Šéf nemeckej diplomacie o diplomatickej izolácii židovského štátu hovoril vo štvrtok pred odletom do Izraela, kde plánuje počas dvojdňovej návštevy presadzovať prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.
Wadephul vo svojom vyhlásení uviedol, že konferencia organizovaná Francúzskom a Saudskou Arábiou o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu založenom na existencii dvoch samostatných štátov, ktorá sa konala tento týždeň v New Yorku, ukázala, že „Izrael sa ocitá čoraz viac v menšine“.
Nemecko je podľa AFP jedným z verných diplomatických spojencov Izraela. Wadephul však tvrdí, že vzhľadom na otvorené hrozby anexie palestínskych území zo strany niektorých predstaviteľov izraelskej vlády je čoraz viac európskych štátov pripravených uznať Palestínsky štát aj bez predchádzajúcich rokovaní.
Slovensko pomohlo evakuovať detských pacientov z Gazy
Slovenský záchranný tím pod vedením ministerstva vnútra úspešne evakuoval do bezpečia ďalších detských pacientov a ich rodinných príslušníkov z Gazy. Celkovo išlo o evakuáciu 38 ľudí. Išlo o šiestu zdravotnícku evakuačnú operáciu rodín s deťmi pochádzajúcich z oblasti Blízkeho východu, informoval hovorca rezortu Matej Neumann.
Evakuáciu ôsmich chronicky chorých detí a ich 30 rodinných príslušníkov do Nórska zabezpečil certifikovaný modul Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorého súčasťou je Letecký útvar MV SR, sekcia krízového riadenia ministerstva vnútra a neziskové organizácie Asociácia samaritánov SR a Johanniter-Unfall-Hilfe z Rakúska.
„Ide tak o ďalší prejav solidarity Slovenskej republiky a odhodlania byť spoľahlivým humanitárnym partnerom pripraveným poskytnúť svoje kapacity a odborné znalosti v špecifickej a žiadanej oblasti zdravotníckej evakuácie,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Evakuácia bola realizovaná na základe požiadavky Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu prostredníctvom Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý Slovensku umožní preplatiť 75 percent priamych prevádzkových nákladov. Prebiehala v niekoľkých fázach za účasti viacerých zahraničných partnerov a s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Minulý týždeň viac ako 70 izraelských poslancov vrátane niektorých z pravicovej vlády premiéra Benjamina Netanjahua schválilo návrh, v ktorom vyzvali vládu na uplatnenie zvrchovanosti nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.
Nemecký minister zopakoval postoj Berlína, že k uznaniu Palestínskeho štátu by malo dôjsť až po rokovaniach. Podľa neho by sa proces rokovaní mal začať ihneď. Dodal, že Nemecko „bude nútené reagovať aj na jednostranné kroky“.
Wadephul zároveň vyzval Izrael, aby zabezpečil bezpečný pozemný prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, a uviedol, že ide o jediný spôsob, ako zmierniť utrpenie Palestínčanov. Počas návštevy Izraela sa má Wadephul podľa plánu stretnúť s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom, prezidentom Jicchakom Herzogom a s premiérom Netanjahuom. Vycestuje aj na Západný breh Jordánu, kde sa stretne s predsedom Palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom.
Umelci vyzvali na zastavenie dodávok zbraní
Viac ako 200 nemeckých hercov, hudobníkov a mediálnych osobností v otvorenom liste vyzvali kancelára Friedricha Merza, aby zastavil vývoz zbraní do Izraela a zaviedol voči nemu sankcie za jeho vojenské akcie v Pásme Gazy.
„Aj my čo najdôraznejšie odsudzujeme hrozné činy spáchaná Hamasom. Žiadny zločin neospravedlňuje kolektívne potrestanie miliónov nevinných ľudí tým najbrutálnejším spôsobom,“ uvádza sa v liste.
Za výzvou stojí nezisková organizácia Avaaz a medzi jej signatármi sú Daniel Brühl, Heike Makatschová, Zartmann alebo Shirin David. List zdôrazňuje utrpenie detí na palestínskom území, kde Izrael obmedzuje prísun humanitárnej pomoci, čím sa prehlbuje kríza a šíri sa hladomor. „Už bolo zabitých viac ako 17-tisíc (detí). Státisíce sú zranené, traumatizované, vysídlené a hladujú,“ dodali signatári.
Mediálne známe osobnosti v liste uznávajú, že Merz v uplynulých dňoch zintenzívnil kritiku voči izraelskej vláde, avšak vyzvali ho aj na ďalšie kroky. Žiadajú zastavenie dodávok zbraní do Izraela, podporu pozastavenia asociačnej dohody Európskej únie s Izraelom, okamžité prímerie a neobmedzený prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
„Tieto kroky sú hlboko v súlade s európskymi hodnotami a izraelskej vláde by dali jasne najavo, že ani najbližší spojenci nemôžu ďalej akceptovať utrpenie a že slová nestačia,“ uvádza sa v liste.
Merz je podľa DPA vystavený tlaku, aby odpovedal na zhoršujúce sa humanitárne podmienky v Pásme Gazy, kde sa podľa humanitárnych organizácií v dôsledku vojny a izraelskej blokády pomoci šíri hladomor. Podľa stanice Al-Džazíra od začiatku vojny zomrelo pre nedostatok potravín v palestínskej enkláve viac ako 154 ľudí vrátane takmer 90 detí.
Švédsko vyzvalo EÚ, aby zmrazila obchodný pakt s Izraelom
Švédsko vo štvrtok vyzvalo Európsku úniu, aby pozastavila obchodnú časť svojej asociačnej dohody s Izraelom z dôvodu jeho postupu vo vojne v Pásme Gazy. „Situácia v Gaze je absolútne desivá a Izrael zlyháva pri plnení svojich najzákladnejších záväzkov a dohôd týkajúcich sa núdzovej pomoci,“ napísal švédsky premiér Ulf Kristersson na sieti X. „Švédsko preto žiada, aby EÚ čo najskôr zmrazila obchodnú časť asociačnej dohody,“ pokračoval premiér.
Kristersson zároveň vyzval izraelskú vládu, aby umožnila do vojnou zničenej palestínskej enklávy neobmedzený prísun humanitárnej pomoci. Asociačná dohoda EÚ s Izraelom predstavuje rámec pre obchodné a politické vzťahy. Podľa údajov eurobloku je EÚ najväčším obchodným partnerom Izraela a predstavuje takmer tretinu jeho celkového zahraničného obchodu.
Podobný postoj ako Švédsko tento týždeň zaujalo aj Holandsko. Minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp povedal, že Holandsko bude vyvíjať tlak na pozastavenie obchodnej časti asociačnej dohody, ak Izrael nesplní svoje humanitárne záväzky.
Vojna Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy podľa AFP hlboko rozdelila členov EÚ. Niekoľko členských štátov vrátane Nemecka trvá na tom, že Izrael má právo na sebaobranu v rámci medzinárodného práva. Naopak, Španielsko obviňuje Izrael z páchania genocídy v palestínskej enkláve.
Dvadsaťpäť štátov a Európska komisia v júli spoločne vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili „nehumánne zabíjanie civilistov“ i zadržiavanie rukojemníkov. Štáty kritizovali blokovanie humanitárnej pomoci pre Palestínčanov zo strany Izraela.
Z interného hodnotenia EÚ, o ktorom koncom júna informovala agentúra DPA, vyplýva, že kroky Izraela v Pásme Gazy nie sú v súlade so zásadami, na ktorých je založená jeho úzka spolupráca s Európskou úniou. Izrael odmietol správu EÚ, podľa ktorej v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu zrejme porušuje záväzky v oblasti ľudských práv, ako „morálne a tiež metodologické zlyhanie“.
Portugalská vláda zváži uznanie Palestínskeho štátu
Portugalský premiér Luís Montenegro vo štvrtok vyhlásil, že jeho vláda bude konzultovať otázku uznania Palestínskeho štátu s prezidentom republiky a parlamentom. V prípade pozitívneho výsledku by ho Portugalsko mohlo oficiálne uznať počas 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri. Rovnaký krok avizovali aj Francúzsko, Británia, Kanada a Malta.
Portugalsko bolo medzi pätnástimi západnými krajinami, ktoré v utorok večer vyzvali zvyšok sveta, aby uznal Palestínsky štát. Spoločná výzva prišla na záver medzinárodnej konferencie organizovanej Francúzskom a Saudskou Arábiou o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu v New Yorku.
Dnes Palestínu ako štát uznáva 147 zo 193 členských krajín OSN. Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) pod vedením Jásira Arafata vyhlásila Palestínsky štát 15. novembra 1988. Tri dni nato ju 18. novembra 1988 uznala aj Československá socialistická republika, Slovensko a Česko sú jej nástupnícke štáty.
Zámer uznať Palestínsky štát oznámila v stredu večer aj Kanada. Premiér Mark Carney to podmieňuje záväzkami Palestínskej samosprávy, vrátane zásadnej reformy správy vecí verejných a uskutočnenia volieb do roku 2026, v ktorých palestínske militantné hnutie Hamas nesmie zohrávať žiadnu úlohu.
Kanada, Británia, Francúzsko, Malta a Portugalsko sa tak pravdepodobne pridajú k Španielsku, Írsku, Slovinsku a Nórsku, ktoré Palestínu uznali v máji a júni tohto roka.
