Kongresové voľby sa v USA konajú na jeseň budúceho roku. Američania si vyberú novú Snemovňu reprezentantov a tretinu Senátu. Ak najbohatší človek na svete Elon Musk skutočne založí svoju Stranu Ameriky a jej kandidáti sa zapoja do súboja o kreslá zákonodarcov, bude to problém najmä pre republikánov alebo aj pre demokratov?
Veľmi pochybujem o tom, že Musk dotiahne túto snahu do konca vzhľadom na povahu nášho politického systému. Ak v jednotlivých obvodoch, v ktorých sa volí, víťaz berie všetko, je zložité, aby sa presadila tretia strana. Hoci by za ňou stál Musk. Vyzerá to však tak, že kongresové voľby budú na budúci rok pre republikánov zložité. A keby sa do nich zapojila Muskova strana, mali by to ešte ťažšie.
Čiže predpokladáte, že demokrati by mohli ovládnuť aspoň jednu komoru Kongresu?
Demokratov musíme považovať za pomerne jasných favoritov na to, aby na budúci rok získali Snemovňu reprezentantov. Ak by sa im to nepodarilo, bola by to pre nich politická katastrofa. Republikáni sú momentálne pri moci a takmer vždy platí, že strana, ktorá má prezidenta, v kongresových voľbách v polovici mandátu šéfa Bieleho domu niečo stratí. Demokratom možno bude stačiť získať len tri či štyri kreslá a v 435-člennej dolnej komore budú mať väčšinu. Je to veľmi nízko položená latka. Ak to nedokážu, bolo by to veľmi zlé znamenie pre ich politickú budúcnosť. Čo sa týka Senátu, to je pre demokratov zložitejšie. Systém zvýhodňuje menšie a vidiecky zamerané štáty, v ktorých sa viac darí republikánom. Ak by sa demokratom podarilo v roku 2026 získať Senát, nebol by to šok, ale určite by to bolo prekvapujúce.
Čítajte viac Ako odvrátiť pozornosť od Epsteina: zatkne Trump Obamu?
Bývalý demokratický prezident Barack Obama nedávno poslal spolustraníkom pomerne jasný odkaz. Povedal, že by mali v boji proti súčasnému vládcovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi pritvrdiť. Ale demokrati často čelia kritike, že sa správajú chaoticky. Aká je momentálne ich najväčšia slabina?
Pravdou je, že keď má v Amerike jedna strana všetku moc, ako je to momentálne v prípade republikánov, strana, ktorá nevládne, je takmer vždy vnímaná negatívne. Ľudia majú pocit, že je rozvrátená. Demokrati na federálnej úrovni nemajú moc a chýba im jasný líder. Ale to nie je nič neobvyklé – v strane, ktorá prehrala voľby, sa prirodzene ozývajú rôzne hlasy, ktoré súťažia o vplyv. Ak chcete, môžete to opísať ako chaos. V skutočnosti však bolo pomerne nezvyčajné, že republikáni sa držali Trumpa aj po roku 2020, keď ho porazil Joe Biden. Demokrati teraz hľadajú spôsob, ako osloviť voličov, aby sa vrátili do vlády, ale očividne nie je celkom jasné, čo by mali urobiť. Na druhej strane si myslím, že sa určite zjednotia, keď v roku 2028 budú o Biely dom bojovať s republikánskym kandidátom.
Obama tiež povedal, že demokrati sa musia zamerať na to, čo sa dá dosiahnuť pre ľudí. Budú teda dávať dôraz len na ekonomické otázky, alebo aj na občianske práva a obranu americkej demokracie pred Trumpovými autokratickými pokusmi? Dajú sa tieto dva prístupy skombinovať?
Áno, možné to je. No bežný volič je ochotný venovať politike iba istý čas a dáta ukazujú, že ľuďom na demokracii až tak nezáleží. Tí, ktorým na nej záleží, už jednoznačne podporujú demokratov. Týchto voličov si už strana nepotrebuje získať. Osloviť by však mala ďalších, práve cez ekonomické témy. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Trump minulý rok vyhral voľby, bola frustrácia ľudí z inflácie a vysokých cien. Republikán im sľúbil, že sa to zmení, ale nestalo sa to a situáciu ešte zhoršia clá. Z historického hľadiska platí, že zameranie sa na hospodárske témy politikom funguje. Vieme, aký bol slávny slogan Billa Clintona v roku 1992: Je to o ekonomike, hlupáci! A tak je to vždy. Je to klasické posolstvo, ktoré by malo zjednotiť demokratov, ktorí sa dostali do skutočných problémov, keď sa príliš venovali sociálnym a kultúrnym otázkam. Môžu riešiť práva transrodových osôb, ale asi by to nemala byť hnacia sila ich politiky, pretože pre väčšinu verejnosti sú dôležitejšie iné veci. Demokrati naozaj môžu niečo získať z toho, keď upriamia pozornosť na ekonomiku.
Ak hovoríme o politických lídroch Demokratickej strany, nebolo by prirodzené, keby ním bol Obama? Už nemôže kandidovať za prezidenta, ale inak môže robiť čokoľvek – má len 61 rokov a je stále populárny.
Toto je už možno skôr otázka psychoanalýzy. Ale pozrime sa na to, čo hovorí bývalá prvá dáma Michelle Obamová. Povedala, že jej rodina naozaj obetovala veľa z osobného života a vlastného šťastia, aby osem rokov slúžila krajine. V podstate vraví, že už to musia prevziať iní. A faktom je, že bývalí prezidenti sa v USA priamo do politiky nezapájajú. Myslím si, že je to do istej miery aj otázka akéhosi vyhorenia. Byť šéfom Bieleho domu je určite jedna z najťažších a najstresujúcejších prác na svete. Problém demokratov asi spočíva aj v tom, že prirodzenými lídrami strany by mali byť ľudia, ktorí ju vedú v Kongrese – teda v Senáte Chuck Schumer a v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries. Ani jeden z nich však nie je charizmatickým ani mediálne zdatným politikom. Vodcom demokratov sa tak usiluje byť senátor Bernie Sanders, a je v tom dobrý, ale je starší ako Trump.
Budúcnosťou strany by mohla byť kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová, alebo AOC, ako jej hovoria. Naozaj má charizmu a teoreticky by mohla byť líderkou. Ale politicky sa radí k jednoznačne ľavicovejšej časti Demokratickej strany, a pre tieto ideologické rozdiely asi nemôže byť zjednocujúcou postavou. Demokrati by možno potrebovali niekoho ako ona, ale centristickejšie zameraného. Na druhej strane, možno nejaký umiernenejší líder nedokáže vzbudiť u podporovateľov takú vášeň ako AOC, ktorá dokáže hovoriť o túžbach mnohých členov strany.
Čo bola zatiaľ najproblematickejšie vec, ktorú Trump urobil od nástupu do úradu?
Nedá sa hovoriť o jednom kroku. Trump systematicky oslabuje fungovanie právneho štátu všade, kde sa to dá. A my sme si na to už v podstate zvykli. Sme ako tá variaca sa žaba. Amerika je stále demokratická krajina a sme odolní a silní. Ale každý deň akceptujeme veci, ktoré by sme asi akceptovať nemali. Tvrdenia o stíhaní ľudí z politických dôvodov. Ignorovanie súdnych príkazov, hoci vláda predstiera, že ich dodržiava. Deportácie ľudí, ktorí môžu byť v USA legálne. Podkopávanie princípov slobody prejavu tým, že imigrantom odoberieme právo hovoriť veci, ktoré sa nám nepáčia. Sú jednoznačné útoky na základy právneho štátu a americkú demokraciu. Ale mnohým ľuďom sa zdá, že to nie je až taký problém.
Prečo to tak vnímajú?
Pretože Trump neurobil niečo také, že by šiel proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré sa zrodilo pomerom 9:0. Ani neposlal Obamu do väzenia. Len naznačuje, že možno by to chcel urobiť. Preto sa mnohým Američanom zdá, že to nie je až také zlé. Ale veci, ktoré prezident robí a hovorí, sú škodlivé pre našu demokraciu. Dúfam, že budú len krátkodobé a nestanú sa základným prvkom americkej politiky.
Čo pozitívne Trump spravil?
Poviem to takto, že dosiahol veľa svojich cieľov. Ale z môjho pohľadu sú to zlé ciele. Snaží sa vykoreniť „woke“ prístup na univerzitách či zmenšiť federálnu vládu. Úprimne povedané, niečo na tom môže byť. Aj my na univerzitách musíme uvažovať o tom, aby sme neboli len liberálna bublina a nedostali sa do zajatia nejakej ideológie. To by bol jednoznačne problém. Ale je potrebné riešiť to skalpelom, nie kladivom. Podobné je to s tým, že sú určite oblasti, v ktorých je vláda USA neefektívna. Ale Trump všetko rozbíja namiesto toho, aby povedal, že je potrebné systematicky zistiť, čo nefunguje, a ako sa to dá zlepšiť. Takže prezidentove inštinkty v niečom fungujú, ale namiesto toho, aby ukázal aspoň trochu premyslený prístup, tak na všetko len používa kladivo.
Čítajte viac Čaká USA s Trumpom občianska vojna či fašizmus? Expert vidí skôr iný scenár
Trump bol evidentne lepšie pripravený na prevzatie vlády ako v roku 2017. Boja sa ho v strane a naháňa strach médiám, právnickým firmám či univerzitám. Rieši však aj aféru s Epsteinovými spismi, podľa viacerých prieskumov je jeho popularita pomerne nízka, už nemôže kandidovať a má 79 rokov. Je Trump v skutočnosti politicky oveľa slabší, než sa zdá?
Nie je. Určite nie je slabší v rámci republikánov. Keď im Trump povie, aby vyskočili, opýtajú sa, ako vysoko. Pokiaľ je to tak, je veľmi mocný. Ako sme hovorili, na budúci rok sa v USA konajú kongresové voľby. Thom Tillis je republikánsky senátor zo Severnej Karolíny. Nebol ochotný podporiť Trumpov veľký, krásny zákon (legislatíva zameraná na výdavky a škrty, pozn. red.). Tillis pochopil, že to znamená koniec jeho politickej kariéry. Za zákon nehlasoval, ale tiež oznámil, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie. Je to úplne bezprecedentné. Republikáni sa dostali do stavu, že ich senátor nemôže ďalej slúžiť, lebo v jednej veci nesúhlasil s prezidentom. A je to presne tak. Keby sa Tillis pokúsil opäť kandidovať, nebol by úspešný, pretože Trump by ho zastavil. Z toho vyplýva, že prezident má nad stranou obrovskú moc. V mnohých ohľadoch je to skutočne dôležitá otázka pre budúcnosť našej demokracie.
V akom zmysle?
Uvidíme, či sa tento spôsob vládnutia a prístup k politike v rámci republikánov inštitucionalizuje. Či budú vždy presadzovať svoje záujmy a ohýbať všetky pravidlá len preto, aby z toho niečo vyťažili – aj keď je to pre demokraciu škodlivé. Teraz všetci republikáni jednoducho súhlasia s Trumpom, a hoci autoritári a populisti existujú všade, Trump je do istej miery – takpovediac – politický jednorožec. Prechádzajú mu veci, na ktorých iní republikáni pohoreli a ktoré si oni povedať nemôžu. Je to preto, že Trump je už od 80. rokov minulého storočia v podstate neoddeliteľnou súčasťou americkej politickej kultúry, biznisu a popkultúry. Viedlo to k tomu, že dokázal okolo seba vybudovať kult osobnosti, ktorý neexistoval u žiadneho iného amerického lídra. Dúfam, že bude veľmi zložité ho napodobniť, keďže Trump je v tomto jedinečný.
