„Izrael sa nestane Československom 21. storočia,“ uviedol Saar s odvolaním sa na dohodu podpísanú v septembri 1938 v Mníchove. Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie – Sudety.
Mníchovská dohoda je podľa historikov príkladom politiky ústupkov, tzv. appeasementu. „Neobetujeme svoju vlastnú existenciu kvôli appeasementu ďalším krajinám,“ vyhlásil Saar. „Nevzdáme sa našich základných záujmov kvôli domácej politike niektorých krajín, ktoré stratili kontrolu nad svojimi záujmami,“ dodal. Pritom vyhlásil, že politiku niektorých európskych štátov ovplyvňujú početné moslimské menšiny.
Cieľom toho, čo Saar označil za zaujatú nátlakovú kampaň, je ukončiť vojnu v Pásme Gazy za situácie, kedy by tam pri moci zostalo teroristické hnutie Hamas. „To sa jednoducho nestane, bez ohľadu na to, akému veľkému tlaku bude Izrael čeliť,“ povedal minister.
Ďalším cieľom tejto kampane je podľa Saara prinútiť Izrael, aby pristúpil na dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, teda vznik nezávislého palestínskeho štátu. „Ustavenie palestínskeho štátu by dnes znamenalo zriadenie štátu Hamasu. Džihádistického štátu,“ povedal Saar. „K tomu nedôjde,“ dodal.
Tlak, ktorému je Izrael vystavený, podľa Saara „priamo sabotuje šance na prímerie a na dohodu o rukojemníkoch“ s Hamasom a robí vojenskú eskaláciu pravdepodobnejšiu. „Medzinárodný tlak nesmie mieriť na Izrael, ale na Hamas,“ povedal šéf izraelskej diplomacie.
Izrael v Pásme Gazy začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela 7. októbra 2023 zabili 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Väčšinu z nich prepustili pri dvoch prímeriach výmenou za stovky palestínskych väzňov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých vyše 60-tisíc Palestínčanov.
Čítajte viac Počet obetí vojny v Gaze prekročil 60-tisíc, tvrdí Hamas. Británia zhodila prvú pomoc, Francúzi pridajú 40 ton
Izrael a Spojené štáty minulý týždeň povolali svojich vyjednávačov z Kataru späť na konzultácie, čo uvrhlo budúcnosť rokovaní o prímerí v Pásme Gazy do neistoty. Podľa izraelských médií Netanjahu v snahe ustúpiť niektorým členom svojej koalície v posledných dňoch s niektorými svojimi ministrami hovoril o možnej izraelskej anexii častí Pásma Gazy.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem spolu s Pásmom Gazy počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a odvtedy Západný breh v rozpore s medzinárodným právom okupuje. Z Gazy sa Izrael stiahol v roku 2005, keď ustúpil zo všetkých 21 tamojších osád.
Hamas sa Pásma Gazy zmocnil v roku 2007 po tom, čo v roku 2006 vyhral voľby na palestínskych územiach. Moci v Pásme Gazy sa ujal po súboji s konkurenčným Fatahom, ktorý s ním nechcel zostať v koalícii. Palestínčania chcú všetky tieto tri územia – Západný breh Jordánu, Pásmo Gazy a východný Jeruzalem – pre svoj budúci štát.
