V súčasnosti podľa databázy AFP uznáva Palestínsky štát, ktorý vyhlásilo palestínske exilové vedenie v roku 1988, najmenej 141 zo 193 členských štátov OSN. Francúzsko sa k ním plánuje pripojiť počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
Macronovo rozhodnutie, ku ktorému podľa svojich slov pristúpil v súlade dlhodobým záväzkom Francúzska k spravodlivému a trvalému mieru na Blízkom východe, „vdýchne nový život konferencii, ktorá sa zdala byť odsúdená na bezvýznamnosť“, komentoval analytik Medzinárodnej krízovej skupiny Richard Gowan.
Ostatní účastníci sa budú podľa neho musieť rozhodnúť, či majú tiež oznámiť svoj zámer uznať Palestínu ako štát. Podľa šéfa francúzskej diplomacie Jeana-Noëla Barrota sa tak chystajú spraviť ďalšie európsky krajiny.
Francúzsko podľa AFP dúfa, že ho bude nasledovať Británia. Viac než 200 britský poslancov na to v piatok vyzvalo premiéra Keira Starmera. Ten však zdôraznil, že uznanie Palestínskeho štátu „musí byť súčasťou širšieho plánu“.
Myšlienku riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu založeného na existencii dvoch samostatných štátov podporuje už niekoľko desaťročí prevažná väčšina členských štátov OSN. Po takmer dvoch rokoch vojny v Pásme Gazy, pokračujúcom rozširovaní izraelských osád na Západnom brehu Jordánu a vyhláseniach izraelských predstaviteľov o zámeroch anektovať okupované územie však podľa AFP panujú obavy, že zriadiť Palestínsky štát by mohlo byť z geografického hľadiska nemožné.
Konferencia v New Yorku, ktorá potrvá do stredy, sa okrem uľahčenia podmienok na uznanie Palestínskeho štátu zameria na tri ďalšie oblasti: reformu Palestínskej samosprávy; odzbrojenie militantného hnutia Hamas a jeho vylúčenie z palestínskeho verejného života; a normalizáciu vzťahov s Izraelom zo strany arabských štátov, ktoré tak ešte neurobili, objasnila francúzska agentúra.
Podľa jej francúzskeho diplomatického zdroja sa neočakáva, že na stretnutí budú oznámené nové normalizačné dohody. Barrot však v rozhovore pre týždenník La Tribune Dimanche povedal, že „arabské krajiny po prvýkrát odsúdia Hamas a vyzvú ho na odzbrojenie“.
Čítajte aj „Nie je zabíjanie ako zabíjanie.“ Robert Fico sa vyjadril k situácii v Pásme Gazy
Na konferencii nebudú mať zastúpenie USA ani Izrael, ktorého vláda je pod čoraz väčším tlakom viacerých západných štátov a medzinárodných organizácií v súvislosti so svojím postupom vo vojne proti Hamasu v Pásme Gazy. Izraelské sily sa v enkláve podľa nich dopúšťajú napríklad porušovania ľudských práv Palestínčanov. Tel Aviv taktiež uvalil na pásmo blokádu dodávok humanitárnej pomoci, v dôsledku čoho sa tam zhoršila humanitárna kríza a miestnym obyvateľom hrozí vyhladovanie.
USA už vopred v diplomatickom demarši vyzvali vlády celého sveta, aby sa na konferencii OSN nezúčastnili. Podujatie sa malo konať pôvodne v júni, bolo však odložené. USA v dokumente uviedli, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a Washington by na to mohol patrične reagovať.
Čítajte aj Izraelský minister bez zábran: Vyhladzujeme zlo, Gaza bude židovská. Západ zatiaľ rieši uznanie Palestíny
Starmer chce tlačiť na Trumpa v otázkach Gazy
Na pondelkovom stretnutí v Škótsku chce britský premiér Keir Starmer tlačiť na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa zasadil za obnovenie rokovaní o prímerí medzi Izraelom a Hamasom a prispel tak k ukončeniu utrpenia civilného obyvateľstva v Gaze. Podľa vyhlásenia britskej vlády vydaného v nedeľu neskoro večer budú lídri rokovať aj o uplatňovaní nedávnej obchodnej dohody medzi Spojeným kráľovstvom a USA, ako aj o úsilí ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Bude s ním ďalej diskutovať o tom, čo sa dá ešte urobiť pre urýchlené zabezpečenie prímeria, ukončenie tohto neopísateľného utrpenia a hladomoru v Gaze a oslobodenie rukojemníkov už tak dlho zadržiavaných v krutom zajatí,“ uviedol hovorca Downing Street.
Stretnutie v Trumpovom golfovom stredisku v dedinke Turnberry na juhozápade Škótska sa uskutoční v čase, keď európske krajiny vyjadrujú rastúce znepokojenie nad situáciou v Gaze a keď Starmer čelí domácemu tlaku, aby nasledoval príklad Francúzska a uznal Palestínsky štát.
Trump v nedeľu novinárom povedal, že USA poskytnú Gaze viac pomoci, ale chce, aby aj ostatné krajiny vyvinuli väčšie úsilie. „Nie je to problém Spojených štátov. Je to medzinárodný problém,“ povedal.
Minulý týždeň Spojené štáty a Izrael odstúpili od rokovaní o prímerí v Gaze, pričom americký vyslanec Steve Witkoff obvinil Hamas z blokovania dohody, čo palestínska militantná skupina odmietla.
V nedeľu Izrael vyhlásil „taktickú prestávku“ v bojoch v niektorých častiach Gazy a uviedol, že umožní OSN a humanitárnym agentúram otvoriť bezpečné pozemné cesty na riešenie krízy hladomoru.
Stretnutie Starmera a Trumpa sa uskutoční po tom, ako premiér Spojeného kráľovstva podporil úsilie Jordánska a Spojených arabských emirátov, ktoré v nedeľu zhodili do Pásma Gazy 25 ton humanitárnej pomoci. Vedúci humanitárnych organizácií sú naďalej skeptickí, či takéto dodávky môžu zabezpečiť dostatok potravín pre viac ako dva milióny obyvateľov tejto oblasti.
Rozhovory sa uskutočnia deň po tom, ako USA a Európska únia dosiahli dohodu o ukončení colného sporu a zabránili tak obchodnej vojne.
Americký prezident má ku Škótsku osobný vzťah vďaka svojej matke, ktorá sa narodila na škótskom ostrove Lewis, a opakovane deklaroval svoju náklonnosť k tejto krajine.
