri si hľadajú vlastnú cestu – bez nej. A Kaukaz, ktorý býval pevnou súčasťou ruského geopolitického sveta, sa definitívne posúva smerom k Turecku, NATO a novému rozloženiu síl.
