Výstavu „Naši chlapci“ skritizoval tak konzervatívny prezident Andrzej Duda, ako aj vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Wladyslaw Kosiniak-Kamysz z vlády liberálneho premiéra Donalda Tuska. Múzeum v Gdansku, ktoré výstavu organizuje, sa ohradilo proti nespravodlivým a povrchným súdom od ľudí, ktorí výstavu ani nevideli, uviedol denník Gazeta Wyborcza na svojom webe.
„Už dlho som nevidela takéto davy v múzeu. Prišlo veľa ľudí, ktorých príbuzní boli povolaní do Wehrmachtu či Kriegsmarine. Bolo vidieť, že to pre nich je dôležitá udalosť – táto história bola desiatky rokov zahmlievaná a nakoniec bola ukázaná empatickým spôsobom nezabúdajúcim na nuancie. Pretože za väčšinou týchto príbehov sa skrývali dramatické rozhodnutia, rodinné tragédie a dlhotrvajúce traumy,“ uviedla reportérka Dorota Karašová po vernisáži, na ktorú neprišiel nikto z radnice.
Osudy hrdinov výstavy podľa múzea ukazujú, aké odlišné boli individuálne skúsenosti späté so službou v nemeckých jednotkách. A niekdajších vojakov spája spoločná povojnová skúsenosť, keď desiatky rokov zostávali bokom záujmu oficiálnej verzie dejín. Po roku 1945 sa o tomto jave mlčalo.
Prezident Andrzej Duda vyjadril nad výstavou pobúrenie. „Predstavovať vojakov Tretej ríše ako ‚našich‘ je nielen falšovanie histórie, je to morálna provokácia, a to dokonca aj v prípade, že snímky mladých mužov v uniformách Hitlerovej armády predstavujú Poliakov násilne povolaných do nemeckého vojska. Poliaci ako národ boli obeťami nemeckej okupácie a nemeckého teroru, a nie jeho páchateľmi či účastníkmi,“ napísal na sociálnej sieti. Zdôraznil, že Gdansk ako miesto, kde vypukla druhá svetová vojna, nemôže byť scénou, ktorá zastiera zodpovednosť vinníkov, spochybňuje základy poľskej identity a uráža poľské obete: „Kto relativizuje zločiny, odzbrojuje svedomie národa.“
Výstavu skritizoval tiež minister obrany Kosiniak-Kamysz. „Naši chlapci – vojaci, civilisti, Poliaci – bránili vlasť pred nacistickým Nemeckom do poslednej kvapky krvi. To oni sú hrdinovia a im patrí miesto na výstavách,“ vyhlásil.
Na obranu gdanskej výstavy, naopak, sa postavil poslanec Európskeho parlamentu Lukasz Kohut z Tuskovej Občianskej koalície. Kritici podľa neho hlásajú pobúrenie nad skresľovaním dejín, ale skresľovaním dejín by podľa europoslanca bolo zamlčovanie týchto udalostí. „Moji predkovia zo Sliezska tiež zomierali vo vojne a často v inej uniforme ako poľskej, ale nezaslúžia si zabudnutie. Dejiny nie sú čiernobiele,“ zdôraznil.
Podobne sa za výstavu postavil niekdajší šéf miestneho spolku Kašubov Artur Jabloński, ktorý zdôraznil, že aj príslušníci národnostnej menšiny Kašubov a Poliaci z gdanského pobrežia Baltu povolaní do nemeckých ozbrojených síl boli „naši chlapci“ a „našinci“ a nemožno ich zaprieť.
Samotné múzeum v reakcii na kritiku zdôraznilo, že výstavu odsudzujem ľudia, ktorí ju ani nevideli. „Názov Naši chlapci nie je náhodný. Týka sa státisícov ľudí – synov, bratov a otcov miestnych rodín. Ocitli sa v situácii, v ktorej nemali na výber. Naša výstava ich ukazuje spôsobom vzdialeným od čiernobieleho hodnotenia,“ uviedlo múzeum. Pripomenulo, že mnoho ľudí bolo za odmietnutie služby v ozbrojených silách okupanta odsúdených na trest smrti. Výstava spomína osud Edmunda Tyborského, ktorý bol za dezerciu a pokus pridať sa k partizánom popravený stením hlavy a jeho rodina bola uväznená v koncentračnom tábore.
„Anexa poľského územia, nútenie Poliakov prihlásiť sa k nemeckej národnosti a násilné povolávanie do Wehrmachtu sú nemecké zločiny, ktoré nebudeme zahmlievať. Nebudeme ani mlčať o ich obetiach. Ukazujeme utrpenie ľudí, ktorí boli pripravení o možnosť voľby. Nesúhlasíme s ich líčením ako zradcov či kolaborantov. Vylučovať obete nemeckého násilia z poľského národa je nielen nedôstojné a nevlastenecké, ale pripomína to hanebnú komunistickú propagandu, ktorá po desiatky rokov postihovala obete, a nie páchateľov,“ zdôraznilo múzeum. „Pozývame k navštíveniu výstavy – a k následnému vytvoreniu si názoru,“ dodalo.
