Veľký obrat?
„Toto je obľúbený nástroj amerického prezidenta. V Senáte na neho rastie tlak, keď konzervatívni republikáni majú problém vysvetliť svojim voličom Trumpov románik s Putinom. Sankcie sú dôležité, ale vojnu rozhodnú zbrane,“ reagoval pre Pravdu na Trumpovo pondelkové vyhlásenie o tvrdšom prístupe k Rusku rakúsky vojenský analytik Gustav Gressel.
A Ukrajina by z USA mala dostať aj zbrane. Schéma má byť jednoduchá: Európa ich od Washingtonu nakúpi a pošle Kyjevu. Prezident USA ju oficiálne oznámil v Bielom dome za prítomnosti generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.
„Aj na to však bude potrebný nejaký čas. Ak si dobre pamätám ságu so stíhačkami F-16, získanie potrebných povolení na vývoz týchto lietadiel na Ukrajinu trvalo dosť dlho. Bolo to napriek tomu, že stroje dodávali európski spojenci a už existoval politický súhlas s týmto krokom. Americká byrokracia nie je ani rýchla, ani flexibilná,“ pripomenul Gressel.
Napriek tomu, že Trump dal Putinovi ďalších 50 dní a jeho hnev na šéfa Kremľa cez nákup zbraní zaplatí Európa, je to v podaní republikána veľký obrat. Od nástupu do Bieleho domu totiž neurobil pre Ukrajinu vôbec nič. Kyjevu neposlal žiadne nové zbrane a na Moskvu neuvalil nijaké nové sankcie. A jeho telefonáty s Putinom boli vždy, ako vravel, úžasné.
Jediným výsledkom rokovaní s Kremľom však bolo to, že Rusko intenzívnejšie bombardovalo Ukrajinu, čo musel v istom momente pochopiť aj Trump.
„Som z neho sklamaný, ale ešte som s ním neskončil. Ale som z neho sklamaný. Máme skvelý rozhovor. Poviem, že je to dobré, myslím si, že sme blízko k dohode. A potom zničí budovu v Kyjeve,“ opísal Trump v telefonickom interview pre BBC, ako vyzerali jeho diskusie s Putinom.
Okrem vyjadrení týkajúcich sa Ukrajiny urobil populistický americký prezident politickú piruetu aj v prípade NATO. Trump pre BBC uviedol, že už si nemyslí, že Severoatlantická aliancia je zastaraná. Podporil aj kolektívnu obranu, pretože to znamená, že sa menšie krajiny môžu brániť tým väčším. NATO pochválil za to, že jeho členovia už vraj platia účty. Aliancia sa v júni dohodla na zvýšení obranných rozpočtov na päť percent hrubého domáceho produktu.
Ako dlho Trumpovi vydrží tento prístup? Veď podľa ľudí, ktorí s ním pracovali, uvažoval v minulosti nad tým, že z NATO vystúpi, a ešte nedávno obviňoval Ukrajinu, že môže za rozpútanie vojny.
„V každom prípade je to pre nás dôležitý moment. Prezident Trump prvýkrát od svojho návratu do Bieleho domu uviedol, že Ukrajine pošle ďalšie zbrane. Nie je to len pokračovanie dodávok, ktoré schválila ešte predchádzajúca americká vláda. Túto príležitosť musíme bezpodmienečne využiť. Najdôležitejšie bude zistiť, či to bude jednorazová záležitosť. Teda, či ide len o taktický, krátkodobý vývoj, alebo hovoríme o novom trende a zmene strategického prístupu. Čo sa týka zbraní, Ukrajina ich ako vždy potrebuje veľa, ale najmä hovoríme o systémoch protivzdušnej obrany – teda hlavne o Patriotoch a raketách stredného a dlhého doletu,“ uviedol pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, expert na medzinárodné vzťahy z Odeskej národnej univerzity I. I. Mečnikova.
Je naozaj ešte príliš skoro hovoriť o tom, či Trump skutočne urobil strategický obrat. Zatiaľ totiž Ukrajine ponúkol len veci, ktoré vyhovujú jeho obchodníckemu duchu. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že jeho krajina chce v pláne nákupu zbraní zohrať rozhodujúcu úlohu. Môže sa však stať, že iné krajiny EÚ a NATO budú váhavejšie. Investovať do amerických vojenských systémov by mali v čase, keď sa debatuje o európskej strategickej autonómii a prezident USA od 1. augusta hrozí Európskej únii 30-percentnými clami.
Čítajte viac Profesor stratégie: Trump ako ruský agent? Na to nevie premýšľať
Rozhodujúce budú činy
„Nevnímajme Trumpovo rozhodnutie predať zbrane krajinám NATO pre Ukrajinu ako znamenie, že prezident už teraz chápe situáciu. Z jeho pohľadu ide o obchodnú transakciu, nie snahu posilniť bezpečnosť USA. Neverí, že bezpečnosť Ameriky je prepojená s bezpečnosťou Európy alebo Ukrajiny. A v tom sa mýli,“ komentoval Trumpove kroky na sociálnej sieti Bluesky Ivo Daalder, bývalý veľvyslanec Spojených štátov pri NATO.
Otázkou zostáva aj zavedenie spomenutých 100-percentných sekundárnych ciel po 50 dňoch. „Mali by sa zamerať najmä na obchodné vzťahy medzi Ruskom a Čínou, ktoré sa za posledné tri roky rozvinuli. Asi najdôležitejšou oblasťou obchodu je používanie čínskej elektroniky v ruských dronoch. Čínski inžinieri pomáhajú Rusku pri vývoji efektívnejších a masovejších výrobných procesov pre bezpilotné stroje,“ napísal v analýze na platforme Substack austrálsky generálmajor vo výslužbe Mick Ryan.
Čítajte viac Kde stúpi noha ruského vojaka... Pripravuje sa Putin na nekonečnú vojnu?
Ale aj vzťah s Pekingom je pre Trumpa dôležitý. Prezident už na Čínu uvalil clá v rôznej výške, potom od nich odstúpil a napokon ohlásil, že sa dve najväčšie ekonomiky dohodli. Trump v júni oznámil, že čínsky tovar bude zo strany USA zaťažený clami vo výške 55 percent. Na americký tovar budú čínske clá vo výške 10 percent.
Pustil by sa teraz Trump pre Ukrajinu do ďalšej colnej bitky s Pekingom? „V poslednej dobe máme s Čínou naozaj dobrý vzťah a veľmi dobre si s nimi rozumieme. Úprimne povedané, bola pri našej obchodnej dohode veľmi férová,“ povedal Trump 8. júla počas zasadnutia vlády.
„Rád by som veril, že vyjadrenia amerického prezidenta predstavujú posun v politike smerom k podpore Ukrajiny a jej obrany. Nie som si však istý, či to môžeme zatiaľ tvrdiť. Reči sú lacné. Skutočne dôležité sú činy,“ zdôraznil Ryan.
