Na Slovensku ste strávili päť rokov, ale nie je to prvýkrát, čo vás sem vyslali ako diplomata. Boli ste tu aj v 90. rokoch, máte manželku zo Slovenska a po slovensky hovoríte. Je výhodou alebo nevýhodou, keď má veľvyslanec priamy osobný vzťah ku krajine, v ktorej slúži?
Je pravda, že diplomati musia byť vždy trochu opatrní, aby pamätali na to, že ich hlavnou povinnosťou a úlohou je zastupovať svoju krajinu v štáte, v ktorom pôsobia. Nie naopak. Neprezentujú doma krajinu, v ktorej slúžia. Bol by som rád, keby som na Slovensku mohol byť ďalších päť rokov. Možno však bude pre mňa dobré stráviť nejaký čas v Spojenom kráľovstve, aby som si takpovediac pripomenul svoju krajinu. Lebo tá sa tiež za posledných päť rokov zmenila. Ak chcem vlastný štát adekvátne zastupovať, musím ho dobre poznať.
Na druhej strane si myslím, že vo všeobecnosti je pre diplomata úlohou číslo jeden dostať sa pod kožu krajiny, v ktorej pôsobí. Nemal by zostať len na povrchu. Mal by byť schopný porozumieť štátu, v ktorom slúži. To znamená, že by mal spoznať ľudí osobne. V ideálnom prípade je dobré, keď sa naučí miestny jazyk a je zvedavý, aby lepšie porozumel tomu, čo sa deje. Potom o tom môže aj kvalitnejšie informovať svoju vládu. Prispievajú k tomu osobné kontakty a bez toho, aby som robil povrchné porovnania, počas mojej misie mi pomohlo, že som tu bol v 90. rokoch. Lebo súčasná slovenská politika má svoje korene v tomto období. Zároveň som už vtedy získal na Slovensku osobných priateľov, s ktorými som udržiaval kontakty. Určite mi to pomohlo, obohatilo to moje chápanie Slovenska a prispelo to k tomu, že som si lepšie mohol plniť svoje poslanie a podávať správy kolegom v Londýne.
Bolo to päť veľmi turbulentných rokov. Na Slovensko ste prišli v čase, keď zúril covid, a potom sa, samozrejme, začala veľká ruská invázia na Ukrajinu. Zažili ste štyroch britských aj slovenských premiérov. Aký je hlavný rozdiel, ak nejaký existuje, medzi výmenou vlád v Británii a na Slovensku?
Slovensko ani Spojené kráľovstvo za tých päť rokov nezažili to, čo by sa dalo nazvať tradičným a bežným politickým obdobím. Aj v Británii to bolo bezprecedentné a v istom zmysle sme boli svedkami turbulencií, ako ste naznačili. Rád by som veril, že napriek personálnym zmenám dokázali zostať inštitúcie v mojej krajine ako ministerstvo zahraničných vecí stabilné. Ale čelili sme tlaku brexitu, covidu a ďalších udalostí. V oboch krajinách sa striedali vlády. Nemyslím si však, že demokratické systémy si môžu dovoliť hromadné výmeny ľudí. Samozrejme, na politické posty v rámci štátu po voľbách vždy nastúpia noví nominanti. Ale pre fungovanie demokracií potrebujeme aj inštitucionálnu kontinuitu. Z čoho vychádza stabilita v autoritatívnom režime? Z toho, že mu vládne diktátor. Ale keď ten skončí, systém má problém. V demokracii zase nestabilita vychádza z toho, keď politici podkopávajú fungovanie inštitúcií.
Máte pocit, že sa to deje na Slovensku?
Vo vašej krajine som bol vo väčšej miere ako v Británii svedkom toho, že vláda je ochotná meniť pracovníkov inštitúcií, aby na tieto miesta dosadila vlastných ľudí. Slovensko však nemá toľko skúsených štátnych zamestnancov, že ich môže sústavne strácať. Vytvára to väčšie riziko pre demokratickú stabilitu ako politické zmeny, ktoré vidíme aj v Británii.
Na Slovensku pomerne významná časť spoločnosti prejavuje minimálne určité sympatie k tomu, čo robí šéf Kremľa Vladimir Putin. Ako Británia hodnotí prístup slovenskej vlády k ruskej vojne proti Ukrajine?
Na začiatku vojny sme veľmi ocenili postoj Slovenska k ruskej invázii na Ukrajinu. Bola to, samozrejme, iná vláda. Slovensko prevzalo pôsobivú líderskú úlohu v rámci Európskej únie a NATO pri obhajovaní princípov, za ktoré Ukrajina bojuje. Sú to demokracia a právo suverénneho štátu vybrať si vlastný osud, hoci čelí imperiálnej agresii. Bol to postoj, ktorý ma neprekvapil. Slovensko je malá krajina, ktorá má svoju vlastnú búrlivú minulosť a históriu a, samozrejme, mala by chrániť medzinárodné právo a Chartu OSN. Zvyčajne v týchto procesoch nehráte líderskú rolu, ale roku 2022 sa to zmenilo a britská vláda si to nesmierne vážila a stále si to váži.
Postoj Slovenska sa však zmenil. Keď teraz počujem vyhlásenia niektorých slovenských politických lídrov, mám pocit, že veria, že existuje nejaké ospravedlnenie pre to, čo je absolútne nezákonná a nevyprovokovaná invázia, ktorá roztrhala na kusy princípy Charty OSN. Akoby si mysleli, že Rusko by sme sa mali usilovať nejako pochopiť a že si Kyjev a Moskva rovnako zaslúžia kritiku. Ale to nie je postoj Spojeného kráľovstva ani britskej verejnosti a ani Európskej únie a NATO, ktorých je Slovensko členom. V Londýne by sme boli radi, keby bola vaša vláda viac solidárna s postojmi, ktoré zaujali EÚ a Severoatlantická aliancia. Týka sa to aj otázky sankcií, lebo Rusko dokážeme priviesť k rokovaciemu stolu len tak, že naň budem vyvíjať tlak. Aj preto je Spojené kráľovstvo členom koalície ochotných. Prezident Putin totiž úplne jasne ukazuje, že nemá vôbec žiadny záujem o mier. Za týchto podmienok by určite nijaký britský premiér neuvažoval o návšteve Moskvy. Z pohľadu Londýna je to sklamanie, že slovenský premiér sa od začiatku vojny už dva razy rozhodol ísť do ruskej metropoly. Neurobil to takmer žiadny západný líder.
Čítajte viac Jeden z najtvrdších: Štáty EÚ prijali 18. balík sankcií proti Rusku, Slovensko ustúpilo
Bolo toto sklamanie príčinou, pre ktorú britský premiér Keir Starmer neprijal predsedu slovenskej vlády Roberta Fica, keď sa ten pred niekoľkými mesiacmi usiloval o bilaterálne stretnutie?
Premiér Starmer je veľmi zaneprázdnený a ten termín mu jednoducho nevyhovoval. Privítali by sme, keby Slovensko aktívne chcelo byť súčasťou koalície ochotných. Pamätám si, keď bol v Londýne premiér Eduard Heger na summite Visegrádskej štvorky a Spojeného kráľovstva. Na vtedajšieho predsedu vlády Borisa Johnsona skutočne zapôsobil svojou absolútnou morálnou jasnosťou. Heger jednoznačne hovoril, kto je páchateľom agresie a že je neprijateľná o to viac, že ju spôsobil stály člen Bezpečnostnej rady OSN. Niekedy mám pocit, že vyhlásenia a zmiešané signály z Bratislavy vytvárajú neistotu medzi priateľmi a spojencami v tom, že nie je celkom jasné, kde Slovensko stojí. Príkladom je nedávna debata o balíku sankcií a diverzifikácii týkajúcej sa ruských energií.
Áno, niektorí Slováci sympatizujú s Putinom. Ale práve v takýchto prípadoch je nevyhnutné ukázať politické vodcovstvo. Je potrebné presviedčať ľudí, že je správne, že Slovensko sa rozhodlo byť členom EÚ, NATO či Organizácie Spojených národov. K tomu patria práva aj zodpovednosť. Z pohľadu Spojeného kráľovstva by sme uvítali, keby sa slovenskí lídri k tomu jasnejšie vyjadrili. Aj medzi Slovákmi a, samozrejme, na medzinárodných fórach.
Majú niektoré postoje slovenskej vlády konkrétny vplyv na bezpečnostnú a spravodajskú spoluprácu medzi Londýnom a Bratislavou?
Sme spojencami v NATO a aj blízki obchodní partneri. Veľmi úzko spolupracujeme so Slovenskom. Týka sa to aj rozvoja ozbrojených síl v rámci jedného z najväčších obranných kontraktov, keď vaši vojaci budú využívať pásové bojové vozidlo CV90, ktoré vyrábajú spoločnosti BAE Systems a Hägglunds. Naše vzťahy a kontakty založené na dôvere sa len tak zrazu nezmenia. Hoci je to na komerčnom základe, oceňujeme, že Slovensko je naďalej pravdepodobne najdôležitejším dodávateľom munície pre Ukrajinu, že jej pomáhate dodávkami elektriny a že ako sused podporujete jej budúce členstvo v Európskej únii a euroatlantických štruktúrach. Veríme, že je to záruka bezpečnosti a stability na našom kontinente vzhľadom na súčasný postoj Ruska nielen voči Ukrajine.
V minulosti ste povedali, že asi nie ste najobľúbenejším zahraničným veľvyslancom premiéra Fica. Kedy ste s ním naposledy hovorili?
V poslednom čase som sa ním formálne nerozprával, ale nie som tu jediný veľvyslanec, takže to nie je nič výnimočné. A možno to nebolo povedané správne. Lebo neviem, či má predseda vlády Fico obľúbeného veľvyslanca. Azda som to ja. Myslím si, že premiér oceňuje priamočiarosť. Nemá čas na kvetnatý diplomatický jazyk a zahmlievanie. Rád hovorí, čo bude robiť, a musím mu uznať, že sa toho drží. Platí to aj v prípade, keď sa rozpráva s diplomatmi. Ale faktom je tiež to, že nie je mojou úlohou byť obľúbeným veľvyslancom niekoho. Mojou prácou je čo najlepšie reprezentovať Spojené kráľovstvo. Samozrejme, radšej by som to robil v plnej spolupráci s vládou, a v mnohých oblastiach sa to darí.
S premiérom Ficom som sa stretol mnohokrát a viedli sme dobré a pozitívne rozhovory. Nemyslím si však, že diplomat dobre zastupuje svoju krajinu alebo pomáha štátu, v ktorom pôsobí, keď sa vždy usiluje hľadať jednoduché cesty k dohode vo veciach, na ktoré majú partneri odlišné názory. Niekedy musíte tieto rozdiely komunikovať, aby ste ľuďom pomohli pochopiť vaše postoje. Vždy sa snažíme nájsť kompromis. Ale myslím si, že premiér Fico rozumie tomu, že potrebná je aj otvorenosť. A uvedomuje si, aké dôležité sú pre Slovensko vzťahy s takou krajinou, akou je Spojené kráľovstvo.
Kritizovali ste Fica za niektoré jeho vyhlásenia týkajúce sa Ukrajiny či za jeho vystúpenie v ruskej propagandistickej televízii. Čiže to bol diplomatický odkaz Londýna, ako vníma politiku slovenskej vlády, však? Lebo v dnešnej polarizovanej dobe si to niektorí ľudia vysvetľovali ako takmer osobný útok.
S osobnými vzťahmi to nemalo absolútne nič spoločné. Zastupujem Britániu a podľa toho sa správam. Poznám ľudí, ktorí sú mojimi dobrými priateľmi, ale máme veľmi odlišné názory na niektoré veci a rád sa s nimi pohádam. A asi sú ľudia, ktorých ani nemám veľmi rád, ale možno s nimi v niektorých otázkach súhlasím – a to je tiež v poriadku. Ale keď ako diplomat komunikujem so štátnymi predstaviteľmi, zastupujem svoju krajinu. Môžem s nimi nesúhlasiť a vysvetľovať prípadne odlišné pohľady. Vždy som sa to snažil robiť jasne a dúfam, že úctivo, a budem v tom takto pokračovať. A ak to takto spravíte, veríte, že druhá strana si to vypočuje a pochopí iný uhol pohľadu.
Čítajte viac Slovinský expert: Neutralita a referendum o NATO otvárajú priestor pre Rusko. Je to Pandorina skrinka
Takže vám z Londýna nevolali, aby ste zmiernili kritiku premiéra Fica?
Nie, kvôli tomu sa mi nikto neozval.
Slovenská vláda rada hovorí o suverénnej zahraničnej politike, čo je na jednej strane úplne normálne. Každá krajina má svoje vlastné záujmy. V časoch, keď Británia ešte bola členom EÚ, tiež často presadzovala svoje predstavy. Vidíte nejaký rozdiel medzi tým, keď slovenská vláda zdôrazňuje suverénnu politiku, a keď Británia robila v inštitúciách EÚ v podstate to isté?
Samozrejme, len pripomeniem, že Británia prijala suverénne rozhodnutie o odchode z únie. Pre mňa je kľúčový rozdiel v tom, že Spojené kráľovstvo bolo vždy hlavným prispievateľom do európskeho rozpočtu a do európskych inštitúcií. Ale tiež do rozvoja európskej myšlienky, veď bez Británie by neexistoval jednotný trh v jeho súčasnej podobe. Iróniou je, že to bolo práve Spojené kráľovstvo, ktoré bolo hnacím motorom rozšírenia EÚ o krajiny strednej a východnej Európy. Viaceré iné štáty len veľmi neochotne súhlasili s touto ideou. Mimochodom, zástupcovia Slovenska a Spojeného kráľovstva vedľa seba sedeli v Európskej rade a tipol by som si, že naše pozície boli totožné v deviatich prípadoch z desiatich. Slovensko je však čistý príjemca európskych peňazí a menšia krajina v rámci EÚ. Myslím si, že jedna vec, ktorú sa Británia naučila – a potom na ňu možno trochu zabudla – bola, že aby ste si zaistili to, čo chcete, musíte budovať spojenectvá. Musíte byť trpezliví a nemôžete len tak búchať päsťou do stola, aby ste si presadili svoju vôľu. Je to lekcia, ktorú sa musia naučiť všetky nové krajiny vstupujúce do EÚ.
Spojené kráľovstvo z vlastnej skúsenosti vie, že bolo najefektívnejšie vtedy, keď pôsobilo v dobre fungujúcich koalíciách. Ďalšou kľúčovou vecou pre každého člena, ktorú musia akceptovať aj nové krajiny, je, že únia je založená na demokratických hodnotách. EÚ je vnímaná ako zoskupenie liberálnych západných demokracií so všetkým, čo k tomu patrí. Sú to hodnoty, odmietanie násilia pri riešení sporov, podpora voľného obchodu a celkovo spôsob, akým únia pristupuje k medzinárodným problémom. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Británia sa k tomu zodpovedne hlásila a na základe toho sa v Bruseli správala. Na Slovensku niekedy vidím, ako EÚ čelí kritike, že presadzuje nejaké hodnoty. Zaujímalo by ma, či si politici uvedomujú, že okrem práv členstvo v únii prináša so sebou aj povinnosti.
Brexit bolo suverénne rozhodnutie Británie na základe demokratického procesu. Mám však z vašich slov pocit, že Slovensku by ste odchod z EÚ či neutralitu, o ktorej sa zrazu debatuje, neodporučili.
Boli by to suverénne rozhodnutia Slovenska. Ale poviem k tomu aj to, že ak ste členom NATO, nehovorte o neutralite. Keď ste v EÚ, riaďte sa jej pravidlami. V 90. rokoch, keď som tu bol, bolo cieľom číslo jeden pre väčšinu Slovákov členstvo v aliancii a únii. Boli to západné kluby, ktoré Slovensku garantovali bezpečnosť a hospodársku prosperitu. Odkedy ste vstúpili do týchto organizácií, ste na tom z bezpečnostného a ekonomického hľadiska tak dobre ako nikdy predtým v histórii. Niekedy je to však zložité vysvetliť ľuďom, ktorí možno majú pocit, že im rastú dane alebo sa im zmenil životný štýl. Nikto z nás sa na veci nepozerá z dlhodobej perspektívy. Ale je to opäť aj zodpovednosť politických lídrov, aby voličom vysvetlili fakty. Ako som povedal, Slovensko nikdy nebolo prosperujúcejšie a bezpečnejšie. A napriek pocitom neistoty a obáv, ktoré vidíme po celom svete, by si politici mali veľmi starostlivo premyslieť, či budú flirtovať s tým, že by bolo dobré odtrhnúť sa od silných aliancií, ktoré sú zárukou blahobytu Slovenska.
Ako historik často hovoríte o Winstonovi Churchillovi. Ktorý z jeho citátov by si súčasné Slovensko mohlo vypočuť?
Churchill bol realista a zároveň romantik, ak sa to dá skĺbiť. Bol historik aj politik. Jednoznačne chápal hodnotu tradície a to, že krajiny sú zakorenené v národných príbehoch. Ale tiež rozumel tomu, že štáty sa musia zmeniť, aby prežili a prispôsobili sa modernému svetu. Mimoriadne podporoval moderné technológie vrátane ich využitia vo vojenstve proti hrozbám a agresorom. V časoch, keď ľudia flirtujú s autoritárskymi režimami a obdivujú prezidenta Putina, je citát o demokracii stále platný. Budem teraz Churchilla viac parafrázovať, ako citovať. Ale stále platí jeho tvrdenie, že demokracia je síce najhorší možný spôsob riadenia krajiny– ale lepší než akákoľvek alternatíva. Život nie je dokonalý. Neočakávajte od politikov dokonalosť. Churchill určite nebol dokonalý. Uznajte politikom, že majú chyby, ale podporte tých, ktorí naozaj presadzujú demokratické zmeny. Krajine totiž poskytnú oveľa lepšiu záruku prosperity a blahobytu ako autoritárstvo a snaha všetkým sa zapáčiť.
