„Ide o moderný, flexibilnejší rozpočet, ktorý bude zodpovedať výzvam dneška i zajtrajška,“ uviedol pred členmi rozpočtového výboru EP eurokomisár Piotr Serafin, zodpovedný za tento rezort.
Ako dodal, každé euro musí byť ľahko dostupné, ale financie treba míňať na veci, ktoré sú dôležité pre Európanov.
„Ďalším hlavným princípom je dodržiavanie zásad právneho štátu. To znamená, že bez rešpektovania právneho štátu nebude možné získať žiadne úniové peniaze,“ zdôraznil.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová potvrdila, že rešpekt k právnemu štátu sa bude zohľadňovať pri každom financovaní zo strany EÚ. O užšom prepojení úniových peňazí s dodržiavaním zásad právneho štátu sa špekulovalo už niekoľko mesiacov.
Jadrom rozpočtu zostáva podľa šéfky eurokomisie kohézna politika, teda pomoc chudobnejším regiónom, a poľnohospodárstvo.
„Je to rozpočet, ktorý zodpovedá ambíciám Európy, čelí výzvam Európy a posilňuje našu nezávislosť,“ priblížila von der Leyenová novinárom. „Rozpočet je väčší, inteligentnejší a precíznejší,“ doplnila.
Čítajte viac Von der Leyenová čaká na ortieľ. Europoslanci dnes hlasujú, či jej vyslovia nedôveru
Rozpočet EÚ, známy ako viacročný finančný rámec, pokrýva všetky výdavky únie od dotácií pre poľnohospodárov až po pomoc rozvojovým krajinám, kultúrne projekty či dopravnú infraštruktúru.
Väčšinu jeho zdrojov tvoria príspevky 27 členských štátov, ktoré dopĺňajú menšie príjmy, ako sú clá či dane z plastov.
Niekoľko krajín vrátane Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky, však varovalo pred rozširovaním eurofondov v čase, keď sa voliči v celej Európe čoraz viac obracajú k populistickým a euroskeptickým stranám.
Tri nové dane
Už krátko po prvých vyhláseniach sa ozvali aj kritické hlasy. „Navrhovaný rozpočet je príliš vysoký,“ citoval portál Politico holandského ministra financií Eelca Heinena.
Viaceré vlády budú preto zrejme presadzovať menší rozpočet alebo rozpočet s inými prioritami, ako navrhuje eurokomisia. Naopak, veľká časť europarlamentu žiada, aby mala EÚ k dispozícii väčší finančný balík.
Čítajte viac Aféra Pfizergate: Európska komisia pochybila, keď nezverejnila správy medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti
Sumu 865 miliárd eur EK vyčlenila na národné a regionálne plány, kam by mala spadať aj spoločná poľnohospodárska politika. 410 miliárd eur má putovať na Európsky fond konkurencieschopnosti, 200 miliárd na Globálnu Európu, čo zahŕňa i rozvojovú pomoc a podporu susedných krajín, 292 miliárd na iné programy vrátane vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Ďalších 49 miliárd pôjde na študijný výmenný program Erasmus+.
Serafin predstavil aj tri nové dane zamerané na elektroodpad, tabakové výrobky a spoločnosti v EÚ, ktorých cieľom je splatiť dlh po pandémii koronavírusu (jeho výška sa odhaduje na 25 až 30 miliárd eur ročne).
Potvrdil tiež návrh z roku 2021 na zavedenie uhlíkovej dane na hraniciach a podiel na príjmoch generovaných systémom obchodovania s emisiami (ETS). Očakáva, že príjmy z týchto daní prinesú každý rok do rozpočtu až 58 miliárd eur.
Ako informoval portál Politico, o sporných veciach v rozpočte sa vyjednávalo takmer do poslednej chvíle. Dôležitým posunom bolo, že sa členovia EK ešte v utorok večer predbežne dohodli na vyčlenení časti finančných prostriedkov pre menej rozvinuté regióny.
Bola to kľúčová požiadavka výkonného podpredsedu eurokomisie pre kohéziu a reformy Raffaela Fitta z Talianska, ktorému von der Leyenová napokon vyhovela.
Čítajte viac Zdechovský predstaví záverečnú správu z misie na Slovensku: Okrem kontroly zlyháva v krajine aj niečo iné
Ústupkom bolo aj zachovanie Európskeho sociálneho fondu, ktorý sa stará o vzdelávanie mladých ľudí a nezamestnaných, ale aj niektoré ďalšie programy, s ktorými sa pôvodne nepočítalo.
Odpor Maďarska
Von der Leyenová podľa serveru Politico kolegom v utorok oznámila, že škrty zasiahnu financovanie programov vo všetkých rezortoch.
Hlavným zámerom je, aby sa financie z tradičných oblastí, ako sú poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj, presmerovali na nové priority – obranu a inovácie.
Regionálna a spoločná poľnohospodárska politika pritom v súčasnosti tvoria až dve tretiny rozpočtu EÚ. Tým si však eurokomisia pohnevala Budapešť.
Maďarský premiér Viktor Orbán už v stredu po predbežných správach o návrhu rozpočtu na sociálnej sieti Facebook reagoval, že „v Bruseli poriadne vybabrali s farmármi“.
Čítajte viac Únia je na dobrej ceste splniť klimatické ciele do roku 2030. Eurokomisia kritizuje tri zaostávajúce krajiny
Minister pôdohospodárstva v jeho vláde István Nagy na rovnakej platforme poznamenal, že EK týmto nezodpovedným krokom ohrozila poľnohospodárov a spotrebiteľov. Uniknuté informácie o navrhovanom rozpočte označil za poburujúce a frustrujúce.
Ako vysvetlil, podľa plánov Bruselu by sa poľnohospodárske fondy vlastne spojili s inými a vytvorili jeden veľký spoločný fond. Tým by sa však zrušila štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá vraj celé desaťročia dobre fungovala.
Hoci ešte neboli známe podrobnosti rozpočtu, Nagy bol presvedčený, že EK sa tak snaží zakryť výrazné zníženie dotácií do poľnohospodárstva. A to v čase, keď vraj európski farmári budú čeliť viacerým nástrahám.
Trhy EÚ najprv zaplavia ukrajinské poľnohospodárske produkty vyrobené v nekontrolovaných podmienkach, potom chce EÚ uzavrieť dohodu so združením voľného obchodu Mercosur o dovoze poľnohospodárskych komodít z Južnej Ameriky a nakoniec plánuje znížiť aj finančnú podporu pre farmárov v EÚ.
Ako si za takých okolností majú plánovať budúcnosť, spýtal sa Nagy vo zverejnenej videonahrávke. Ohľadom vyjadrení o zmene priorít podotkol, že by bolo sebazničujúce, keby Brusel obetoval vlastných poľnohospodárov a tým aj európsku potravinovú bezpečnosť len pre to, aby podporil Ukrajinu.
Na protest proti týmto zámerom sa v stredu konala i demonštrácia maďarských farmárov. Na traktoroch prišli pred sídlo zastúpenia EK v Budapešti, kde vysypali hnoj.
Čítajte viac Francúzsky premiér chce šetriť rovnako ako Fico. Postavil si proti sebe krajnú ľavicu i extrémnu pravicu
Akciu pripravilo až 70 farmárskych organizácií v Maďarsku, ktoré argumentovali, že plán eurokomisie by poľnohospodárstvo v únii odsunul na vedľajšiu koľaj a finančné toky presmeroval na obranu, konkurencieschopnosť priemyslu a podporu Ukrajiny.
Presadenie rozpočtu EÚ von der Leyenovej sťažovala i ťažká hospodárska situácia v niektorých krajinách. Zvýšiť príspevky nebolo ochotné nielen Nemecko, ktoré už tretí rok zápasí s recesiou, ale ani Francúzsko.
Druhú najväčšiu ekonomiku Európy trápi rastúci deficit a štátny dlh na úrovni 114 percent hrubého domáceho produktu, takže nutne potrebuje šetriť.
