Pripomeňme, že predseda vlády Orbán má už niekoľko rokov chladné vzťahy s Ukrajinou. Špekuluje sa o tom, že by mu mohla jej prípadná porážka vo vojne s Ruskom vyhovovať: existuje podozrenie, že západná časť Ukrajiny, kde žije veľa príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, by sa v takom prípade pripojila k Maďarsku. Môže to vyznievať ako konšpirácia, ale faktom zostáva, že veľa politikov v Budapešti sníva o obnovení tzv. veľkého Maďarska, respektíve aspoň o čiastočnom návrate do podoby štátu pred Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920.
Ostrá reakcia na smrť etnického Maďara
Podľa Orbána Ukrajina, ktorá počas vojny nemá jasné hranice, má nefungujúce ekonomiku a jej prijatie do EÚ i do NATO považuje za nepredstaviteľné. V posledných dňoch si vybral do politickej agendy znovu Ukrajinu ako jednu z hlavný tém.
Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí
V prvom prípade ide o smrť etnického Maďara, ktorého povolali do ukrajinskej armády, v ktorej odmietol slúžiť. Viaceré médiá v Budapešti tvrdili, že 45-ročného muža zbili so železnými tyčami a preto o tri týždne zomrel. Noviny Magyar Nemzet, ktoré sa odvolali na tvrdenie jeho príbuzných, napísali, že spolupracovníci vojenského komisariáta ho násilne zadržali na ulici, odviezli pred odvodovú komisiu a potom ho brutálne zmlátili. Naopak, Ukrajinci tvrdia, že po strese, keď sa postavil proti svojmu vstupu do armády, ho poslali do psychiatrickej liečebne, kde podľahol pľúcnej embólii.
Čítajte viac Blokovane Ukrajiny na ceste do EÚ by bola strata času pre celú Európu
Orbán reagoval na úmrtie so slovami, že „na Ukrajine dobili na smrť maďarského občana" (Ukrajina však neuznáva dvojaké občianstvo). „V Budapešti sa pokúsili vykresliť smrť ukrajinského občana maďarského pôvodu ako kolektívny útok na maďarský národ a označili Ukrajinu za akúsi ríšu zla," poznamenal server Deutsche Welle.
Rodine mŕtveho muža písomne kondoloval maďarský prezident Tamás Sulyok. „Niečo podobné sa nemôže udiať v Európe, pretože to odporuje ľudským hodnotám," uviedol v liste. Išlo o muža, ktorý býval v Zakarpatskej oblasti, kde žije približne 100-tisíc príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. „Jeho osud názorne ilustruje životné podmienky na Ukrajine, v ktorom je bezprávie a úplný nedostatok bezpečnosti," napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook s tým, že to považuje za jeden z dôkazov, prečo vstup Ukrajiny do EÚ je neakceptovateľný.
Neopustíme vás, môžete sa na nás spoľahnúť
V druhom prípade si Orbán posvietil na kauzu, ktorá sa dá považovať ze skutok úbohého nacionalistického vandalizmu: v jednej obci, ktorá sa nachádza v Zakarpatskej oblasti, niekto založil požiar pred vchodom do grécko-katolíckeho kostola a na stenu nastriekal nápis Maďarov na nože. „Nútený nábor do armády, vypaľovanie kostolov, podnecovanie, zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom v Zakarpatskej oblasti. Neopustíme vás, môžete sa na nás spoľahnúť," emotívne zdôraznil Orbán vo svojej reakcii na Facebooku.
Niektorí ukrajinskí prispievatelia na sociálnych sieťach vyslovili podozrenie, že v skutočnosti mohlo ísť o provokáciu, v ktorej by mohla mať prsty maďarská tajná služba. Samozrejme, že také tvrdenie bez dôkazov zostáva len na úrovni konšpirácie. Kriminalistom sa podarilo vypátrať a zadržať podozrivého páchateľa do 48 hodín. „Je ním miestny vidiečan, ktorý má 28 rokov," uviedol server Ukrinform. Vyšetrovanie prebieha, polícia sa zatiaľ nezmienila, či tento muž konal na vlastnú päsť alebo bol na niekoho napojený.
Kritika rozpočtu EÚ
Orbán si v posledných dňoch vzal na mušku Ukrajinu aj v súvislosti s rámcovým návrhom rozpočtu EÚ, ktorý predstavila Európska komisia. Ide o dokument s výhľadom na obdobie 2028 – 2034. V Bruseli zahrnuli do rozpočtovej vízie aj financie pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do únie, čiže sa medzi nimi nachádza i Ukrajina. Pre ňu by malo byť určených okolo 100 miliárd eur na sedemročné obdobie (rozpočet kalkuluje s celkovým objemom dva bilióny eur). „Nikdy neprijmem rozpočet, ktorý nasmeruje maďarské peniaze na Ukrajinu," napísal Orbán na Facebooku. Podčiarkol, že by bolo vhodné, keby si v Bruseli osvojili maďarskú odpoveď: „Nikdy."
Balázs Orbán, hlavný politický poradca maďarského premiéra, nijako nezaostal za svojim menovcom na čele vlády. „Ukrajinci bojujú za seba a majú na to právo. Ale táto vojna nie je za našu bezpečnosť. Nikdy sme ich nežiadali, aby bojovali za nás," citoval ho server Telex. Dodal, že sa neobáva možného ruského útoku na ďalšie štáty, pretože podľa neho NATO je dostatočné silné a odolné proti takej hrozbe. Naopak, viacerí politickí lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie i generáli varujú pred rizikom, že v Moskve by o niekoľko rokov mohli chcieť rozšíriť vojenskú agresiu smerom na západ.
Povedz, prosím, Viktorovi, čo je Ukrajina
Poradca maďarského premiéra, ktorý nesúhlasí s vyzbrojovaním Ukrajiny, ešte podráždil predstaviteľov v Kyjeve, keď na sociálnej sieti X viac-menej spochybnil nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc: „Musíme determinovať Ukrajinu – jej hranice, jej obyvateľstvo. V súčasnosti dokonca nevieme, čo to je a kde sa nachádza."
Čítajte viac Pôjdu Fico a Orbán proti všetkým? Nejednotná EÚ je globálne bezvýznamná
V Kyjeve sa rozhodli reagovať, konkrétne sa ozval hovorca ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj. Povedal, že dal otázku Groku, čo je chatbot s generatívnou umelou inteligenciou: „Vážený Grok, povedz, prosím, Viktorovi, čo je Ukrajina a kde sa nachádza," uviedol Tichyj. Od umelej inteligencie získal odpoveď o Ukrajine ako o štáte s informáciami o okupovaných územiach.
Nedá sa vylúčiť, že medzištátne vzťahy sa budú naďalej zhoršovať. Dá sa to pripustiť v prípade, že Orbán sa zameria vo svojej predvolebnej kampani aj na nacionalistické vášne. Parlamentné voľby v Maďarsku sa uskutočnia na jar budúceho roku. Orbánovi začalo tiecť do topánok, pretože v prieskumoch verejnej mienky ho ohrozuje najsilnejšia opozičná strana, ktorej šéfuje Péter Magyar. V súčasnosti vykonáva mandát poslanca Európskeho parlamentu, ale najradšej by pôsobil iba v Budapešti, kde by nahradil Orbána, ktorý nepretržite vládne od mája 2010.
