Misia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) na Slovensku, ktorá sa uskutočnila koncom mája, vyjadrila vážne obavy z krokov súčasnej vlády, ktoré podľa nej ohrozujú právny štát a transparentné nakladanie s fondmi Európskej únie. Vyplýva to zo záverečnej správy prezentovanej v utorok, ktorej znenie má agentúra SITA k dispozícii.
Zdechovský uviedol, že mnohí poslanci už situáciu poznali, lebo správa bola odprezentovaná aj pri iných rokovaniach. Kritický bol k správe len člen delegácie Ondřej Knotek (ANO) z frakcie Patrioti pre Európu, ale podľa Zdechovského je politický súhlas väčšiny europarlamentu so zisteniami správy a aj zhoda na tom, že na jeseň prebehne ďalšie zasadnutie k situácii na Slovensku.
„Budeme informovaní o výsledku, ale až na konci vyšetrovania. Mnohé podnety zapadli do mozaiky, ktorú už európsky prokurátor a OLAF mali,“ vysvetlil. Dodal, že aj v utorok doobeda dostal viacero SMS správ zo Slovenska, od ľudí z Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) či ministerstva pôdohospodárstva, že chcú vedieť, kedy sa situácia začne riešiť, lebo teraz je kontrola čerpania eurofondov „čiastočne paralyzovaná“.
Kľúčové zistenia misie EP:
- Oslabenie právneho štátu
- Nepriateľské prostredie voči občianskej spoločnosti a médiám
- Zlyhanie Poľnohospodárskej platebnej agentúry (PPA)
- Neefektívne financovanie rómskych projektov
- Politický tlak a zastrašovanie
Záver: „Neprišli sme Slovensko trestať. Prišli sme brániť európskych daňových poplatníkov, právny štát a spravodlivosť,“ zaznieva v záverečnej správe. Delegácia dostala tisíce podnetov od slovenských občanov, z ktorých takmer 200 je predmetom vyšetrovania na úradoch OLAF a EPPO. Niektoré vyšetrovania už prebiehajú.
„Peniaze európskych daňových poplatníkov nesmú končiť vo vreckách podvodníkov. Majú slúžiť ľuďom a pomáhať regiónom rásť,“ doplnil Zdechovský.
„Stretli sme sa nielen s administratívnymi zlyhaniami, ale aj s politicky nepriateľským prostredím voči akejkoľvek forme kontroly, občianskej spoločnosti aj médiám,“ uvádza sa v Zdechovského správe. Tá za kľúčové zistenia považuje oslabenie právneho štátu, keď zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry viedlo k dramatickému prepadu počtu obžalôb za závažné hospodárske trestné činy (v roku 2025 boli podané iba dve, oproti skorším 120 – 150 ročne).
Delegácia v správe tiež reflektovala na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v trestnom zákonníku znižujúce tresty za korupciu a obmedzenia ochrany oznamovateľov, ktoré podľa nej podkopávajú zodpovednosť a transparentnosť.
Cieľom misie bolo posúdiť situáciu na Slovensku a ochranu finančných záujmov EÚ. Delegácia sa zaoberala aj fungovaním Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) pretrvávajú štrukturálne problémy, slabé kontrolné mechanizmy a neefektívne informačné systémy. Nedostatky v PPA podľa misie ohrozujú schopnosť chrániť rozpočet EÚ, pričom orgány neposkytli presvedčivé zmierňujúce opatrenia.
Misia tiež identifikovala obavy z využívania eurofondov určených pre rómske komunity, keďže niektoré projekty mali pochybný vplyv na skutočné potreby obyvateľstva. Investigatívni novinári upozornili na prípady, keď boli z fondov EÚ financované súkromné rezidencie vydávané za penzióny, a potvrdili zhoršujúce sa podmienky pre nezávislú žurnalistiku na Slovensku.
Správa kritizuje aj nepriateľské prostredie voči občianskej spoločnosti a médiám, keď mimovládne organizácie čelia administratívnemu šikanovaniu, diskreditačným kampaniam, zamedzovaniu prístupu k informáciám a investigatívni novinári hlásia zastrašovanie pri overovaní faktov o zneužití eurofondov, napríklad na výstavbu penziónov financovaných z EÚ.
Atmosféra počas misie bola napätá, vládni predstavitelia a poslanci verejne spochybňovali účel misie a obviňovali jej vedúceho, českého europoslanca Tomáša Zdechovského, z politickej zaujatosti, čo viedlo k vyhrážkam a potrebe policajnej ochrany.
Čítajte aj Europoslanec Zdechovský po kontrole: Slovensko o eurofondy nepríde, je škoda, že si na nás Fico nenašiel čas
Slovensko je na ceste stať sa druhým Maďarskom
Monitorovacia skupina Európskeho parlamentu pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) má veľké obavy nielen ohľadom nezávislosti justície na Slovensku. V SR vraj dochádza k obmedzovaniu slobody verejného priestoru, ohrozená je pluralita i občianska spoločnosť a novinári sú vystavení žalobám. V utorok to na zasadnutí Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) uviedla predsedníčka skupiny Sophie Wilmésová. Slovensko je podľa nej na ceste stať sa ďalším Maďarskom, informuje TASR.
Wilmésová viedla spolu s predsedom LIBE Javierom Zarzalejosom prvú pracovnú cestu monitorovacej skupiny na Slovensko, ktorá sa konala od 1. do 3. júna za účasti zástupcov štyroch frakcií EP – Európskej ľudovej strany (EPP), Obnovme Európu (RE), Zelených a Európy suverénnych národov (ESN).
Štvorčlenná delegácia sa počas misie stretla s viac než 20 zainteresovanými osobami vrátane predstaviteľov vlády SR, koaličných a opozičných poslancov či zástupcami občianskej spoločnosti, justície a médií. Europoslankyňa označila tón počas všetkých rozhovorov za veľmi konštruktívny. Pripustila však, že názory sa občas líšili.
Čítajte aj Zdechovský predstaví záverečnú správu z misie na Slovensku: Okrem kontroly zlyháva v krajine aj niečo iné
„Naším poslaním nie je byť akýmsi tribunálom. Ide o to, aby sme počúvali a transparentne komunikovali, a vlastne aj o to, aby sme ukázali obyvateľom Slovenska, že Európska únia venuje pozornosť základným právam a je odhodlaná dbať na ich dodržiavanie,“ uviedla Wilmésová, pričom pripomenula, že 80 percent verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych fondov. „To so sebou, samozrejme, nesie aj určitú zodpovednosť,“ dodala.
Na margo zistení DRFMG, ktoré vzišli z júnovej cesty, podotkla, že sa do značnej miery zhodujú so správou Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku.
Europoslankyňa na zasadnutí LIBE v súvislosti s obavami o nezávislosť justície upozornila, že sudcovia na Slovensku sú verejne diskreditovaní a ich rozhodnutia sú verejne spochybňované. Obzvlášť problematických je podľa jej slov niekoľko reforiem. Zmienila sa konkrétne o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a reštrukturalizácii niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), čo podľa monitorovacej skupiny viedlo k oslabeniu kapacít aj expertízy. Spomenula tiež skrátenie premlčacích lehôt pri stíhaní prípadov korupcie. Za rovnako problematické označila aj používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom a časté využívanie skráteného legislatívneho konania.
Čítajte aj Fico bojuje s Bruselom ako taký žiak, ktorý nezvláda učivo, tvrdí Gröhling. Pri ruskom plyne mu na lacný podraz neskočíme, odkázal Šimečka
Pokiaľ ide o slobodu médií na Slovensku, Wilmésová podľa svojich slov považuje zrušenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadenie Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) za politicky motivovaný krok, ktorý môže viesť k obmedzeniu občianskej spoločnosti a plurality.
Kritiku vyjadrila aj pri novele zákona o neziskových organizáciách. Tým môžu hroziť pokuty vo výške viac než 5000 eur, ak porušia svoje povinnosti dané novelou, čo podľa europoslankyne ohrozuje ich nezávislosť. Obavy z diskriminácie a pochybnosti ohľadom kompatibility s právom EÚ vyjadrila aj v spojitosti s navrhovanou zmenou ústavy.
„Slovensko je na ceste stať sa ďalším Maďarskom. To sa ešte len uvidí. Niektoré vzorce, ktoré tu vidíme, sú však nápadne zhodné. Som presvedčená, že tieto pripomienky spolu so správou o stave právneho štátu by nás mali podnietiť k tomu, aby sme sa dôkladne zamysleli nad ďalšími krokmi, ktoré budú najvhodnejšie na európskej úrovni,“ dodala Wilmésová.
