Situácia v Pásme Gazy je po 22 mesiacoch vojny katastrofálna ako ešte nikdy predtým. Státisíce ľudí prišli o domovy, ľudia umierajú od hladu a útrap alebo pri akciách izraelských vojakov. Tí na nich neraz strieľajú aj vtedy, keď sa iba snažia dostať k výdaju jedla.
V Pásme Gazy dochádza k hladomoru, upozornila v utorok iniciatíva Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), ktorú podporuje OSN. Na zvrátenie humanitárnej katastrofy podľa odborníkov nebude postačovať zhadzovanie potravín zo vzduchu, treba uvoľniť cesty pre humanitárnu pomoc.
IPC pripomenula, že v dôsledku hladu stúpa počet úmrtí malých detí. Od apríla do polovice júla prijali na liečbu akútnej podvýživy viac ako 20-tisíc detí, z toho 3 000 vo veľmi vážnom stave. Kríza v Pásme Gazy pripomína hladomory v Afrike, potvrdil v utorok aj Svetový potravinový program (WFP).
Nie je pritom celkom jasné, prečo sa tamojšie pomery neupokojili, lebo podľa OSN je už 88 percent Pásma Gazy pod priamou kontrolou izraelskej armády, prípadne ide o evakuačné zóny. Asi dva milióny obyvateľov sa tlačia na troch malých plochách obkľúčení izraelskou armádou.
„Naše deti nám umierajú pred očami,“ posťažovala sa reportérom nemeckého týždenníka Spiegel 30-ročná Palestínčanka z Gazy Súad al-Lahám, ktorej nedávno zomrela šesťmesačná dcéra.
„Celý svet nás sleduje, ako pomaly a ticho umierame. Čo viac môžeme povedať? Povedali sme všetko, a nič sa nezmenilo. Nikto nepočúva,“ zverila sa sklamane.
O čo sa vlastne ešte bojuje?
Oficiálne zdôvodnenie izraelskej vlády, prečo vojna pokračuje, je jasné – cieľom bojových operácií je definitívna porážka teroristickej organizácie Hamas, ktorá civilistov využíva ako ľudské štíty, a oslobodenie zvyšných rukojemníkov (nažive je ich zrejme už len asi 20).
Hamas ich uniesol pri napadnutí židovského štátu 7. novembra 2023, keď tam povraždil asi 1 200 ľudí.
Oveľa častejšie však počuť i hlasy, že pravým dôvodom dlhej vojny je snaha o úplné zničenie Pásma Gazy, respektíve vyhnanie všetkých Palestínčanov, ktorí tam ešte žijú. Svedčí o tom aj nedávny výrok izraelského ministra pre kultúrne dedičstvo Amichaja Elijahu.
Vôbec netajil, že chce, aby bolo celé Pásmo Gazy židovské. „Vďakabohu, vyhladzujeme to zlo,“ povedal pre izraelský rozhlas Kol Barama politik, ktorý sa už v novembri 2023 „blysol“ nápadom, že problém v Pásme Gazy by vyriešila jadrová bomba.
Politická atmosféra sa však začína meniť. Tridsať ministrov zahraničných vecí z európskych krajín, ale aj z Kanady, Austrálie, Nového Zélandu či Japonska minulý týždeň zverejnilo výzvu na okamžité skončenie vojny.
S podobnou iniciatívou prišlo aj vyše sto medzinárodných organizácií, ktorým prekáža i to, že židovský štát blokuje prísun potravín, liekov a ďalšej pomoci trpiacim Palestínčanom. Často nemajú ani vodu či elektrinu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred týždňom vyvolal rozruch, keď oznámil, že jeho krajina uzná palestínsky štát. Oficiálne to má spraviť na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa v New Yorku bude konať v septembri.
Spolu s ďalšími 14 štátmi ostatné krajiny vyzval, aby sa pridali. Výzvu podpísala i Kanada, Austrália, Andorra, Fínsko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Nový Zéland, Nórsko, Portugalsko, San Maríno, Slovinsko a Španielsko.
Hoci deväť z týchto krajín palestínsky štát zatiaľ neuznalo, prejavili ochotu to spraviť. V máji a júni už nezávislosť Palestíny potvrdilo Španielsko, Írsko, Slovinsko a Nórsko. Ako suverénny štát Palestínu v súčasnosti uznáva 147 zo 193 členských štátov OSN.
Slovensko tak urobilo ešte v roku 1993, keď právne prevzalo rozhodnutie bývalého Česko-Slovenska. Aj britský premiér Keir Starmer v utorok uviedol, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s Hamasom, Spojené kráľovstvo palestínsky štát v septembri uzná.
Genocída a vojnové zločiny
Medzitým sa už aj z Izraela ozývajú hlasy, že to, čo židovskí vojaci páchajú v Pásme Gazy, možno označiť za genocídu. Takto to chápu aj izraelské organizácie Be-celem a Lekári za ľudské práva, ako vyplýva z ich spoločného vyhlásenia, ktoré vydali v pondelok.
„Nič vás nepripraví na to, že ste súčasťou spoločnosti, ktorá pácha genocídu. Je to pre nás hlboko bolestný okamih,“ priznala na tlačovej konferencii výkonná riaditeľka Be-celem Juli Novaková.
„Ako Izraelčania a Palestínčania, ktorí tu žijeme a denne sme svedkami tejto reality, máme povinnosť hovoriť pravdu čo najjasnejšie. Izrael pácha genocídu na Palestínčanoch,“ vyhlásila.
Ostrým kritikom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho politiky je i jeho predchodca Ehud Olmert, ktorý bol na čele vlády v rokoch 2006 až 2009 a dokonca rokoval o vytvorení nezávislého palestínskeho štátu.
Ako prezradil v rozhovore pre Spiegel, k dlhej vojne s Hamasom ani nemuselo dôjsť, keby sa Netanjahu namiesto boja rozhodol vyjednávať. Hamas mohol údajne potrestať neskôr.
„Katar vtedy sprostredkoval odkaz, že Hamas je pripravený ihneď prepustiť všetkých 251 rukojemníkov,“ zaspomínal si. Uznal však, že nálada v spoločnosti tomu nepriala. Väčšina Izraelčanov žiadala vojenskú odvetu.
Olmert kritizuje aj rozhodnutie izraelskej vlády z 18. marca tohto roka, keď porušila dohodnuté prímerie. Podľa neho sa tým Tel Aviv pripravil o priazeň vo svete a jeho bojové úsilie stratilo legitimitu.
„Je tam veľa udalostí, ktoré možno považovať za vojnové zločiny. Ani ich všetky nedokážem vymenovať. Predovšetkým však ide o nelegitímnu vojnu, ktorá sa vedie pre osobné politické záujmy premiéra. V dôsledku toho umierajú izraelskí vojaci, ďalší rukojemníci možno prichádzajú o život a zabíja sa veľa nevinných Palestínčanov. To je zločin, je to neospravedlniteľné,“ zdôraznil 79-ročný bývalý politik.
Zmieriť sa nevie ani s tým, čo sa deje na Západnom brehu Jordánu, kde ilegálni židovskí osadníci pravidelne útočia na Palestínčanov. „To sú zločiny proti ľudskosti, ktoré sa dejú pred očami izraelskej polície, armády a vlády. Nerobia nič, aby zastavili útočníkov. Naopak, sú ich komplicmi,“ dodal Olmert.
Ako pripomenul, v Izraeli už dávnejšie vznikla iniciatíva, ktorá žiada skončenie vojny. Podporujú ju nielen niekdajší velitelia ozbrojených síl, ale aj zástupcovia spravodajskej služby Mossad a veľa ľudí z rôznych vrstiev spoločnosti.
Všetci podpísali petíciu proti vojne, ale zatiaľ neuspeli. A to napriek tomu, že podľa prieskumu sa až 70 percent Izraelčanov vyslovilo za mier. Netanjahu však verejnú mienku ignoruje.
Bez Trumpa to nejde
Izraelský minister obrany Jisrael Kac začiatkom júla oznámil, že vláda chce na juhu Gazy zriadiť „humanitárne mesto“. Na začiatok sa v ňom údajne počíta so 600-tisíc ľuďmi, ktorých by zhromaždili v tábore, kde by čakali na odchod do inej krajiny.
Podľa Olmerta je to „odporný plán“, ktorý by sa mohol interpretovať aj ako založenie koncentračného tábora.
„Už to je naozaj dosť zlé. Odrezať ľudí od vonkajšieho sveta plotmi či múrmi, bez slobody pohybu, v nádeji, že ich odtiaľ pošlú do Indonézie, Líbye alebo Etiópie, a zvyšok Pásma Gazy vyprázdnia. Načo? Pre nejaké fantázie?“ komentoval zámer Netanjahuov predchodca.
Olmert je presvedčený, že dlhodobým riešením je iba vytvorenie palestínskeho štátu, pričom treba ukončiť vojnu, prepustiť rukojemníkov a spolu s inými arabskými štátmi dohodnúť bezpečnostné záruky.
Podľa neho treba zabrániť tomu, aby sa posilňovala moc Hamasu. Ako však pripomenul, diskusie o tom sú zbytočné, pokiaľ vznik palestínskeho štátu nepodporia USA. Ich prezident Donald Trump, ktorý sa vyhlasuje za Netanjahuovho priateľa, to zatiaľ odmieta.