K obmedzeniu mimovládnych ozbrojených skupín sa pritom Libanon zaviazal v prímerí, ktoré vlani ukončilo konflikt s Izraelom. Na úplné odzbrojenie Hizballáhu, ktorý je však v Libanone tiež dôležitou politickou stranou, tlačia popri Izraelu tiež Spojené štáty.
Kásim uviedol, že výzvy na odzbrojenie Hizballáhu „slúžia izraelským zámerom“. Izrael pri tom hnutie vníma ako jedného zo svojich hlavných nepriateľov. Podľa Kásima nie je žiadna súvislosť medzi prímerím uzavretým vlani a odovzdaním všetkých zbraní, ktoré má šiitské hnutie. „Zbrane sú libanonskou vnútornou záležitosťou,“ uviedol šéf Hizballáhu.
Podľa Kásima sa dohoda o prímerí týka len oblasti na juhu od rieky Litania, z ktorej musel Hizballáh odísť, aby sa vzdialil od izraelského územia. Hizballáh vyše roka ostreľoval sever Izraela, čím vyjadroval podporu svojmu spojencovi palestínskemu hnutiu Hamas.
Podľa textu dohody o prímerí, ktorý zverejnili izraelské médiá, sa však Libanon zaviazal, že sa bude snažiť zabrániť obnove a vyzbrojovaniu „neštátnych ozbrojených skupín“, medzi ktoré patrí aj Hizballáh, napríklad potieraním pašovania zbraní a nelegálnej výroby vojenského materiálu. Podľa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na svoj zdroj, libanonská vláda čelí tlakom zo zahraničia, aby sa oficiálne zaviazala k odzbrojeniu Hizballáhu, ktorý je v krajine významnou politickou silou.
Dohodu o prímerí neplní ani Izrael, ktorý úplne nestiahol svojich vojakov z juhu Libanonu, ako sľúbil. Izrael navyše podniká údery na libanonské územie. Tvrdí, že útočí na vojenské kapacity Hizballáhu, ktoré by ho mohli v budúcnosti ohroziť, libanonské úrady to ale vnímajú ako porušovanie dohody o prímerí.
