Nemeckým médiám sa podarilo rozlúštiť obsah Trumpovho „ťaháka“, ktorý preňho pripravili jeho poradcovia, a ich zistenia neboli veľmi lichotivé.
Ukázalo sa, že americký prezident bol pri vyjednávaní naozaj neoblomný a napriek ústretovosti zo strany EÚ, všetky jej návrhy upravil vo svoj prospech.
Brusel pritom už od začiatku ponúkal nulové clá na väčšinu amerických výrobkov s niekoľkými výnimkami v poľnohospodárskom sektore, s čím bol Trump spokojný, takže k tomu nič nepripísal. Pri ostatných častiach však už často siahal po fixke.
V bode o recipročných amerických clách na tovar z EÚ európski vyjednávači navrhovali výšku 10 percent na všetky oblasti, 15 percent na autá a 10 percent na farmaceutické produkty a polovodiče. Šéf Bieleho domu k tomu stručne dopísal: „15 percent“. A tak to aj zostalo.
Z údajov na papieri vyplýva, že únia sa snažila dosiahnuť rovnakú dohodu, akú majú USA s Veľkou Britániou, teda clá vo výške 10 percent a pri oceli a hliníku 25 percent. Trump to celkom ignoroval a na oceľ z EÚ uvalil clá v dvojnásobnej výške 50 percent.
Čo sa týka investícií a energií, Brusel americkému prezidentovi predostrel skutočne veľkorysý návrh. Zaviazal sa, že Európska únia v USA investuje 500 miliárd dolárov a dovezie odtiaľ energie v celkovej hodnote 600 miliárd dolárov.
Trumpovi to však viditeľne nestačilo a obe sumy zvýšil – investície na 600 miliárd dolárov a energetický balíček na 750 miliárd. Tak to potom s von der Leyenovou aj spoločne oznámili verejnosti.
Trump síce fixkou dopísal „600“ a „750“, no ako vysvitlo, tieto čísla môžu skutočne zostať iba na papieri. Predstavitelia únie totiž už krátko nato uznali, že sľúbenými financiami vo výške 600 miliárd dolárov ani nedisponujú.
„EÚ to nemôže garantovať. Je to založené na zámeroch súkromných spoločností,“ citoval portál Politico vysokých predstaviteľov Európskej únie.
Zaujímavé je, že EÚ Trumpovi zrejme vyšla v ústrety aj v ďalšej spornej veci. Americký prezident sa v minulosti neraz sťažoval, že Európa od Američanov nechce nič kupovať, ani ich autá. Teraz pravdepodobne došlo k obratu.
Podľa informácií z uvedeného papiera je EÚ ochotná otvoriť sa americkým autám, a to bez tzv. homologizácie, teda bez schvaľovacieho procesu, či spĺňajú prísne európske normy, čo by bolo veľkým ústupkom.
Zatiaľ totiž platilo, že ak si niekto doviezol auto z USA, ešte pred tým, ako na ňom v Európe začal jazdiť, musel ho upraviť, aby spĺňalo tunajšie štandardy.
Budú mať teraz americké automobily výnimku? Budú jazdiť aj s červenými smerovkami či ďalšími odchýlkami od európskych predpisov?
„EU akceptuje americké autoštandardy,“ písalo sa podľa portálu Focus.de na Trumpovom lístku. Údajne sa tam spomína i „otvorenie krajiny“, no nie je celkom jasné, čo tým prezidentov tím myslel.