1 239. deň: Rusi zasiahli poľskú továreň. „Nešlo o náhodu, Putinova zločinná vojna sa približuje k našim hraniciam,“ varuje Varšava

Čítajte viac 1 238. deň: Európske štáty sú ochotné nakúpiť americké zbrane pre Ukrajinu v rámci Trumpovho plánu. Česko sa nepripojí

22:15 Americký prezident Donald Trump ohlásil obnovenie dodávok zbraní na Ukrajinu, nešpecifikoval však konkrétne, o ktoré typy pôjde. Vojenský analytici preto rozmýšľajú, ktoré zbrane by sa Ozbrojeným silám Ukrajiny najviac zišli v boji proti ruskej agresii, ktorá trvá už skoro tri a pol roka. Pridal sa k nim aj slovenský vojenský publicista Andrej Žiarovský.

Významnou a cenenou pomocou by boli prostriedky rádioelektronického boja, najmä v činnosti proti dronom. Až polovica dronov nezasiahne svoj cieľ vďaka nim. Účinnou pomocou by mohli byť rakety HELLFIRE a húfnice M-777.

Čítajte viac Andrej Žiarovský: Ukrajina najviac potrebuje nahradiť zbraňami nedostatok živej sily

21:14 Najmenej dvaja ľudia zahynuli a viac ako dve desiatky ďalších utrpeli podvečer zranenia pri ruskom leteckom údere na nákupné centrum a trhovisko v meste Dobropillja na východe Ukrajiny, ktoré leží asi 20 kilometrov západne od frontu. Oznámil to gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin a upozornil, že ďalší ľudia mohli zostať pod sutinami a pátranie po nich pokračuje.

„Rusi znovu úmyselne udreli tam, kde sa vždy pohybuje veľa ľudí – na nákupné centrum uprostred mesta,“ uviedol Filaškin na sociálnych sieťach. "Tentoraz pomocou 500 kilogramovej leteckej bomby. "Podľa jeho predbežného odhadu bolo poškodených asi 30 obchodných stánkov a vyše 300 bytov v okolitých výškových obytných domoch.

Ukrajinská záchranná služba podľa agentúry Reuters neskôr uviedla, že zranených bolo 27 ľudí. Filaškin pôvodne hovoril o 14 zranených.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom odkaze označil útok za „strašný, hlúpy ruský teror“. „V ich úderoch nie je žiadna vojenská logika, iba snaha pripraviť o život čo najviac ľudí,“ povedal Zelenskyj.

Banícke mestečko Dobropillja leží severozápadne od mesta Pokrovsk, ktorý je už niekoľko mesiacov hlavným cieľom pomalého postupu ruských síl západným smerom v Doneckej oblasti. Pri ruskom útoku raketami a bezpilotnými lietadlami na Dobropillji na začiatku marca zahynulo 11 ľudí a ďalšie tri desiatky boli zranené. Ukrajina štvrtým rokom vzdoruje ruskej ozbrojenej agresii na vlastnom území.

18:55 Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri EÚ sa na stredajšom zasadnutí nezhodol na prijatí 18. balíka protiruských sankcií. S novými sankciami naďalej nesúhlasí Slovensko. Premiér Robert Fico odmietol garancie, ktoré mu ponúkla v liste predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, týkajúce sa úplného odstrihnutia sa od dodávok ruského plynu.

Čítajte viac EÚ opätovne neprijala 18. balík sankcií proti Rusku, Slovensko ho naďalej vetuje. Fico poslal von der Leyenovej list

17:45 Ukrajina je pripravená viesť ďalšie mierové rozhovory s Ruskom, povedal dnes podľa agentúry Reuters ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Konkrétny dátum neuviedol. Zopakoval tiež výzvu Kyjeva na usporiadanie priamej schôdzky medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom, ktorá by podľa neho bola najefektívnejším krokom na ceste k dosiahnutiu prímeria vo vojne, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine štvrtým rokom.

Moskva sa nedomnieva, že mierové rokovania uviazli na mŕtvom bode, a od Kyjeva očakáva, že navrhne možné termíny pre tretie kolo priamych rokovaní medzi oboma stranami konfliktu, vyhlásil minulý týždeň hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Svojich cieľov na Ukrajine by Rusko stále radšej dosiahlo mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, teraz jej však neostáva, ako pokračovať vo vojenských operáciách, tvrdí Moskva. Požiadavky Moskvy vrátane medzinárodného uznania okupovaných ukrajinských území či záväzku, že Ukrajina nebude usilovať o členstvo v NATO, sú však pre Kyjev neprijateľné.

„Sme pripravení na takéto rokovania v akomkoľvek formáte a v akejkoľvek zemepisnej polohe,“ povedal Sybiha pri návšteve poľského Lublinu, kde má schôdzku s ministrami zahraničia Poľska a Litvy.

16:54 Orgány EÚ zamerané na boj proti trestnej činnosti Europol a Eurojust v stredu oznámili, že podnikli koordinovanú medzinárodnú operáciu s cieľom rozbiť proruskú hackerskú skupinu známu ako NoName057(16). Podozrivá je z tisícov kybernetických útokov namierených proti Ukrajine a jej spojencom. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Obe inštitúcie od minulej soboty vykonali razie v 12 krajinách, pri ktorých zadržali dvoch ľudí. Vydali tiež sedem medzinárodných zatykačov, z nich šesť na osoby pôsobiace v Rusku.

„Tieto akcie narušili útočnú infraštruktúru pozostávajúcu z viac ako sto počítačových systémov po celom svete, pričom veľká časť centrálnej serverovej infraštruktúry skupiny bola vyradená z prevádzky,“ uviedol Europol vo vyhlásení.

Podľa európskych agentúr je skupina NoName057(16) zodpovedná za viaceré útoky na kritickú infraštruktúru vrátane dodávateľov elektriny a systémov verejnej dopravy v Európe.

16:53 Maďarská vláda iniciovala v Európskej únii zaradenie troch ukrajinských vojenských veliteľov dohliadajúcich na nútené odvody brancov na sankčný zoznam. Urobila tak po tom, čo sa nedávno obeťou tejto násilnej praktiky stal príslušník maďarskej menšiny v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Minister vyhlásil, že Rada Európy potvrdila, že v uliciach Ukrajiny prebieha skutočná honba za ľuďmi, keďže správa organizácie o ľudských právach podľa neho tiež opisuje, že počas núteného odvodu sú tí, ktorí sa nechcú pridať k armáde, bití a mučení.

„Bohužiaľ, v posledných mesiacoch bolo zverejnených niekoľko takýchto videí. Je šokujúce, ako sa ukrajinské orgány správajú k ľuďom, a rovnako šokujúce je, ako európski politickí lídri privierajú oči pred touto neprijateľnou situáciou,“ povedal Szijjártó.

Obeťou mučenia a neprijateľnej praxe núteného odvodu sa podľa jeho slov stal aj maďarský muž. „Zodpovední musia byť nájdení a musia byť potrestaní, to požadujeme,“ spresnil minister, podľa ktorého Budapešť požaduje vziať na zodpovednosť troch ľudí slúžiacich na ukrajinskom ministerstve obrany a vo vedení armády, ktorí riadia nútený odvod.

15:55 Dá sa predvídať, čo urobí Donald Trump a či sme svedkami skutočného obratu, čo sa týka jeho prístupu k Rusku a Ukrajine? A čo sa dá teraz očakávať od šéfa Kremľa Vladimira Putina?

Čítajte viac Putin sa Trumpa (zatiaľ) nebojí. Omotá si ho opäť okolo prsta?

15:13 Ukrajinský parlament dnes prijal demisiu premiéra Denysa Šmyhaľa. Novú vládu, ktorú povedie doterajšia vicepremiérka Julija Svyrydenková a v ktorej bude Šmyhaľ ministrom obrany, má schvaľovať vo štvrtok, uviedli ukrajinské médiá.

Za prijatie Šmyhaľovej demisie hlasovalo 261 poslancov, nikto nebol proti. Štyria poslanci sa zdržali a 55 zákonodarcov nehlasovalo. Po hlasovaní nasledoval aplaus v rokovacej sále. „Ministri sú odteraz úradujúci. Zajtra by mali vymenovať nového Šmyhaľa a dokončiť toto manévrovanie,“ okomentoval rokovanie a hlasovanie parlamentu poslanec Jaroslav Železňak. Na prijatie premiérovej demisie bolo potrebných najmenej 226 hlasov.

Čítajte aj Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ podal demisiu

12:34 Ruské drony zasiahli továreň poľskej spoločnosti Barlinek v ukrajinskej Vinnycii. Na útok upozornil na sieti X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Podľa riaditeľa závodu išlo o cielený zásah. Pri útoku utrpeli zranenia viacerí ľudia, pričom dvaja sú ťažko popálení. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Na mieste zasahujú ukrajinské záchranné zložky a prítomní sú aj zástupcovia poľského konzulátu. „Zločinná vojna Vladimira Putina sa približuje k našim hraniciam,“ okomentoval incident Sikorski.

„Všetko nasvedčuje tomu, že (závod – pozn. TASR) bol jednoducho vybraným cieľom, že nešlo o náhodný útok,“ povedal podľa agentúry PAP hovorca ministerstva zahraničia Pawel Wroňski. Minister Sikorski podľa neho rozhodne o tom, či Poľsko v reakcii podnikne diplomatické kroky.

„Rusko nemení svoju stratégiu – a aby sme mohli účinne čeliť tomuto teroru, musíme systematicky posilňovať našu obranu: viac systémov protivzdušnej obrany, viac stíhačiek a viac odhodlania – aby Rusko pocítilo našu odpoveď,“ dodal Zelenskyj.

11:13 Rusko sa USA obáva, tvrdí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Keď bol v Kyjeve na návšteve Trumpov splnomocnenec Keith Kellogg, masívne ruské vzdušné útoky sa zastavili, uviedol v rozhovore pre Newsmax.

Čítajte viac Zelenskyj: Putin sa Ameriky bojí. Ak dostaneme z USA útočné zbrane, sme pripravení na demonštráciu sily

10:53 Lotyšsko poskytlo ukrajinským ozbrojeným silám 15 obrnených transportérov Patria 6×6. Novú vojenskú pomoc odovzdala pri návšteve Kyjeva premiérka pobaltskej krajiny Evika Siliňová. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie premiérkinej kancelárie a ministerstva obrany v Rige.

„Lotyšská podpora Ukrajine nespočíva len v slovách, ale aj v konkrétnych činoch,“ uviedla Siliňová vo vyhlásení.

Lotyšsko plánuje tento rok dodať Ukrajine celkovo 42 obrnených transportérov vyrobených v závode fínskeho výrobcu Patria v Lotyšsku. Vláda v Rige chce rovnako poskytnúť Ruskom napadnutej krajine bezpilotné lietadlá a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur (1,7 miliardy korún) a vycvičiť až 4000 ukrajinských vojakov.

10:30 Ruskí a bieloruskí občania majú podľa nového fínskeho zákona zákaz nakupovať nehnuteľnosti vo Fínsku. Tento zákon, ktorý poslanci schválili ešte v apríli, nadobudol účinnosť v utorok, oznámil na sieti X fínsky minister obrany Antti Häkkänen. TASR o tom informuje podľa stanice Sky News.

Tento krok je podľa britskej stanice úsilím Fínska o posilnenie svojej národnej bezpečnosti. Häkkänen označil opatrenie za „dôležitú reformu, ktorá bola príliš dlho odkladaná“. „Podľa môjho názoru potreba tejto reformy existovala už dlho, ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu,“ napísal fínsky minister obrany.

Häkkänen dodal, že cieľom tohto kroku je posilniť bezpečnosť Fínska a „pripraviť sa na všetky prostriedky vplyvu“.

Portál The Kyiv Independent objasňuje, že fínske orgány mohli dosiaľ blokovať nákupy nehnuteľností ruskými občanmi len individuálne, ak rezort obrany určil, že transakcia predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Nový zákon tento proces zjednodušuje a posilňuje zavedením plošného zákazu.

10:01 Rusko čoraz intenzívnejšie používa chemické zbrane na Ukrajine s cieľom spôsobiť čo najväčšiu bolesť a utrpenie a donútiť krajinu kapitulovať. Ako referuje web Politico, v utorok to vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Estónska politička po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli uviedla, že podľa nemeckých a holandských spravodajských služieb použila Moskva od začiatku invázie chemické zbrane v najmenej 9-tisíc prípadoch a ich nasadenie sa stupňuje.

„Ako hovoria spravodajské služby, intenzita rastie a je to veľmi, veľmi znepokojujúce. Ukazuje to, že Rusko chce spôsobiť čo najviac bolesti a utrpenia, aby Ukrajina kapitulovala. Je to naozaj… neznesiteľné,“ povedala Kallasová. Pripomenula, že Rusko je signatárom a ratifikovalo Dohovor o zákaze chemických zbraní z roku 1993.

Kallasovej vyjadrenia zvyšujú znepokojenie v Európskej únii, kde narastá znepokojenie z eskalácie ruských útokov na Ukrajinu, vrátane masívnych nočných raketových náletov. Situácia viedla amerického prezidenta Donalda Trumpa k oznámeniu, že podporí zákon o uvalení prísnych ciel na ruský export, ak Putin do 50 dní neukončí útoky.

9:45 Najmenej dvaja ľudia prišli o život a päť ľudí bolo zranených pri náletoch ruských dronov na Charkovskú oblasť na severovýchode Ukrajiny, informoval šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. 68-ročný muž zahynul v Kupjansku, ďalší, o rok mladší, v blízkej dedine Prykolotne, terčom náletu bol aj Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto, dodal. Ranených hlásia aj úrady v mestách Vinnycia a Kryvyj Rih. V ruskej Voronežskej oblasti zase podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Guseva podľahol ťažkým zraneniam hlavy muž, ktorý po utorkovom ukrajinskom dronovom útoku skončil v kóme.

Rusko proti Ukrajine vyslalo 401 dronov, z ktorých protivzdušná obrana 198 zostrelila a ďalších 145 zneškodnila prostriedky rádioelektronického boja, uviedlo ukrajinské letectvo. Hlavnými terčmi ruských náletov boli mestá Kryvyj Rih, Charkov, Vinnycia a Kryvyj Rih. Letectvo pripustilo, že 12 bližšie nespresnených lokalít utrpelo zásahy od 57 dronov a jednej balistickej rakety.

Minimálne sedem zranených si vyžiadal rozsiahly útok ruských dronov na oblastné mesto Vinnycia na strednej Ukrajine, oznámila zástupkyňa šéfa oblastnej správy Natalja Zabolotná s tým, že dvaja zranení sú vo vážnom stave.

Pri najväčšom útoku na Kryvyj Rih od začiatku vojny, pri ktorom Rusi použili balistickú raketu a 28 dronov, nebol nikto zabitý, ale 17-ročný chlapec utrpel zranenia brucha. Lekári teraz bojujú o jeho život, napísal na sociálnej sieti náčelník vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul. Pri útoku bol podľa neho zničený priemyselný podnik, ktorého zamestnanci unikli smrti a zraneniam, pretože sa počas poplachu nachádzali v krytoch. V meste vypuklo niekoľko požiarov a sú škody na infraštruktúre. Do rána hasiči všetky požiare uhasili, až na výnimky bola obnovená aj dodávka elektriny a vody. Škody sa podľa Vilkula spresňujú počas odstraňovania následkov útoku.

V metropole podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zatiaľ nie sú známe škody či počty zranených. Kličko povedal, že útoky odrážala protivzdušná obrana.

8:55 Ruský prezident Vladimir Putin má v úmysle pokračovať v útočení na Ukrajinu, dokým Západ nepristúpi na jeho mierové podmienky, tvrdia podľa agentúry Reuters tri nemenované zdroje blízke Kremľu. Putin sa podľa nich nezľakol hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa a je možné, že svoje územné požiadavky ešte rozšíri s postupom ruských síl na Ukrajine.

Čítajte viac Reuters: Putin sa Trumpa nezľakol, svoje požiadavky možno ešte rozšíri

8:50 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v utorok varoval Brazíliu, Čínu a Indiu pred veľmi silnými sekundárnymi sankciami, pokiaľ budú pokračovať v obchodovaní s Ruskom, uviedla agentúra Reuters.

Čítajte viac 'Zavolajte Putinovi'. Šéf NATO odkázal Brazílii, Číne a Indii, že ich Trumpove protiruské clá silno zasiahnu

6:00 Americké zbrane sú už na ceste na Ukrajinu. V utorok večer miestneho času (v noci na stredu SELČ) to podľa agentúry Reuters vyhlásil prezident Spojených štátov Donald Trump. Povedal tiež, že za všetky americké zbrane zaplatí Severoatlantická aliancia a že USA na Ukrajinu nevyšlú žiadnych vojakov. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Trump sa v posledných mesiacoch snažil sprostredkovať zastavenie bojov a mierové rokovania. Kým Ukrajina s bezpodmienečným prímerím opakovane súhlasila, Rusko na tento americký návrh nepristúpilo.

Trump podľa Reuters povedal, že na Ukrajinu už mieria niektoré strely pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. „Prichádzajú z Nemecka,“ povedal. V pondelok uviedol, že európske krajiny budú môcť novonakúpenými zbraňami nahradiť vo svojich skladoch tie, ktoré pošlú na pomoc Ukrajine.

Trump v pondelok Rusku pohrozil, že ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou, tak naň uvalí stopercentné clo. Druhotné sankcie potom podľa Bieleho domu dopadnú na krajiny, ktoré od Ruska nakupujú ropu. Trump tiež povedal, že je veľmi nespokojný s prístupom ruského prezidenta Vladimira Putina. Teraz Trump novinárom povedal, že s Putinom od pondelkového ohlásenia sankcií zatiaľ nehovoril.

Trumpove vyjadrenia o možných amerických sankciách označil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za vážne. Rozhodnutie o dodávkach zbraní Ukrajine, ktoré zaplatia európske krajiny, potom podľa Peskova Kyjev vníma ako signál na pokračovanie vojny. Rusko opakovane tvrdí, že je pripravené rokovať o mierovom riešení, ak ale svoje ciele nedosiahne diplomatickou cestou, bude podľa Moskvy vojna pokračovať.

Na vyzbrojovaní Ukrajiny financovaním amerických zbraní sa chcú medzi inými podieľať Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada, povedal v pondelok šéf NATO Mark Rutte. Naopak Česko sa k tejto iniciatíve nepripojí, ako v utorok povedal serveru Publico premiér Petr Fiala. Uviedol, že Česko sa sústredí na iné cesty, ako Ukrajine pomôcť.

Podľa denníka Financial Times (FT) sa Trump v súkromnom rozhovore pýtal svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, či by Ukrajina bola schopná udrieť na Moskvu, ak by Spojené štáty Kyjevu poskytli zbrane dlhého doletu. Šéf Bieleho domu podľa FT nabádal Ukrajinu, aby zosilnela údery v hĺbke ruského územia. Biely dom informácie denníka o podnecovaní útokov na Rusko poprel.

V utorok Trump povedal, že Zelenskyj by nemal útočiť na Moskvu a že Putin by mal súhlasiť v stanovenej lehote s prímerím. „Ak po 50 dňoch nebudeme mať dohodu, tak to bude veľa zlé,“ povedal.

Na otázku novinárov, či je teraz Trump na strane Ukrajiny, americký prezident odpovedal, že nie je na žiadnej strane. Následne vyhlásil, že je na strane ľudskosti. „Chcem zastaviť zabíjanie,“ uviedol.

6:00 Pri ruských dronových a raketových úderoch na Ukrajinu zahynuli pri Kupjansku najmenej dvaja ľudia. Oznámili to v stredu podľa agentúry Reuters miestne úrady. Terčom útokov boli okrem iného aj Charkov či Kyjev.

Pri Kupjansku, ktorý čelí ruským útokom po niekoľko mesiacov, zabíjali drony. Šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že počas 20-minútového dronového úderu otriaslo Charkovom najmenej 17 explózií, zranení boli traja ľudia.

Náčelník vojenskej správy Kryvého Rihu Oleksandr Vilkul povedal, že proti tomuto priemyselnému mestu nasadili Rusi drony aj rakety. Rozsiahly útok prerušil dodávky elektriny a vody a úrady ohlásili nespresnený počet zranených.

V metropole podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zatiaľ nie sú známe škody či počty zranených. Kličko povedal, že útoky odrážala protivzdušná obrana.

Rusko prakticky každú noc útočí na ukrajinské mestá s nasadením stoviek bezpilotných lietadiel a desiatok striel a rakiet rôznych typov. Tiež Ukrajina posiela na ruské územie drony, pričom cieli hlavne na priemyselnú a vojenskú infraštruktúru. Tvrdí, že jej zámerom je oslabiť bojaschopnosť susednej krajiny, ktorá proti nej štvrtý rok vedie útočnú vojnu.