Ako prvá oznámila svoj odchod z koalície aškenázska frakcia UTJ Degel ha-Tora, neskôr sa k nej pripojila aj prevažne chasidská frakcia Agudat Jisrael.
Minister pre záležitosti Jeruzalema Meir Poruš vysvetlil, že rozhodnutie o vystúpení z vlády padlo po oboznámení sa so znením nového návrhu zákona o brannej povinnosti charedim. Podľa Poruša zákon „neuspokojuje požiadavky UTJ a jej duchovných vodcov“.
Medzi tými, ktorí v rámci odchodu UTJ z vlády už podali demisiu, sú predseda finančného výboru izraelského Knesetu Moše Gafni, námestník ministra dopravy Uri Maklev a minister Meir Poruš. Ich demisie nadobudnú účinnosť o 48 hodín, čo dáva premiérovi Netanjahuovi čas pokúsiť sa ich presvedčiť, aby rozhodnutie prehodnotili, doplnila agentúra AP.
Čítajte aj Bodli Židia seba do chrbta v boji proti antisemitizmu? A ide krajnej pravici v Európe iba o získanie pečiatky kóšer? Niektorí hostia v Izraeli vyvolali škandál
Odstúpenie UTJ nasledovalo po predchádzajúcich vyhrážkach, že strana opustí koalíciu, pokiaľ jej nebude predložený návrh zákona, ktorý by oslobodzoval ultraortodoxných mužov od vojenskej služby.
Zatiaľ čo UTJ svoju hrozbu splnila, ultraortodoxná strana Združenie Sefardov verných Tóre (Šas) tak zatiaľ neurobila – napriek tomu, že v nedeľu údajne vydala vlastné ultimátum. Šas sa zatiaľ verejne nevyjadril k odchodu aškenázskej UTJ ani neuviedol, či a kedy ju bude nasledovať.
So siedmimi poslancami nemá UTJ dostatočnú silu na to, aby sama zvrhla vládu, ktorá má v Knesete istú podporu 68 zo 120 poslancov.
Ultraortodoxní židia majú v Izraeli výnimku z brannej povinnosti od založenia štátu v roku 1948. V tom čase tvorili asi päť percent populácie, dnes predstavujú približne 13 percent. Ultraortodoxné strany, ktoré podľa agentúry AFP umožňujú premiérovi Netanjahuovi udržať sa pri moci, dlhodobo kategoricky odmietajú povinné odvody mužov z ich komunity.
Čítajte aj Izrael má problém. Mladí Židia utekajú z krajiny
Väčšina ultraortodoxných (charedim) mužov v Izraeli nie je povinná narukovať do armády, hoci právny rámec, ktorý túto výnimku umožňoval, bol v minulosti opakovane napadnutý a zrušený Najvyšším súdom. V praxi však stále funguje systém dočasných výnimiek, ktoré vláda predlžuje alebo sa ich snaží novými zákonmi zakotviť.
Väčšina Izraelčanov má povinnú vojenskú službu – muži v trvaní 32 mesiacov, ženy 24 mesiacov. Ultraortodoxní muži, ktorí študujú v ješivách, môžu požiadať o odklad alebo výnimku – v niektorých prípadoch na celý život. Tento systém vyvoláva v časti spoločnosti silný odpor i pocit nespravodlivosti, najmä v čase vojny, keď je tlak na armádu obrovský.
Odchod UTJ prichádza v kritickom období vojny v palestínskom Pásme Gazy, kde prebiehajú rokovania o prímerí medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas. Napriek tlaku USA, Egypta a Kataru však dohoda medzi nimi zatiaľ nie je na dosah. Sporným bodom je predovšetkým otázka, či prímerie ukončí aj samotnú vojnu – čo krajná pravica v Netanjahuovej vláde odmieta, kým Hamas nebude zničený.
Kým Netanjahu ešte môže UTJ presvedčiť, aby sa vrátila, analytici – ako Šuki Friedman z Inštitútu pre politiku židovského národa – tvrdia, že rozdiely medzi návrhom zákona a požiadavkami UTJ sú priveľké, takže kompromis počas 48 hodín je nepravdepodobný.
