Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 243 dní
- Merz: Odpojenie sa EÚ od ruského plynu predstavuje pre SR objektívny problém
- Ukrajinskí partizáni tvrdia, že zaútočili na železnicu v Tulskej oblasti
- Rusko hlási likvidáciu 93 dronov, Ukrajina zostrelila 18 z 57 útočných dronov
19:05 Občianska iniciatíva Darček pre Putina vo verejnej zbierke vyzbierala 60 miliónov českých korún na nákup šiestich húfníc pre ukrajinskú armádu, ktorá viac ako tri roky bojuje proti ruskej agresii. ČTK to dnes povedal Martin Ondráček z Nadačného fondu pre Ukrajinu, ktorý projekt zabezpečuje. Zbierka sa začala vlani v novembri. Súčasne iniciatíva vyhlásila novú zbierku na obstaranie 500 dronov s muníciou a ovládaním za 12,5 milióna korún.
Od spustenia projektu v máji 2022 iniciatíva vo viacerých zbierkach vybrala na zbrane a ďalšie vojenské vybavenie pre Ukrajinu viac ako jednu miliardu korún.
Novovyrobené húfnice D-30 sú podľa iniciatívy robustnou a málo poruchovou zbraňou. Delá majú špeciálnu trojramennú lafetu, ktorá umožňuje ľahkú a rýchlu manipuláciu. Používa muníciu tzv. východného kalibru 122 milimetrov, ktorá sa okrem iného vyrába aj v Česku. Pôvodne sovietska húfnica vyvinutá v 60. rokoch minulého storočia je dodnes veľmi používanou zbraňou na oboch stranách vojny na Ukrajine. V súčasnosti je vo výzbroji 18 armád na svete, napríklad Fínska, Poľska či Estónska.
Ondráček predpokladá, že húfnice by mohli doraziť na Ukrajinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Zástupcovia iniciatívy ich pomenovali po československých hrdinoch druhej svetovej vojny. Jedno delo sa volá Jozef po členovi odbojovej skupiny Traja králi Jozefovi Mašínovi. Ďalšie sú pomenované po Jánovi Kubišovi a Jozefovi Gabčíkovi, ktorí spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, alebo po legendárnom pilotovi RAF Karlovi Kuttelwascherovi.
V novej zbierke sa budú ľudia skladať na kompletné zostavy, v ktorých je dron s muníciou, úchytný systém aj diaľkové odistenie. „Naši partneri si cenia hlavne jednoduchosť celého systému. Otvoríte kufor a vo vnútri je všetko pripravené na použitie,“ uviedol Ondráček. V spolupráci s českou zbrojovkou STV Group už niekoľko desiatok týchto kompletov otestovali na Ukrajine – na strelnici aj priamo na fronte. Následne ukrajinská civilná rozviedka SBU požiadala o stovky ďalších kusov.
Ondráček založil Nadačný fond pre Ukrajinu po začiatku ruskej invázie do susednej krajiny v roku 2022 spolu s podnikateľom Daliborom Dedkom. Iniciatíva Darček pre Putina, ironicky odkazujúca na meno ruského prezidenta Vladimira Putina, nakupuje za peniaze z verejných zbierok zbrane a ďalší materiál pre ukrajinskú armádu. Za desiatky miliónov korún už zaobstarala vojenské vrtuľníky, dronové systémy, raketomet, tank a ďalšiu výzbroj. „Podpora zo strany darcov neklesá, naopak kontinuálne rastie,“ uviedol dnes Ondráček. Teší ho, že čoraz viac ľudí prispieva menšou sumou pravidelne formou trvalých príkazov.
17:30 Rusko je ochotné rokovať o mieri s Ukrajinou, ale naďalej trvá na dosiahnutí svojich cieľov, povedal v nedeľu podľa agentúry AP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým oznámil, že Kyjev navrhol Moskve usporiadať na budúci týždeň nové kolo mierových rokovaní, a opäť vyzval na osobné stretnutie s ruským lídrom Vladimirom Putinom.
Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.
„Prezident Putin opakovane hovoril o svojej túžbe čo najskôr uzavrieť urovnanie na Ukrajine mierovou cestou. Je to dlhý proces, vyžaduje si úsilie a nie je to jednoduché. Pre nás je najdôležitejšie dosiahnuť naše ciele; tie sú jasné a nezmenili sa. Tento proces však nezávisí len od nás,“ povedal Peskov spravodajcovi ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavlovi Zarubinovi.
Moskva podľa AP trvá na tom, že akákoľvek mierová dohoda by mala viesť k tomu, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich štyroch oblastí, ktoré Rusko nezákonne anektovalo v septembri 2022, hoci ich nikdy úplne neobsadilo. Takisto chce, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a akceptovala prísne obmedzenia svojich ozbrojených síl.
Kyjev a jeho západní spojenci tieto požiadavky odmietli a obviňujú Moskvu z prieťahov mierových rokovaní, čo zase opakovane odmietol Peskov i ďalší ruskí predstavitelia. Rusko medzitým zintenzívňuje svoje útoky na Ukrajinu, pričom takmer denne proti nej vysielal stovky dronov aj rakety. Analytici očakávajú, že tieto útoky sa budú pravdepodobne ďalej stupňovať.
Zelenskyj v sobotu zopakoval, že rozhovory s Ruskom potrebujú väčšiu dynamiku. V tejto súvislosti požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby ich zintenzívnil. Výsledkom je zaslanie návrhu Rusku usporiadať v poradí tretie stretnutie zástupcov znepriatelených krajín.
Moskva na návrh Kyjeva zatiaľ oficiálne nereagovala. Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS v sobotu uviedol, že sa na termíne ďalších rokovaní ešte nedohodli. „Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude,“ povedal.
16:00 Švédska obranná skupina Saab v piatok oznámila výsledky za druhý štvrťrok 2025, ktoré prekonali očakávania, a vidí veľký rastový potenciál vďaka rozhodnutiu krajín Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) zvýšiť výdavky na obranu.
Tržby Saabu dosiahli 19,8 miliardy švédskych korún (1,75 miliardy eur), čo je nárast oproti 15,2 miliardy pred rokom a viac, než očakávali analytici (18,1 miliardy).
Čistý zisk za druhý štvrťrok vzrástol na 1,5 miliardy korún (zhruba 133 miliónov eur) z vlaňajšej miliardy, pričom prekonal odhady (1,3 miliardy). „Pohybujeme sa vo svete, kde geopolitické napätie eskaluje, najmä v dôsledku konfliktov na Blízkom východe a vojny na Ukrajine,“ uviedol generálny riaditeľ Micael Johansson.
Po júnovom samite NATO sa členské štáty zaviazali zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP do roku 2035. „To umožní významný rast pre náš sektor, no prechod od plánovania k reálnym nákupom si vyžaduje čas,“ dodal Johansson. Saab pokračuje v investíciách do rozširovania kapacít a úzko spolupracuje s dodávateľmi, aby zabezpečil budúce dodávky.
14:40 Ukrajinské dronové útoky na Moskvu dnes podľa agentúry DPA spôsobili masívne dopravné komplikácie na štyroch letiskách ruskej metropoly a poškodili rad výškových budov. Starosta Sergej Sobjanin škody potvrdil a uviedol, že nie sú vážne. Podrobnosti však neuviedol.
Sobjanin už od noci na dnes informoval o zostrelení ukrajinských dronov smerujúcich k Moskve. Ich počet stúpol dopoludnia podľa DPA na viac ako dvadsať.
Kvôli ukrajinským bezpilotným lietadlám muselo byť podľa agentúry Reuters presmerovaných 134 letov z letísk obsluhujúcich Moskvu – Šeremeťjevo, Domodědovo, Vnukovo a Žukovskij. Niektoré z lietadiel tak pristávali napríklad v Petrohrade.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že celkovo v noci bolo zničených 142 dronov.
Na Ukrajinu podľa tunajšej protivzdušnej obrany smerovalo 57 ruských dronov, z ktorých sa 18 podarilo zostreliť. Či tie ostatné spôsobili škody, ukrajinské úrady neuviedli.
13:20 Ruská armáda v noci na nedeľu zlikvidovala 93 dronov, ktoré Ukrajina vyslala na útoky na ruskom území vrátane hlavného mesta Moskva. Podľa ruskej armády bolo ukrajinskými dronmi ohrozených desať regiónov, predovšetkým Brianska a Kurská oblasť, ktoré hraničia s Ukrajinou, uviedla agentúra DPA.
Zatiaľ nie sú hlásené žiadne vážne škody ani zranenia. Primátor Moskvy Sergej Sobianin na platforme Telegram informoval, že v oblastiach, kde dopadli trosky dronov, boli nasadené záchranné zložky. Podľa ruských médií jeden z dronov vrazil do výškového bytového domu v meste Zelenograd v metropolitnej oblasti Moskvy.
Z bezpečnostných dôvodov bola v noci na nedeľu a v nedeľu opakovane dočasne pozastavená prevádzka na štyroch moskovských letiskách – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Federálnu agentúru pre leteckú dopravu (Rosaviacija). Táto situácia spôsobila veľké problémy ľuďom vracajúcim sa z dovoleniek do Moskvy.
Rovnaké obmedzenia sa dotkli aj letísk v Nižnom Novgorode, Kaluge a Jaroslavli. Lety do Moskvy nevypravili z Petrohradu či Krasnojarska.
Podobnému útoku z Ukrajiny čelilo Rusko aj predchádzajúcu noc a podľa DPA primátor Sobianin hlási útoky ukrajinských dronov takmer denne.
Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni vojne rozpútanej Ruskom, chce útokmi na ciele v ruskom vnútrozemí predovšetkým zasiahnuť vojenské zásoby protivníka. DPA pritom dodala, že škody a obete spôsobené ukrajinskými útokmi na území Ruska sú neporovnateľné s počtom mŕtvych, zranených a rozsiahlymi škodami, ktoré spôsobujú ruské útoky na Ukrajine.
Za uplynulých 24 hodín si rôzne ruské útoky na Ukrajine vyžiadali životy ďalších siedmich civilistov a najmenej 28 osôb pri nich utrpelo zranenia.
Ukrajinská armáda zároveň uviedla, že v noci na nedeľu zostrelila 18 z celkovo 57 dronov, vrátane útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid a návnad. Sedem ďalších dronov bolo zachytených systémami elektronického boja alebo zmizlo z radarov. Vo vyhlásení sa uvádza, že Rusko zvyčajne spolu s kamikadze dronmi vypúšťa aj návnady, aby nimi zahltilo ukrajinskú protivzdušnú obranu.
13:00 Ukrajinská partizánska skupina Ateš oznámila, že sabotovala železničnú trať v ruskej Tulskej oblasti, čím spôsobila „vážne narušenie“ ruskej logistiky. Referuje o tom web Kyiv Independent.
Podľa vyhlásenia na Telegrame partizáni zničili rozvodnú skriňu na trati pri meste Medvedky západne od Tuly. Túto železnicu údajne ruské jednotky využívajú na prepravu vojakov a zásob na fronty v Charkovskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.
Sabotáž mala narušiť ruské zásobovacie trasy a spôsobiť meškania v dodávkach munície, zbraní a komponentov z tovární v Tule. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Skupina Ateš pravidelne podniká sabotáže na ruskom území aj v okupovaných častiach Ukrajiny, podobné útoky hlásila v marci aj z Luhanskej a Smolenskej oblasti.
Tulska oblasť, vzdialená asi 250 kilometrov od Sumskej oblasti, je častým cieľom ukrajinských dronových útokov a nachádza sa tu viacero vojenských priemyselných podnikov zásobujúcich ruskú armádu na fronte.
6:30 Vedúci situačného centra pre Ukrajinu na nemeckom ministerstve obrany, generálmajor Bundeswehru Christian Freuding, uviedol, že Rusko má v úmysle vypustiť na Ukrajinu súčasne až 2 000 dronov, informoval server Ukrainska Pravda.
Podľa Freudinga Rusko výrazne rozširuje svoju výrobnú kapacitu pre masové použitie dronov vo vojne proti Ukrajine. Moskva podľa neho plánuje súčasne vypustiť 2 000 dronov, čo vytvorí vážnu výzvu pre ukrajinský systém protivzdušnej obrany. Generál zdôraznil potrebu vývoja „inteligentných protiopatrení“, keďže použitie tradičných prostriedkov vrátane rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot je nelogické proti systému Šahíd, ktorý stojí 30 – 50 tisíc eur, zatiaľ čo jedna raketa Patriot stojí viac ako 5 miliónov. Podľa jeho odhadov Ukrajina potrebuje lacné prostriedky na boj proti dronom v cene od 2 do 4 tisíc eur, ktoré jej umožnia efektívne reagovať na masívne útoky.
Ďalšou metódou protiútoku Freuding nazval údery do hlbokého tylu Ruska – na vojenské lietadlá, letiská a továrne vyrábajúce pre armádu.
Generálmajor podľa serveru Ukrainska Pravda tiež upozornil na fakt, že Čína prestala dodávať komponenty pre drony na Ukrajinu a teraz úplne zamerala svoj export do Ruska.
„Situácia je momentálne taká, že Čína v skutočnosti vyváža výlučne do Ruska, zatiaľ čo Ukrajina je z tohto trhu vylúčená,“ uviedol Freuding.