Podľa agentúry Sin-chua bude elektrina z nových elektrární primárne smerovať do iných častí Číny, no pokryje aj miestne potreby v Tibete.
Po dokončení by mohla priehrada svojimi parametrami prekonať aj rekordnú priehradu Tri rokliny na rieke Jang-c'-ťiang v provincii Chu-pej. Projekt zahŕňa výstavbu piatich vodných elektrární s celkovou investíciou okolo 1,2 bilióna jüanov (143 miliárd eur).
Pre predstavu: Priehradný múr priehrady Tri rokliny je vyrobený z betónu a ocele, je 2 335 metrov dlhý a v najvyššom mieste je 185 metrov nad morom. Na výstavbu priehrady sa spotrebovalo 27,2 milióna kubických metrov betónu a vyše 460-tisíc ton ocele.
Pri jej výstavbe z oblasti odviezli vyše 100 miliónov kubických metrov zeme a svoje domovy muselo opustiť 1,2 milióna ľudí. Jej povodie má približne milión štvorcových kilometrov. Keď je hladina vody na maxime, priehradná nádrž má dĺžku približne 660 kilometrov a je široká 1,12 kilometra a jej celková plocha presahuje 700 štvorcových kilometrov.
Priehrada je s celkovou inšatalovanou kapacitou 22 500 MW najväčšou vodnou elektrárňou na svete. Ročne vyrobí približne 100 TWh energie.
Priehrada má kapacitu zadržať 39,3 miliardy kubických metrov vody. Tento masívny objem spôsobuje zmenu rozloženia hmoty na Zemi, čo vedie k drobným, ale merateľným efektom na rotáciu planéty.
Podľa NASA sa rotácia Zeme kvôli tejto priehrade spomaľuje o 0,06 mikrosekundy. Tento jav spôsobuje, že každý deň je o tento nepatrný časový úsek dlhší.
India už v januári vyjadrila obavy z vplyvu stavby na tok Brahmaputry a avizovala, že bude projekt monitorovať a bude chrániť svoje záujmy.
Čína tvrdí, že projekt nebude mať negatívny dopad na krajiny nižšie po prúde a prisľúbila komunikáciu s Indiou a Bangladéšom.
Odborníci však varujú pred nezvratnými ekologickými dôsledkami v citlivom tibetskom regióne. India a Čína majú dlhodobo napäté vzťahy a sporné hranice, kde sú rozmiestnené desaťtisíce vojakov na oboch stranách.